V roku 1930 britský ekonóm John Maynard Keynes predpovedal, že na konci storočia bude priemerný pracovný týždeň približne 15 hodín. Na začiatku 20. storočia automatizácia už začala nahrádzať veľa pracovných miest a Keynes predpovedal, že tento trend bude akcelerovať do bodu, keď všetko potrebné pre uspokojivý život môže byť vytvorené s minimom ľudskej práce, fyzickej alebo duševnej. Ukázalo sa, že Keynes mal pravdu o náraste automatizácie. Dnes máme stroje, počítače a roboty, ktoré dokážu urobiť rýchlo to, čo kedysi ľudia robili ručne, a nárast automatizácie neukazuje, že by sa spomalil. Ale mýlil sa v znížení potreby ľudskej práce.

Keď boli staré pracovné činnosti nahradené strojmi, objavili sa nové pracovné činnosti. Niektoré z nových činností boli výsledkom nových technológií a len ťažko môžeme povedať, že sú prospešné spoločnosti okrem toho, že udržiavajú ľudí zamestnaných. Pracovné miesta v informačných technológiách sú jasným príkladom, keďže vytvárajú novoobjavené ríše zábavy, ako sú návrhy a výroba počítačových hier. Tiež máme neustále rastúce množstvo miest, ktoré sú úplne zbytočné, ba dokonca škodlivé. Napríklad administrátorov a asistentov administrátorov, čo vo veľkých množstvách presúvajú papiere, ktoré netreba presúvať, korporátnych právnikov a ich pomocníkov pomáhajúcim veľkým firmám platiť menej daní, nespočetné množstvo ľudí vo finančnom priemysle, ktorí vedia balamutiť, lobistov používajúcich akékoľvek prostriedky na korumpovanie politikov a pracovníkov reklamy a predajný personál, pretláčajúci tovar, ktorý nikto nepotrebuje alebo nechce.

Smutný fakt je, že veľa ľudí trávi veľa času v práci, o ktorej vedia, že nie je spoločensky prospešná. Vedie to až k takému cynizmu, že si ľudia prestávajú myslieť, že by z práce mala mať prospech spoločnosť.  Máme politické divadlo na oboch stranách bojujúcich za udržanie vojenských fabrík vo svojich štátoch, aby zachovali pracovné miesta, dokonca aj keď samotní vojaci tvrdia, že výstavba takýchto fabrík už nie je potrebná. A máme politikov a učencov, ktorí tvrdia, že ťažba fosílnych palív a fabriky produkujúce uhlík musí byť zachovaná kvôli zamestnanosti, neberúc ohľad na životné prostredie.

Skutočný problém je samozrejme ekonomický. Dokázali sme zredukovať množstvo práce na výrobu všetkého, čo potrebujeme a reálne chceme, ale nedokázali sme distribuovať tieto zdroje inak ako prostredníctvom mzdy za 40 (a viac) hodinový pracovný týždeň. V skutočnosti technológia spôsobila koncentráciu viac a viac majetku v rukách čoraz menšieho percenta populácie, čo je súčasťou distribučných problémov. Navyše ako dedičstvo industriálnej revolúcie máme kultúrny étos, ktorý hovorí, že ľudia musia pracovať za to, čo dostanú, a tým sa vyhýbame serióznym plánom na zdieľanie majetku cez iné prostriedky výmeny.

Tak teda hovorím, preč s etikou práce a začnime s etikou hry! Sme stvorení, aby sme sa hrali, a nie pracovali. Sme úplne najlepší, keď sa hráme. Prinúťme našich ekonómov myslieť ako vytvoriť svet, ktorý maximalizuje hry a minimalizuje prácu. Vyzerá to ako riešiteľný problém. Všetkým nám bude lepšie, ak ľudia robiaci zbytočnú a škodlivú prácu, sa budú namiesto toho hrať, a všetci sa budeme rovnako deliť o potrebnú prácu a profitovať z nej.

Čo je práca?

Slovo práca samozrejme má množstvo prekrývajúcich sa významov. Keynes i ja sme ho používali vo význame činnosti, ktorú primárne len vykonávame, pretože cítime, že ju musíme robiť, aby sme ekonomicky podporili seba a naše rodiny. Práca tiež znamená akúkoľvek činnosť, ktorú považujeme za nepríjemnú, ale musíme ju robiť, či už je z nej finančný prospech, alebo nie. Synonymom práce je drina, lopota, a opozitom hra. Ďalšou definíciou práce je činnosť, ktorá má pozitívne dopady na svet, či už je tá činnosť príjemná, alebo nie. Podľa tejto definície práca a hra nie sú úplne vzdialené. Niektorí šťastní ľudia považujú svoju prácu, ktorou si zarábajú na živobytie, za hru. Budú ju robiť dokonca aj vtedy, ak si nezarobia na živobytie. Toto však nie je význam slova práca, ktorý som použil v tejto eseji, ale stojí za zapamätanie, lebo nám pripomína, že väčšina toho, čo voláme prácou, pretože si tým zarábame na živobytie, môže byť nazývané hrou vo svete, kde naše živobytie bude garantované iným spôsobom.

Je práca základnou súčasťou ľudskej podstaty? Nie.

Prekvapujúco veľa ľudí už zistilo, že na časovej osi ľudskej biologickej histórie je práca nový výmysel. Prišla spolu s poľnohospodárstvom, keď ľudia trávili hodiny oraním, sadením, plením a zbieraním úrody; a potom sa rozšírila s priemyslom, keď ľudia trávili nespočítateľné nudné a únavné alebo  odporné hodiny skladaním vecí alebo prácou v baniach. Lenže poľnohospodárstvo je s nami dlhých desať tisíc rokov a priemysel ešte oveľa menej. Predtým sme boli stovky tisíc rokov lovci a zberači. Výskumníci, ktorí pozorovali a žili so skupinami, čo prežili ako lovci a zberači až do modernej doby, v rôznych odľahlých častiach sveta, pravidelne uvádzajú, že trávia len veľmi málo času činnosťou, ktorú my, v našej kultúre, kategorizujeme ako prácu.

V skutočnosti kvantitatívne výskumy odhalili, že priemerný dospelý lovec a zberač strávi asi 20 hodín týždenne lovom a zberom, a pár hodín viac s inými úlohami so spojenými živobytím, ako je výroba nástrojov a príprava jedla. Nejaká časť z bdenia je strávená odpočinkom, ale väčšia časť je strávená hrou, príjemnými činnosťami, ako je hudba, výroba umeleckých predmetov, tanec, hranie hier, rozprávanie príbehov, rozhovor a žartovanie s priateľmi, návšteva priateľov a príbuzných v susedstve. Dokonca lov a zber neboli považované za prácu; boli robené s entuziazmom, a nie z prinútenia. Pretože tieto činnosti boli zábavné a boli vykonávané so skupinkou priateľov, vždy bolo veľa ľudí, ktorí chceli loviť a zberať. A pretože potrava bola zdieľaná s celou skupinou, nikto, kto sa necítil na lov alebo zber v daný deň (alebo týždeň a dlhšie) nebol nútený, aby to robil.

Niektorí antropológovia uvádzajú, že ľudia, ktorých študovali, nemali dokonca slovo pre prácu; alebo, ak ho mali, tak sa týkalo farmárov, baníkov, alebo iných nelovcov a nezberačov, s ktorými prišli do kontaktu. Antropológ Marschal Sahlins opisoval lovcov a zberačov ako tvorcov pôvodnej prosperujúcej spoločnosti – prosperujúcej nie kvôli tomu, že by mali veľa, ale preto, že ich potreby boli tak malé a dokázali ich uspokojiť s relatívne malým úsilím, takže mali veľa času na hry.

Autorom tohto článku je Peter Gray, profesor psychológie na Boston College.

Preložené z: http://evonomics.com/less-work-job-creation-peter-gray/

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...