Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že vzťah medzi premiérom a prezidentom bude vyhrotene konfliktný. Fico prestál svoju prehru v prezidentských voľbách so cťou, hoci si jasne uvedomoval, že vyhral jednoznačne najmenej kompetentný a kvalifikovaný kandidát. Každopádne, vzájomné vymedzovanie sa kandidátov počas volebnej kampane nepresiahlo takú mieru, aby znemožnilo racionálnu komunikáciu. Vzájomné vzťahy však už od začiatku determinovalo personálne zloženie prezidentskej kancelárie. Andrej Kiska vstupoval do politiky ako nástroj síl, ktoré boli jasne ideologicky vyprofilované, navyše väčšina jeho poradcov disponovala veľkými osobnými ambíciami. Len vďaka Kiskovi sa tak do verejného priestoru znova dostali ľudia, ktorí mali za sebou dlhú šnúru prehier a krachov v politike, a teraz opäť dostali možnosť rozohrávať svoje osobné politické vojny.

Cieľ figúrok ako Martin Bútora, Ján Mazák či Radoslav Baťo bol pritom od začiatku jasný: v maximálnej miere sťažiť podmienky vládnutia druhej a tretej Ficovej vlády. Paradoxne však prvý konflikt nastal medzi prezidentom a parlamentom, keď Kiska podľahol chorobným ambíciám svojho poradcu Mazáka a odmietol vymenovať ústavných sudcov. Bolo to logické; práve zložením ústavného súdu môže prezident najviac ovplyvňovať politiku štátu. Bol to začiatok dlhej zákopovej vojny, ktorej dôsledky v súčasnosti kulminujú. Poďme však chronologicky.

…

Autor: Roman Michelko

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...