Stručná stať z nemeckého katolíckeho časopisu Pro Fide Catholica ukazuje možno pre mnohých neuveriteľnú, ale plne doloženú realitu dávneho protikresťanského sprisahania s cieľom dosiahnutia absolútnej, tj. celosvetovej despotickej moci. Túto hroznú skutočnosť nadchádzajúcej svetovlády je možné (dočasne) ignorovať, ale nedá sa vyhnúť ďalekosiahlym dôsledkom pre každého bez výnimky.

Sprisahanci One World (NWO) sa znovu a znovu snažia diskriminovať (bohužiaľ stále až príliš nedostatočný) publicistický odpor voči svojim zákulisným machináciám ako výmysly „smiešnych konšpiračných teórií“. Použitím takých termínov sa má neinformovanému publiku vsugerovať, že sa jedná o čosi nedokázaného alebo dokonca zásadne nepreukázateľného. Stereotypne používaný plurál slova „teória“ je tu preto, aby sa ním naznačila existencia množstva vzájomne si konkurujúcich resp. protirečiacich koncepcií o identite, motívoch, cieľoch a konkrétnych krokoch „údajných“ sprisahancov.

Ak však odhliadneme od množstva len ojedinele hlásaných teórií, ktoré sú už na prvý pohľad tak smiešne, nevierohodné a faktami nedoložené, že možno nad nimi len úsmevne potriasť hlavou, tak tu zostáva len jedna jediná „teória,“ na ktorej sa zhoduje dobrých 95% príslušných autorov zo všetkých krajín sveta.

Ak ju premeníme na najčastejšie spoločné menovatele, potom sú to: svetu nevládnu „demokraticky zvolení“ ani „diktátorsky panujúci“ štátnici, ale vysoké financie. Vzhľadom k nevykoreniteľnej a neuhasiteľnej chtivosti bohatých a mocných mať ešte viac, usilujú tieto „financie“ po absolútnej, po prvé celosvetovej a po druhé despotickej moci. Potiaľ teda panuje zhoda a nemôže byť reči o ďalších „teóriách.“ O teóriách mimochodom nie aj preto, že skutočnosť sprisahania One World bola už dávno stokrát a tisíckrát preukázaná, o čom sa v zásade môže kedykoľvek presvedčiť každý, kto skutočne chce.

Jediný nepodstatný rozdiel spočíva v tom, nakoľko sú jednotliví autori schopní a ochotní priznať (bohato dokázanú) vedúcu rolu talmudistov, kabalistov a (rovnako dokázanú) výkonnú úlohu medzinárodného slobodomurárstva všetkých obediencií v celosvetovom sprisahaní. Dokonca i tí, ktorí tak z oportunistických dôvodov nečinia, sú nútení v najdôležitejších pasážach uvádzať konkrétne mená a činnosť presne tých istých osôb, ktoré boli úprimnejšími kolegami identifikovaní výslovne ako talmudisti alebo lóžoví bratia. Preto nemá tento rozdiel žiadny väčší význam.

Môžeme teda s pokojným svedomím konštatovať, že všetci skutoční autori sa prinajmenšom fakticky zhodujú v troch zo štyroch podstatných bodov:

1. Ohľadne identity sprisahancov. Sú to medzinárodní veľkokapitalisti a nimi vytvorená sieť dobre platených (a v prípade potreby vydierateľných) vykonávateľov.


2. Ohľadne stanovenia cieľov sprisahancov. Chcú absolútnu despotickú svetovládu nad ľudstvom, ktoré im bude nadobro zotročené ležať pri nohách vďaka absolútnemu dozoru a kontrole.


3. Ohľadne konkrétnych krokov sprisahancov. Všemožne podporujú rasové miešanie, a tým miešanie kultúr, celosvetové miešanie náboženstiev, celosvetové masmediálne rozptyľovanie pozornosti a dezinformovanie pre zakrytie skutočného „vývoja“ svetovej hospodárskej destabilizácie a morálneho rozvratu, celosvetové decimovanie obyvateľstva, celosvetovú vojnovú chaotizáciu životných pomerov i celosvetové systematické odstraňovanie národnej suverenity.

Jediný, skutočne zásadný rozdiel, ktorý medzi príslušnými autormi existuje, sa týka štvrtého bodu: najvyššej, konečnej motivácie (a s tým súvisiacim historickým priebehom sprisahania). Tu sa už autori nevyhnutne odlišujú. Kto vychádza z hľadiska čisto svetského, len z prirodzeného pozorovania svetových dejín, a teda zo stanoviska ateizmu, ten sa uspokojí s  vysvetlením, aké podáva napr. Američan Eustace C. Mullins v knihe The World Order. Our Secret Rules (1992): „Všetky sprisahanecké spoločnosti posledného tisícročia usilujú o nadvládu parazitizmu. Existenciálna filozofia parazitizmu vychádza z toho, že človek je vrhnutý do sveta bez akéhokoľvek plánu alebo programu. To je zásadný predpoklad parazitizmu, ktorý má na svete jediné poslanie – buď nájsť vhodného hostiteľa alebo zahynúť. Mnoho fyzikov nám v súčasnosti tvrdí, že vesmír je výsledkom náhodných explózií, ktoré jeho súčiastkami rozhadzovali bez plánu a poriadku sem a tam, teda ide o ateistický koncept, upierajúci vesmíru program a logiku. Parazit popiera, že je tu svetový poriadok vesmíru, resp. naliehanie na formu , príp. že forma vôbec neexistuje. Preto má parazit voľnosť presadzovať svoj vlastný svetový poriadok, ktorý nemá žiadny organický vzťah k vesmíru alebo forme. Nadvláda parazitizmu slúži výhradne k zaisteniu jeho postavenia voči hostiteľovi, z ktorého získava všetko, čo pre seba potrebuje. Hostiteľ je teda celým vesmírom parazita; nemôže poznať nič mimo neho a tiež nič takého poznať nechce. Geoffrey Lapage vo svojom Parazitnom tvorovi píše: ‚Mnohé parazitné tvory patria k najhorším nepriateľom človeka a jeho civilizácie.‘ – Formuluje ďalej prírodný zákon, podľa ktorého je parazit vždy menší a slabší než hostiteľ a parazit seba a svoje zámery zásadne maskuje, aby mohol vykonávať svoje poslanie. Záverom hovorí: ‚Boj medzi hostiteľom a parazitom prebieha podľa zákonov evolúcie a nekončí ani dnes.‘“

Nič neukazuje na Mullinsove čisto naturalistické stanovisko lepšie než presvedčené citovanie evolučnej biológie a prosté prenesenie biologického fenoménu parazitizmu na celosvetové sprisahanie ako zdanlivo definitívne „vysvetlenie.“ No i tu sú aspoň matne naznačené hnacie sily za Novým svetovým poriadkom, ale treba ich dôkladne preformulovať z nadprirodzenej perspektívy, t.j. z pohľadu zjavenej katolíckej viery: „Sprisahanci popierajú, že by existoval Bohom daný svetový poriadok alebo že vôbec existuje nejaká Bohom daná forma. Preto si vo svojom zaslepení namýšľajú voľnosť stanovovať svetu vlastný poriadok, ktorý sa vedomie vzpiera Bohom danému poriadku.“

Ako teda vyzerá jedna jediná sprisahanecká nie teória, ale skutočnosť, ak je formulovaná bez úzkostlivého ohľadu na nevyhnutné nálepky a očami nadprirodzenej zjavenej viery? V zásade tak ako ju môžeme čítať v recenzii francúzskeho časopisu Rivarol zo 16. apríla 1999: „Kristovou Cirkvou vytvorená európska civilizácia bola už od svojho počiatku podmývaná prúdmi a nepriateľskými posolstvami voči evanjeliu, ktoré mali svoje korene v antickej gnóze, novoplatonizme a manicheizme. Tieto sily však zostávali pod povrchom až do 12. a 13. storočia, kedy Joachim de Fiore a majster Eckhart znovu obnovili panteistické tézy – starostlivo zosnované z rabínstvom vytrhnutých koreňov – a vštepili ich kultivovanej elite, ktorú vypracovala a zdokonalila kabala. Z ich diela potom znovu renesanční umelci a duchovenstvo viac-menej čerpalo inšpiráciu, hlboko poznamenanú myslením talmudizmu a kabalizmu. Tí potom pomaly ale isto začali nastupovať svoju cestu prostredníctvom siete zlovestných združení (bavorskí ilumináti, nasledovníci Komenského, rozenkruciáni, atď.), ktorých prvým plodom bola renesancia. Od tej chvíle sa začalo pracovať takpovediac pred očami všetkých na stanovených cieľoch: na zničení katolíckych vieroučných právd a presadení zmyslu ľudského bytia do pozemskej večnosti. Teraz už len zostávalo obsadiť všetky rozhodujúce okruhy vznikajúcich inštitúcií, aby sa postupne dospelo k obrovskej organizácii. Slobodomurárstvom trpezlivo zosnované svetové sprisahanie sa tým však samotné odhalilo. Priamo pred našimi zrakmi nadobúda podobu, ktorá prostredníctvom systému vysokých zasvätencov ovláda medzinárodné finančníctvo. Beznárodná oligarchia vytvorila náboženstvo prírody a ľudských práv (jeho medzinárodné prehlásenie bolo deklarované roku 1978!).“

Tieto závery môžu mnohým pripadať trochu dobrodružné a nepravdepodobné. Potvrdzujú však len to, čo už dávno odhalili diela jednotlivých bádateľov a čo je doložené aj najnovšími príspevkami. B´nai B´rith, Bilderberg, Trilaterálna komisia, CFR, Le Siécle a množstvo ďalších organizácií a grémií si podáva ruky pri spoločnej práci na zničení štátov, národov, inštitúcií (na prvom mieste Cirkvi Petrovej), mravov i jednotlivcov, aby na ich mieste vytvorili znivelizované indivíduum, prísne prispôsobené a vtelené do hraníc nedefinovateľnej univerzálnej demokracie.

Zdroj: „Teoreticky“ o protikřesťanském spiknutí; preklad z nemeckého časopisu Pro Fide Catholica: Jaroslav Voříšek; Spiknutí proti Církvi a lidstvu, 2004

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...