Britiská vláda v Indii bola obdobím smútku a devastácie, neviedla len k zníženiu rastu tejto predtým prosperujúcej krajiny, ale zároveň ju urobila chudobnou a nesebestačnou vo všetkých hlavných oblastiach. A toto je nič v porovnaní s veľkým hladomorom v roku 1770, spôsobenom absolútnym zlyhaním politiky Britov v Indii.
Briti prišli do Indie s jediným motívom: dosiahnuť zisk. Na prostriedkoch na vytvorenie ziskov nezáležalo, hlavne aby boli vysoké, končili vo Východoindickej spoločnosti a zanechali väčšinu indických roľníkov vo veľkej biede.
V roku 1765 Východoindická spoločnosť podpísala zmluvu s vtedajším imperátorom Sham Alamom II. Zmluva bola nanútená, pretože imperátor bol porazený v bitke pri Buxare 22. októbra 1764. Zaručila Východoindickej spoločnosti právo vyberať dane v mene imperátora z východných provincií Bengal, Bihar a Orisa. Na oplátku bolo imperátorovi každoročne vyplatená suma 25 Lakh rupií.
Zatiaľ čo si Briti užívali výber daní z veľkej populácie Bengálska, boli úplne izolovaní od náreku roľníkov, ktorí platili 50% z úrody namiesto pôvodných 10%. Oneskorenie monzúnov spolu s finančnými zverstvami Britov viedli k hladomoru tak veľkému, že trval štyri roky a pohltil jednu tretinu populácie regiónu.
Pôvodní vládcovia sa starali o roľníkov v takejto situácii znížením daní a implementáciou politiky pomáhajúcej roľníkom. Ale Briti sa rozhodli žmýkať indických roľníkov naďalej, prikážuc im pestovať ľahko speňažiteľné plodiny ako ópium (mak). Historici nám hovoria rôzne čísla o Veľkom bengálskom hladomore. V jednom z najbrutálnejších príkladov kapitalistickej nenásytnosti Briti vymazali celú generáciu kvôli väčším ziskom. Uvádzaný počet mŕtvych kvôli hladomoru je oveľa vyšší ako straty Židov počas Druhej svetovej vojny.
Neskôr, v roku 1943, vtedajší britský premiér Winston Churchill bol extrémne bezcitný, keď riešil ďalší hladomor a bol ochotný participovať na budovaní bohatstva Západu na hroboch na východe. Churchill dokonca presmeroval zdravotnícke a potravinové zásobovanie určené pre subkontinent k už aj tak dobre živeným vojakom v Európe.
Veľkému hladomoru sa dalo zabrániť, keby Briti ukázali trošku empatie k podvyživeným roľníkom, ktorí museli jesť trávu ako posledný zúfalý pokus prežiť. Bengálsky hladomor nám bude navždy pripomínať svet hororového kapitalizmu a to, ako nenásytnosť vie zničiť ľudskú rasu bez ohľadu na farbu kože.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.