Minulý utorok priniesli svetové mienkotvorné tlačové agentúry i ČTK správu, ktorá nechá sotva niekoho chladným. Žijeme už po desiatky generácií v civilizácii, ktorá hlboko zasahuje do našej prirodzenosti. Keď myslíme na peniaze, vyplavujú sa nám v mozgu endorfíny, označované aj ako hormóny šťastia.  Len málokto odolá pokušeniu pristaviť zrak pri titulku ako „Nejbohatším člověkem je …„, pretože sa podvedome – ba i vedome v sladkom rojčení – do neho projektuje.

Závratný vzostup

Ktože je tým závideniahodným šťastlivcom? „Nejbohatším člověkem na světě je šéf amerického internetového obchodu Amazon Jeff Bezos s majetkem 112 miliard dolarů (2,3 bilionu Kč). Bezos po čtyřech letech sesadil na druhou pozici zakladatele americké softwarové společnosti Microsoft Billa Gatese. Vyplývá to z nejnovějšího žebříčku časopisu Forbes,“ píše ČTK a poskytuje link https://www.forbes.com/billionaires/list/#version:static. Hneď vedľa sa dá kliknúť na https://www.forbes.com/billionaires/list/#version:realtime s reálnou hodnotou majetku – zvyčajne akcií – v meniacom sa čase. Tá činí v prípade Jeffa Bezosa počas písania týchto riadkov 128,4 miliardy dolárov. 54-ročný veľkopodnikateľ tak zvýšil náskok pred v poradí druhým a nemenej svetoznámym investorom Billom Gatesom, ktorého imanie má v túto chvíľu hodnotu „iba“ 91,5 miliardy dolárov.

Aj finančný server Bloomberg.com považuje údaj 128,4 miliardy za smerodajný. V rebríčku najbohatších osôb planéty, ktorý zostavuje, umiestňuje Jeffa Bezosa na prvú priečku a jeho majetok odhaduje na 129 miliárd dolárov. Pridáva závratný údaj 30,1 miliárd dolárov. O bezkonkurenčne toľko si novodobý Midas medziročne polepšil. B. Gates „len o chatrných“ 128 miliónov. Pavúk, ktorý utkal sociálnu sieť Facebook, večne vysmiaty Mark Zuckerbeg, si medziročne polepšil o 1,67 miliardy, čo je len zlomok Bezosovho prírastku.

Nie všetci boháči a najmä nie všetky staré bohaté finančnícke rodiny stoja o publicitu. Viaceré z nich nepovoľujú periodikám ako Forbes alebo Bloomberg mapovať výšku svojich majetkov. Titul najbohatšieho človeka planéty, ktorý teraz prischol Jeffovi Bezosovi, treba brať preto s rezervou. I tak stojí za námahu pozrieť sa tomuto zbohatlíkovi pod kožúšok.

Za oslnivou trajektóriou jeho letu treba vidieť viac než jeho mimoriadnu podnikavosť, nápaditosť, náhodu, tzv. „neviditeľnú ruku trhu“, či „z pekla šťastie“. Pláva ako surfista stojaci na doske idúcej na hrebeni vlny. Jednej z mnohých, ktoré ho môžu opakovane a opojne dvíhať, ale aj kedykoľvek zmietnuť.

Jeho podnikateľské impérium sa vzmáha, pretože to zodpovedá duchu doby a zámerom svetových finančných kruhov. Tie nachádzajú v Bezosovom podnikateľskom konglomeráte Amazon nástroj vhodný na uskutočňovanie svojich dlhodobých zámerov.

Mediálny generál

Keď zakladal takmer pred štvrťstoročím internetové zásielkové kníhkupectvo, vedel viac, než dával najavo. Mal už vtedy za sebou niekoľkoročnú kariéru v tradičnom investičnom bankovníctve, ktoré práve kládlo základy novej civilizačnej éry budovanej na výdobytkoch informačných technológií. Začala masovou produkciou cenovo dostupných osobných počítačov, celoplošným pokrývaním planéty sústavou informačných sietí a napájaním „pécéčiek“  na komunikačnú infraštruktúru známu ako internet. Tá umožnila prepojiť navzájom v priebehu dvoch desaťročí prakticky všetkých ľudí planéty a postupne centralizovať systém riadenia a správy novej civilizácie, nazývanej často informačnou spoločnosťou. Ale aj kontrolovanou spoločnosťou s miliardami ľudských jedincov zbavených súkromia a totálne informačne priehľadných.

Jeff Bezos začínal na poli, ktoré rodiaca sa technokratická totalita potrebovať preorávať ako prvé. „Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si“, znie porekadlo, ktoré začali považovať v priebehu 20. storočia za svoje prakticky všetky národy civilizovaného sveta. Kto vie v druhej dekáde 21. storočia najlepšie, čo čítame? Bezosov internetový zásielkový gigant Amazon.

Dnes už predáva v podstate všetko, čo môže byť masám na objednávku dostupné. Nesie však významnú mieru civilizačnej zodpovednosti za digitalizáciu tlačeného slova. Na rozdiel od slov, viet a nazhromaždenej múdrosti položenej raz a navždy na papier, sú digitálne texty zobrazované na monitoroch počítačov a displejoch tabletov alebo mobilných telefónov kedykoľvek a akokoľvek upravovateľné. A mazateľné, či úplne likvidovateľné.

Z nakupovania cez internet sa mala stať – a aj sa stáva – prevažujúca forma zadovažovania tovarov a služieb. Manažment a správa informačných sústav sa krok za krokom centralizuje. Nemalo by preto nikoho prekvapovať, že na najvyšších stupňoch Forbesovho a Bloombergovho rebríčka miliardárov figurujú vedúce postavy globálnej informačnej spoločnosti. Okrem už menovaného J. Bezosa a B. Gatesa stojí za povšimnutie Mexičan Carlos Slim. Ovládol telekomunikácie Mexika a je významných akcionárom New York Times Company. Tá vydáva denník The New York Times, uctievaný mienkotvornou žurnalistikou ako najdôveryhodnejší. Na desiatej a jedenástej priečke stojaci Larry Page a Sergei Brin rozprávkovo zbohatli na raste globálneho informačného molocha Google. Jedenásty 53-ročný Číňan Jack Ma na rozkvete univerzálneho internetového obchodného portálu Alibaba. Začal už konkurenčne dýchať na chrbát Jeffovi Bezosovi, ale predvídavý Američann medzitým diverzifikoval do oblasti kozmických letov, bezpilotného letectva (dronov), biotechnológií a iných perspektívnych sektorov. Patrí k oporám bezpečnostného aparátu Spojených štátov. Okrem iného, ako uvádza Wikipédia, „Na přelomu let 2016 a 2017 získal Bezos (potažmo Amazon) 600 milionů dolarů ve smlouvě se CIA, kdy pro tuto organizaci poskytuje cloudové služby.“

Pred piatimi rokmi kúpil za štvrť miliardy dolárov denník The Washington Post, jeden z najvplyvnejších v USA i na svete. Svetová oligarchia by mu to nikdy nedovolila, keby sa dávno predtým nepresvedčila, že bude plniť jej očakávania. Keď vlani zistila, že Donald Trump nestiahol pred ňou plne chvost, používa aj Washington Post na vedenie mediálnej ofenzívy proti prezidentovi. Bezosov Washington Post vystupuje ako popredná platforma pri vedení globálne koordinovanej kampane na potláčanie informačnej alternatívy opuncovanej ako tzv. fake news, t.j. svojvoľne definované falošné správy a dezinformácie v mediálnom priestore a na sociálnych sieťach. Prezident Trump sa ale nenecháva zahnať do defenzívy periodikami hlavného prúdu ani takého ťažkého kalibru ako Washington Post. V známom tweete z 28 júna 2017 počastoval The Washington Post dvojslovnou nálepkou s výkričníkom FAKE NEWS!.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...