Do redakcie nám prišiel reťazovo preposielaný e-mail s nástojčivým textom: „Vojenský hřbitov padlých v II. světové válce u Tobruku, Libye… Hroby padlých – jen idiot mluví o toleranci! Bylo to tam více než 50 let. A stačilo svrhnout diktátora Kaddáfího a ejhle! Zhlédněte záběry které nemají slov. Hodní, mírumilovní islámci ničí vojenské hroby padlých Britů, … i hroby Čechoslováků v Tobrúku. Co nato EU? Co na to naši politici,novináři? Pštrosí hlavy v písku!“

Text vyzýval: “Posílejte dál, ať to vidí co nejvíc lidí!“ Doplnený bol linkom na nasledujúce video:

S chladnou hlavou

Zásadne nepreposielam niečo, čo nemožno overiť z viacerých prameňov. Uvedený link, ktorý sa stal pri skúmaní prameňov východzím bodom, vedie k videozáberu vandalizmu pochádzajúceho z 3. marca 2012 a z webovej stránky, patriacej nemeckojazyčnému autorovi alebo autorom pod menom či názvom THEANTI2007. Má/majú nešpecifikované sídlo v Nemecku a ide zjavne o priaznivcov nemeckej euroskeptickej a vlasteneckej strany Alternative für Deutschland. Tá sa vlani dostala do Spolkového snemu na základe programu nabádajúceho okrem iného k obrane Nemecka pred masovou migráciou z islamského sveta a pred islamizáciou Európy.

Správy zo súčasného diania na vojnovom cintoríne v Tobruku (Tobruk War Cemetery) však nespomínajú žiadne prípady znesväcovania hrobov, čo ma viedlo k záveru, že uvedený e-mail preposielať nebudem.

Jeho autor(i) varujú, že radikálni islamisti v radoch miliónov migrantov z Ázie a Afriky sú alebo budú náchylní k poškodzovaniu náhrobných kameňov s krížmi a dávidovými hviezdami na európskych cintorínoch. Takéto prípady sa pravdepodobne vyskytujú, ako ukazujú na platforme www.YouTube.com niektoré videá z Nemecka. Len námatkovo spomeniem jeden vyvesený 3. januára 2018 ( https://www.youtube.com/watch?v=DUt9-ie7eFo) alebo iný z 23. septembra 2017 (https://www.youtube.com/watch?v=zrAGc-DFHj8 ). Z časových dôvodov však nie je mysliteľné púšťať sa do ich overovania, pretože to by si vyžadovalo siahnuť okrem správ tlačových agentúr aj po dostupnej dokumentácii nemeckej polície a overovací proces by sa natiahol na týždne, ak nie na mesiace.

Pri predvídaní správania sa miliónov nelegálnych a málo alebo vôbec nepreverených prisťahovalcov islamského vierovyznania v hostiteľských európskych krajinách treba postupovať s chladnou hlavou. Demografické presúvanie percentuálneho pomeru pôvodnej prevažne kresťanskej a novej prevažne islamskej populácie ponesie prvky stretu civilizácií. O tom niet pochýb. Skúsenosti s demografickým vývojom vedúcim v ostatných desaťročiach k islamizácii krajiny má Nigéria, Egypt, Sudán a celá severná Afrika, ako i Libanon, Turecko, Sýria, Kosovo i značná časť post-juhoslovanského priestoru. Samostatnú kapitolu tvorí mocenský nástup radikálneho islamizmu v islamských štátoch. Bandy bojovníkov Talibanu nivočili v Afganistane sochy, hrobky, pamätníky, múzeá, archívy a knižnice. Vandalizmus podobného druhu prejavovali bojovníci hnutia Islamský štát na dobytých územiach v Iraku a v Sýrii. A dávno predtým germánske hordy Vandalov pri dobýjaní starovekého Ríma. Ich kráľ Geiserich dokonca založil v 5. storočí nášho letopočtu v Líbyi Vandalské kráľovststvo.

Nič nového pod slnkom

Pustošenie náhrobných kameňov britského vojenského cintorínu z 2. svetovej vojny v Tobruku, ležiacom neďaleko východolíbyjského prístavného mesta Bengázi, vnáša do debaty inú a dosť prehliadanú okolnosť. Britský denník The Observer síce informoval 4. marca 2012 o znesvätení náhrobných kameňov islamistickými militantmi („British war graves in Libya desecrated by Islamist militants„), ale nezaoberal sa hlbšie vzťahmi miestneho obyvateľstva k Britom a Európanom. Keby sa bol do toho pustil, musel by spomenúť, že pre miestne kmene boli Briti až do septembrovej líbyjskej revolúcie 1969 rovnakými nezvanými kolonizátormi ako pred Britmi v období 1911-1945 Taliani a pred nimi osmanskí Turci.

Bitky, ktoré zvádzali počas 2. svetovej vojny na líbyjských pieskoch britské vojská s nemeckými, považovali miestne kmene za zrážky cudzích mocenských síl. Istú paralelu pozorujeme dnes v Poľsku. V septembri 1939 si ho rozdelilo Nemecko so Sovietskym zväzom, aby tam onedlho počas 2. svetovej vojny zvádzali tuhé boje a nechali padnúť státisíce vojakov. Za okupantov považovali Sovietov aj Estónci, Lotyši a Litovci a k sovietskym vojenským cintorínom na svojom území majú taký vzťah ako Poliaci. Mierne povedané – málo srdečný. Pridajme Ukrajinu a výskyty vandalizmus na tamojších sovietskych vojenských cintorínoch a dospejeme k záveru, že líbyjskí výrastkovia na videozáberoch spred piatich rokov prejavili čosi, čo nemožno schvaľovať a čo je odsúdeniahodné, ale nie je to bez analógií a precedensov.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...