Začiatkom mesiaca však v priebehu niekoľkých dní prišlo z rezortu obrany niekoľko protichodných informácií. Pre RTVS ministerstvo najprv potvrdilo stopnutie tendra. Týždeň na to však hovorkyňa rezortu povedala, že tender zastavený nie je, „avšak z dôvodu technických problémov tendra, ktorý trvá už takmer tri roky, zvažuje aj túto možnosť". A napokon na piatkovej mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktorú zvolala opozícia práve pre nejasnosti v oblasti modernizácie armády (jej súčasťou je okrem nákupu radarov aj nákup obrnených transportérov a stíhačiek) sa musel minister obrany Peter Gajdoš (nom. SNS) pred poslancami „kajať" a ubezpečovať, že rezort bude pri modernizácii využívať „proeurópske a proatlantické riešenia".

Za nové radary zaplatíme 60 miliónov eur. Kvôli sankciám

Potreba obstarať nové radary pre armádu vznikla koncom roku 2014. Protiruské sankcie nezasiahli len Rusko, ale aj Slovensko. Ruský dodávateľ, firma Almaz-Antej sa kvôli sankciám nemohla ďalej starať o radary P-37 sovietskej výroby využívané slovenskou armádou. Almaz-Antej kvôli platným sankciám nemohol napríklad vykonávať opravy či dodávať náhradné diely. Vláda teda pristúpila k vypísaniu tendra na nákup nových radarov za viac ako 60 miliónov eur.

Radary P-37 síce pochádzajú zo sovietskej éry, ale po vstupe Slovenska do NATO prešli v Leteckých opravovniach Banská Bystrica v spolupráci s ruskou stranou modernizáciou, po ktorej spĺňali štandardy NATO.

Odborník na bezpečnosť a medzinárodné vzťahy František Škvrnda z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave sa domnieva, že tento krok po ekonomickej stránke nie je v prospech Slovenska. „Nepoznám cenu predpokladaného nového kontraktu, ale nemožno čakať, že by bol nižší ako tento, a teda z čisto ekonomického finančného hľadiska sankcie v tomto prípade Slovensko poškodia," hovorí pre Sputnik Škvrnda.

Počas troch rokov však neprišlo k dohode so žiadnym z uchádzačov, ktorých bolo v roku 2015 osem. Záujem vtedy prejavili ôsmi výrobcovia — BATS (Belgicko), Thales-Raytheon System (Francúzsko), IAI-ELTEA System (Izrael), SAAB (Švédsko), Lockheed Martin (USA), Raytheon International (USA), BAE Systems (Veľká Británia) a INDRA (Španielsko). Podľa medializovaných informácií mali do užšieho výberu postúpiť firmy z Francúzska, Veľkej Británie, Švédska a Izraela.

František Škvrnda očakáva, že tlak na nákup nových radarov sa bude stupňovať. „Vo všeobecnosti možno predpokladať, že bez ohľadu na to, že rezort patrí SNS (a možno aj práve preto) sa vyvinie silný tlak zvonku (z kruhov spojených s NATO), podporovaný ich mediálno-politickými multiplikátormi na Slovensku, aby sa vypísal nový tender na nákup techniky len z produkcie západných firiem," hovorí analytik.

Po uvalení sankcií na Rusko boli niektoré európske krajiny NATO ako Slovensko, Česko či Maďarsko postavené pred úlohu čo najrýchlejšej výmeny sovietskej alebo ruskej techniky za západnú.

„Už dlhší čas vidieť aj v iných postsocialistických členských štátoch NATO, že v týchto prípadoch ani nejde o to, aby sa prioritne zakúpila najkvalitnejšia technika za výhodných podmienok a skutočne sa zvýšila bezpečnosť jednotlivých štátov, ale viac o to, aby sa prispelo k ziskom západných vojenských výrobcov. Vzniknuté problémy s unifikáciou a technickou kompatibilitou, ktoré sú potom bežné, musia riešiť vojaci a štátnym pokladniciam to prináša zvýšené výdavky, ale vojensko-priemyslovo-finančný komplex, ktorý z pozadia usmerňuje lukratívnu obmenu drahej vojenskej techniky (a neraz aj iné procesy) je spokojný, lebo dosahuje zisky," dodáva Škvrnda.

SNS armádne nákupy v Rusku vylúčila

Piatková mimoriadna schôdza parlamentu sa niesla v značne napätej atmosfére. Na ministra Gajdoša sa zo strany opozičných poslancov vzniesla vlna kritiky za stav modernizácie armády. Pochybnosti vyvoláva najmä nákup obrnených vozidiel, výmena stíhačiek a najnovšie aj nákup radarov. Opozícia obviňuje SNS z predlžovania závislosti slovenskej armády od Ruska. Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) dokonca naznačil, že súčasný minister neslúži slovenským záujmom, ale ruským.

„Za vašej vlády sa tento tender nepohol ani o milimeter. A nie je to náhodou naozaj o tom, že si chce niekto opäť raz ponechať ruskú techniku, ako je to s nadzvukovými Migmi? Aj tam robíte všetko preto, aby ste ponechali ruskú techniku čo najdlhšie," vyhlásil v pléne Galko a pokračoval: „Pán minister, hovoríte o sebe, že ste vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, čo slúži vlasti. Moja posledná otázka znie, a dúfam, že ako na ostatné dostanem aj tu jasnú odpoveď. Komu vy vlastne v tomto čase na rezorte slúžite? Lebo ak by ste slúžili slovenským, nikdy by sa táto schôdza neuskutočnila."

Predstavitelia SNS v ten deň viackrát deklarovali „proeurópske a proatlantické riešenie", čo znamená výber spomedzi neruských výrobcov. Najprv minister Gajdoš v reakcii na poslanca Galka vyhlásil, že prioritou rezortu obrany je využívanie domácich výrobných kapacít. „A jednoznačne odmietame, že by sme chceli akýmkoľvek spôsobom predlžovať závislosť na technike sovietskej výroby," dodal Gajdoš pred poslancami.

V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda koaličnej SNS Andrej Danko: „Nikto nechce na ministerstve kupovať staré sovietske veci. Ak to niekto tvrdí, klame. Nebudem počúvať lobistov a ich novinárov, ktorí nám diktujú, čo a kde máme kúpiť." Pre denník Pravda túto tézu ďalej rozviedol. „Rusko naďalej považujem za slovenského strategického partnera, ale nie na armádny nákup," povedal Danko.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce