Vo viacerých krajinách sveta pred pár dňami oslávili Vianoce. Pravoslávni veriaci tento sviatok majú 6. januára. Ale v niektorých štátoch Vianoce vôbec neoslavujú, sú aj krajiny, kde sú Vianoce výlučne zakázané.
V Saudskej Arábii je slávenie Vianoc prísne zakázané. Ozdobovanie stromčeka je porušením zákona. Žiadne predmety pripomínajúce vianočné ozdoby v obchodoch nenájdete. Skúste si zavesiť žiarovky na dome a budete mať dočinenia s miestnou políciou. Zákony sú v tejto krajine dosť prísne a niektorí porušovatelia sa dostanú aj do rúk kata.
V Saudskej Arábii je povolené oslavovať iba moslimské sviatky (povoľte v EÚ oslavovať iba kresťanské sviatky a žiadne iné – ako to dopadne?, pozn. autora). Za prestup na iné náboženstvo, napríklad aj na kresťanstvo, vinníka verejne zbijú bičom, alebo mu naparia vysokú pokutu. Prisťahovalci síce môžu praktizovať svoju vieru, ale takpovediac súkromne, nie na verejnosti. Jednoducho, žiadne verejné oslavy kresťanských a iných sviatkov – iba moslimských.
V Saudskej Arábii v súčasnosti žije viac ako milión kresťanov, ktorí sa otvorene hlásia k tomuto náboženstvu. Sú to prevažne migranti z USA, Európy, Indie a Filipín. Počet „tajných kresťanov“ miestne úrady nezverejňujú a podobné prieskumy sa ani nerobia. Doma, za zatvorenými dverami, kresťania môžu tajne vykonávať svoje obrady, ale ani tam nie sú v bezpečí, ak to niekto náhodou objaví. Napríklad pred 5 rokmi polícia zatkla viac ako 40 ľudí, ktorí oslavovali Vianoce na byte…
Podobné praktiky, ako v bohatej Saudskej Arábii, existujú aj v chudobnom, ledva dýchajúcom Somálsku. Miestne ministerstvo pre veci náboženstiev už 4 roky oficiálne zakazuje vianočné oslavy. Sú tu iba o zlomok menej prísnejšie pravidlá, ako v Saudskej Arábii, ale podstatu veci to nemení. Všetky verejné zhromaždenia kresťanov sú zakázané, oslavovať sa môže v kruhu rodiny – aj to potichu… Žiadne verejné budovy a hotely nemôžu byť ozdobené vianočnými symbolmi.
Aj v malom sultanáte Brunej monarcha zakazuje Vianoce. Vinníkov neminie pokuta do 20 tisíc dolárov alebo aj horší trest – väzenie do 5 rokov. Platí tu prísny zákaz nosenia kostýmu Santa Clausa a ostatných Mikulášov, Dedov Mrázov a pod., zapaľovania sviec „v teréne“, spievania nemoslimských náboženských piesní, vianočných ozdôb a pod.
Nepochodíte s tým ani v „demokratickej“ Severnej Kórei. Vianoce a všetky s nimi spojené symboly tu miestna moc považuje za náboženskú zaujatosť a za symbol cudzej západnej kultúry. „Napomáha“ tomu aj susedná Južná Kórea, kde sa Vianoce oslavujú v pohode, veď štvrtinu obyvateľstva tam tvoria kresťania a zástupcovia iných náboženských konfesií. Juhokórejskí kresťanskí aktivisti každý rok stavajú na hranici s KĽDR obrovský vianočný stromček a tým provokujú susedov. V r. 2013 Severania dokonca oficiálne pohrozili, že ich delostrelectvo bude ostreľovať vianočný strom…
V susednej Číne Vianoce nie sú síce oficiálne v rámci celého štátu zakázané, ale súdruhovia prísne dozerajú, aby sa to s ich oslavou nepreháňalo… V niektorých regiónoch samospráva však zakázala oslavovať Vianoce ako „cudzí západný sviatok“.
Veľké problémy majú Santa Clausovia, Mikulášovia a Dedovia Mrázovia vo všetkých arabských a moslimských krajinách, dokonca aj v južných bývalých sovietskych republikách, kde pred rokmi bol Dedo Mráz veľmi populárny. Napríklad pred 4 rokmi ministerstvo vzdelania a vedy Tadžikistanu zakázalo umiestnenie novoročných stromov na všetkých školách, vianočné a silvestrovské oslavy, rozdávanie darčekov, použitie pyrotechniky a ohňostroje. Zákaz platí dodnes. Napriek tomu sa vianočné stromy objavujú v mnohých mestách: zákaz je v tejto krajine skôr formálny a zatiaľ za oslavy Vianoc nikoho vážnejšie nepotrestali.
Je zbytočné vyzývať, aby sme v Európe nedovoľovali príliš sa rozťahovať moslimským prisťahovalcom, pretože doma majú tvrdé protikresťanské zákony. Naši demokrati to nechcú počúvať: zašli až príliš ďaleko a chcú byť pápežskejší ako samotný pápež. Možno by aspoň trochu mali brať ohľad na to, že sme v Európe a nie na Blízkom východe a máme tu svoje tisícročné tradície a zvyky. Možno by sa občas mohli zamyslieť nad tým, v akom stave ponecháme túto Európu pre naše deti, vnukov a pravnukov…
Autor: Eugen Rusnák
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.