Očierňovanie štátnych predstaviteľov a krajín, ktoré sa ešte vyznačujú zvyškami kresťanstva alebo jemným (občas predstieraným) vzdorovaním skrytej vrchnosti, sa vo Washingtone stalo lukratívnym odvetvím a biznis think-tankov v uplynulých rokoch explodoval. Kto ich financuje, kto pre nich pracuje a aká je ich agenda?

Výraz „think-tank“ je v podstate zdvorilé označenie pre lobistickú skupinu, ktorá zväčša slúži a podporuje plány donorov (a ich nadriadených). Činnosť sa stáva čoraz šialenejšou a nehanebnejšou, pričom lobisti dostávajú imitácie akademických titulov ako „Senior Non-Resident Fellow“ alebo „Junior Adjunct Fellow“ pre zvýšenie kreditu u verejnosti. Dymová clona však slúži na zakrytie skutočných operácií. Koncepciu hnutí do Spojených štátov pravdepodobne priniesol Škót Andrew Carnegie. Od roku 1970 sa ich počet zdvojnásobil, internacionalizovali sa a peniaze prichádzajú z viacerých smerov, vrátane jednotlivcov, snažiacich sa o kariéru a priazeň moci.

Štátom, ktorý je asi najviac obťažovaný touto hru  a pre mnohé think-tanky je v zahraničnej politike a sektore obrany považovaný za nepriateľa číslo jedna, je Rusko. Tu je zopár mediálne najpresadzovanejších spolkov, ktoré sa zameriavajú na „ruskú hrozbu“:

The Atlantic Council (Atlantická rada)

Založenie: 1961

Opis: V podstate sa jedná o akademické krídlo NATO, ktoré prepája ľudí užitočných pre reorganizáciu Európy a Severnej Ameriky. V posledných rokoch naberá stále viac ľudí, ktorí priamo napádajú Rusko (najmä na sociálnych médiách) a podporuje myšlienku, že je existenčnou hrozbou pre Európu a USA. Paul Craig Roberts označil Atlantickú radu za „predajňu zbraní vojensko-spravodajského komplexu.“

Predstavitelia: Dmitri Alperovitch (viní Rusko za hackerské útoky na americké inštitúcie), Anders Aslund (prognostik ruských kolapsov), Michael Carpenter (riaditeľ Bidenovej nadácie a autor magazínu Foreign Affairs), Evelyn Farkas (z Obamovej administratívy), Eliot Higgins (autor príbehov z ukrajinského a sýrskeho konfliktu), Michael Weiss (samozvaný „ruský analytik“ CNN). Na seminároch vystúpil aj riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Marian Majer alebo minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Sponzori: Veľkým donorom je NATO, spolu s vojenskými dodávateľmi ako Saab, Lockheed Martin a Raytheon, ktorí prirodzene profitujú na zvýšenom napätí. Hotovosťou prispieva takisto britské ministerstvo zahraničných vecí, Ukrajinský svetový kongres, armáda USA (skrze príspevky od letectva, námorníctva a pozemných síl), Northrop Grumman, Boeing, Open Society, Spojené arabské emiráty, Chevron, HSBC, ministerstvá Fínska, Cypru, Japonska, Poľska atď.

The Center for European Policy Analysis – CEPA (Centrum pre analýzu európskej politiky)

Založenie: 2005

Opis: Napriek názvu sídli CEPA vo Washingtone, nie na „starom kontinente.“ Má však základňu vo Varšave. Podľa vlastných slov vytvára „strednú a východnú Európu s blízkymi a trvalými väzbami na Spojené štáty“ a podporuje program americkej armády a zahraničnej politiky. Je domovom pre mediálne osobnosti, ktoré zveličujú neexistujúce tenzie a napomáhajú biznisu svojich sponzorov, ktorí sú závislí od vojenského priemyslu. CEPA minulý rok strávila opisovaním spoločného rusko-bieloruského cvičenia, ktoré „mohlo byť najväčším od konca studenej vojny.“ Všetky súvisiace moskovské vyhlásenia označila za dezinformácie.

Predstavitelia: Edward Lucas (redaktor Times of London), Brian Whitmore („odborník na Rusko“ z rádia Slobodná Európa), Anne Applebaum (Phi Beta Kappa, Washington Post), Peter Pomerantsev (novinár z Kyjeva, Newsweek). Na strategickom fóre a konzultáciách CEPA sa zúčastnil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Igor Slobodník alebo veľvyslanec Ľubomír Rehák.

Sponzori: Iné think-tanky sa snažia, aby ich financovanie vyzeralo aspoň trochu prirodzene, no CEPA si s tým ťažkú hlavu nerobí. FireEye, Lockheed Martin, Raytheon, Bell Helicopters a BAE Systems pumpujú dotácie a pripájajú sa k nim americké ministerstvo zahraničia a obrany. Ďalším pozoruhodným donorom je National Endowment for Democracy, experti na zmenu režimu, ktorých určite zaujíma pôsobenie CEPA v Bielorusku. Dotácie poskytuje US Mission to NATO, International Visegrad Fund, European Defense Agency a Divízia verejnej diplomacie (PDD) Severoatlantickej aliancie.

German Marshall Fund of the United States – GMF (Nemecký Marshallov fond Spojených štátov amerických)

Založenie: 1972

Opis: GMF je americký subjekt s minimálnym príspevkom Berlína. Od pádu ZSSR sa transformoval na obhajcu vplyvu USA vo východnej Európe, s dosahom vo Varšave, Belehrade a Bukurešti. Po Trumpovom zvolení rozbehla táto lobistická skupina podivuhodný projekt, ktorý má značkovať užívateľov sociálnych sietí, ktorí odmietajú liberálne snahy na všetkých frontoch, za „ruských trolov.“

Predstavitelia: Toomas Ilves (v USA vychovávaný syn estónskych emigrantov, ktorý kedysi viedol projekt CIA v podobe rádia Slobodná Európa; socialista, dnes prezident Estónska), Bill Kristol („architekt vojny v Iraku“), Michael Morrell (bývalý riaditeľ CIA), Michael McFaul (bývalý americký veľvyslanec v Rusku; po odchode z Obamovho tímu sa stal televíznou osobnosťou s 280 tisíc „followermi“ na Twitteri, no 106 tisíc účtov je podľa auditu falošných). Slovenským zástupcom GMF je Pavol Demeš.

Sponzori: Hlavným podporovateľom je USAID so 7-cifernými sumami ročne. Kapitál dodáva aj americké ministerstvo zahraničia, NATO a ministerstvá Lotyšska, Belgicka, Fínska, Nórska, Bulharska, Slovenska, Holandska a Švédska. Ďalšími donormi sú György Soros, Airbus, Google, Boeing, Raytheon, Bayer, Facebook, IBM a JP Morgan Chase.

Institute for the Study of War – ISW (Ústav pre štúdium vojny)

Založenie: 2007

Opis: Lobistická skupina, ktorá by mohla byť nazvaná „ústavom pre podporu vojny.“ Na rozdiel od ostatných nemá za hlavný cieľ Rusko, ale uprednostňuje presadzovanie väčšieho konfliktu na Blízkom východe. ISW agituje pre transatlantickú agresiu, podporil iracký „príval“ a väčšiu angažovanosť v Afganistane. Zameriava sa tiež na Sýriu, Líbyu a Irán. Mladá „analytička“ think-tanku Jennifer Cafarella nedávno vyzvala americkú armádu, aby prevzala sýrske hlavné mesto Damask, čo by priviedlo Washington do priameho konfliktu s Moskvou a Teheránom.

Predstavitelia: Kimberly Kagan (manželka Fredericka Kagana, ktorý sa podieľal na „Projekte pre nové americké storočie“ so svojim bratom Robertom; švagriná Victorie „f**k the EU“ Nulandovej), Natalia Bugayova (ukrajinská lobistka Kiev Post, figúra Majdanu), Elizabeth O’Bagy („sýrska expertka,“ ktorá vyzývala pre zaslanie ťažkých zbraní tzv. umierneným rebelom).

Sponzori: Kasu pre tento think-tank otvára Raytheon, Microsoft a Capital Bank, ale aj americkí vojenskí kontraktori ako General Dynamics, Vencore, CACI, Mantech, DynCorp a L3, dodávateľ ministerstva obrany, vnútornej bezpečnosti a vládnych spravodajských služieb.

Jedná sa len o vzorku organizácií, ktoré na mediálnom výslní presviedčajú verejnosť o správnosti svojich „úvah“ o tom, v ktorej oblasti by mala zajtra tiecť krv a prečo. Nehovoriac o stovkách a tisícoch mimovládnych hnutí, iniciatív, projektov a skupín, ktoré tlačia a podporujú ten istý program a ciele v iných sektoroch.

Pramene:
[1] Your guide to top anti-Russia think tanks in US & who funds them; autor: Bryan MacDonald; RT, 6.2.2018
[2] About the Council + Honor Roll of Contributors; www.atlanticcouncil.org
[3] Riaditeľ SSPI vystúpil na debate vo Washingtone; Slovak Security Policy Institute, 2016
[4] All Staff + Our Partners; http://www.gmfus.org + Annual Reports
[5] The Atlantic Council: The Marketing Arm of the Military/Security Complex — Paul Craig Roberts; autor: Paul Craig Roberts; Institute for Political Economy, 25.7.2016
[6] Our People + Our Supporters; http://www.understandingwar.org
[7] Staff + How we are funded; http://cepa.org

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...