Mnohé pozoruhodné recepty na zmysluplný a spravodlivý finančný systém zostávajú širšej verejnosti neznáme. Vytrvale ich zamlčujú v prospech globálneho finančného molocha. Všetko sa točí len okolo podpory systému monopolnej rezervnej svetovej meny a súkromnej emisnej štruktúry FED (patriacej potomkom ľudí, ktorí vytvárali osnovy súčasného bankového systému v 18. – 19. storočí). Prakticky nič sa nevie ani o teórii voľných peňazí Silvia Gesella.

Tento nemecký ekonóm dnes nie je veľmi známy, hoci ešte sám John Maynard Keynes o ňom tvrdil: „Som presvedčený, že budúcnosť sa viac naučí u Gesella než u Marxa.“ Gesell nebol len teoretikom a autorom originálnej reformy finančného systému. Jeho myšlienka voľných peňazí, mnohokrát úspešne overená v praxi, predstavuje vcelku reálnu možnosť zmeniť svet k lepšiemu.

Silvio Gesell sa narodil 17. marca 1862 v meste Sankt-Vit (v súčasnom Belgicku). Po skončení školy nemohol pokračovať v štúdiu a začal pracovať na pošte. Práca sa mu nepáčila a čoskoro odišiel do Berlína, aby sa venoval obchodu ako jeho brat. V roku 1887 sa presťahoval do Argentíny. V tej dobe už bol prosperujúcim obchodníkom a viedol so svojím bratom spoločný obchod.

Ekonomická kríza konca 80. rokov 19. storočia, ktorá silne postihla Argentínu, prinútila Gesella zaujímať sa o sociálno-ekonomické a finančné otázky, konkrétne o problematiku peňažného obehu.

Roku 1891 uverejnil v Buenos Aires prácu pod názvom Reforma monetárneho systému ako cesta k sociálnemu štátu. Neskôr uzrela svetlo sveta jeho práca Nervus rerum, a potom ešte séria kníh a článkov. Roku 1906 Gesell zanechal biznis a presťahoval sa do Švajčiarska. Sústavne cestoval medzi Švajčiarskom, Argentínou a Nemeckom. Istú dobu žil vo vegetariánskej komunite Obstbausiedlung Eden, založenej známym nemeckým ekonómom a sociológom Franzom Oppenheimerom v Oranienburgu neďaleko Berlína. Roku 1909 Gesellov spolupracovník Georg Blumenthal vytvoril Asociáciu fyziokratov – organizáciu prívržencov Gesellovej teórie slobodnej ekonomiky. Silvio mal veľa švajčiarskych stúpencov v miestnych progresívnych kruhoch, ktorí vytvorili organizáciu s názvom Federácia švajčiarskej slobodnej krajiny a slobodných peňazí.

Po skončení prvej svetovej vojny a revolúcii roku 1918 v Nemecku Gesella pozvali do čela Národného komisariátu financií v prvej Bavorskej republike rád. Zotrval v nej len 7 dní. Gesell pripravil zákon o zavedení voľných peňazí v súlade so svojou teóriou, avšak nestihol ju vyskúšať v praxi – Bavorskú republiku rád rozdrvili. Po jej zvrhnutí bol Gesell obvinený z vlastizrady, avšak neskôr ho zbavili viny vo všetkých bodoch. Neskôr sa usídlil neďaleko Berlína a venoval sa literárnej činnosti a propagande svojich myšlienok. Zomrel 11. marca 1930 v Oranienburgu.

Hlavná Gesellova zásluha spočíva v tom, že sformuloval vskutku revolučnú ideu prirodzeného ekonomického poriadku. Podľa neho spočíva príčina ekonomických kríz a sociálnej nerovnosti v nesprávnom systéme peňažného obehu. Gesell tvrdil, že rast reálneho kapitálu brzdia úroky.

…

Autor: Stanislav Slabeycius

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...