Pri hľadaní londýnskych priekop môže človek zostať prekvapený, že sa v britskej metropole nenachádza len tá najznámejšia, ktorá obklopuje Tower of London. Vodný kanál túto vežu chránil od jej vzniku v 11.storočí, keď ju dal normandský kráľ Viliam I. postaviť ako symbol novej vlády nad Londýnom. Po decembrovej tlačovej konferencii však začalo v meste pracovať nové americké veľvyslanectvo, ktoré sa nachádza na južnom brehu rieky Temža, neďaleko elektrárne Battersea. Architekt James Timberlake počas slávnosti opísal novú budovu ako „stelesnenie mieru a bezpečnosti.“ Podľa Daily Mail, sklená štruktúra „stelesňuje formu základných demokratických hodnôt transparentnosti.“

Denník Financial Times si všimol pár protikladov: „Jedná sa o prvý objekt obkolesený hradnou priekopou v centre Londýna od stredovekého obdobia. Nová americká ambasáda v Nine Elms je paradoxom, kockou zo skla so silnou defenzívou. Jej architekt ju nazval žiarivým majákom z kryštálu, v skutočnosti sa však podobá kocke firemnej. Je jednou z najdrahších ambasád na svete, stála 1 miliardu dolárov. V porovnaní so svojou predchodkyňou nie je tak vycibrená. Budova v Mayfair architekta Eera Saarinena nemusela byť najkrajším dielom, no čerpala z istého lokálneho vkusu. Bola obrovská, ale snažila sa spojiť a dokončiť jednu stranu námestia z 18.storočia. Naproti tomu nová budova stojí sama, 12-poschodová škatuľa medzi mizerne naplánovanými vežami. Polovične zabalená do jemného filmu a tienidla vyzerá ako dočasný pavilón Expo. Presklenie má byť metaforou pre transparentnosť, no ťažký bezpečnostný aparát otvorenosť naozaj neznázorňuje.“ FT dodáva, že nájomníci modernej budovy ju vnímajú ako „symbol špeciálneho vzťahu medzi oboma národmi,“ čo zvýraznil v prejave americký diplomat Robert Wood Johnson IV. a ostatní rečníci.

Náklady na „nový americký domov“ vo výške 1 miliardy dolárov boli pokryté predajom dvoch nehnuteľností, predovšetkým starého veľvyslanectva na Grosvenor Square. Má tzv. zelenú značku, keďže je „uhlíkovo neutrálna“ a energeticky sebestačná so strešnými solárnymi panelmi. Vonku je trávnik a vo vnútri záhrady, ktoré v mysliach „evokujú rozdielnosť poňatia ekológie“ v Spojených štátoch. Podľa prehnaných propagandistických fráz má nová ambasáda stelesňovať „mier, demokratické hodnoty, transparentnosť, špeciálny vzťah s Veľkou Britániou, nízku nákladovosť a ekologické riešenie.“

Washington Post trefne uvádza, že „americká ambasáda vyžaruje otvorenosť, kým skrýva všetky šikovné spôsoby obrany pred útokom… Predpokladá sa prítomnosť stanice CIA.“ Financial Times dodatočne píše, že „časť plochy smerujúca k rieke je verejne prístupná a kaskáda, definovaná ako vodný prvok, ukrýva masívnu základňu, odolnú voči každej forme útoku.“ Britský denník The Telegraph hlási: „Nová americká ambasáda v Londýne, zaštítená 8 stôp hlbokou priekopu v tvare polmesiaca a obklopená ozbrojenou strážou, sa javí ako Fort Knox počas stavebných prác.“ Takisto americká sieť Fox News potvrdzuje, že ide o „high-tech, vysoko zabezpečenú pevnosť v Londýne. S miliardou dolárov je nová americká ambasáda vo Veľkej Británii najdrahšou v histórii. Steny majú vysokú odolnosť voči explóziám, sklá sú nerozbitné. Taká je diplomacia v čase teroru.“

Nové veľvyslanectvo odzrkadľuje paradox spôsobu, akým sa vláda Spojených štátov sama vidí a ako sa tento spôsob čoraz viac odlišuje od toho, ako ju vidí zorientovaný zvyšok sveta. Prečo si vláda USA, ktorá má predstavovať všetky už uvedené a vzletné vlastnosti, zvolila nové sídlo ambasády? Predsa len, presun z Mayfair do Nine Elms je podivuhodný. Nechcela vybrať atraktívnejšiu časť Londýna? Vďaka plátku The Telegraph vieme odpoveď: „Američania si vybrali túto lokalitu, pretože bola jednou z mála v centre Londýna, ktorá mala dostatok priestoru na to, aby obsahovala všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, vrátane dostatočnej vzdialenosti od všetkých budov.“

Pramene:
[1] US surrounds new London embassy with a moat; autor: Philip Stephens; Financial Times, 13.12.2017
[2] The new U.S. embassy in London: A crystalline ‘sugar cube’ worth a billion dollars; autor: William Booth; Washington Post, 13.12.2017
[3] Inside the most expensive embassy in the world…; autor: Darren Boyle; The Daily Mail Online, 13.12.2017
[4] Inside London’s new $1bn US embassy: a moat, disguised security measures and star-spangled windows; autor: Isabelle Fraser; The Telegraph, 13.12.2017
[5] US embassy with ramparts and moat becomes Thames castle; autor: Ross Lydall & Mira Bar-Hillel; Evening Standard, 24.2.2010
[6] New $1B US embassy in London a high-security fortress, with a moat; autor: Gregory Palkot; FOX News, 14.12.2017

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...