Búrlivé vnútropolitické dianie v tunajších končinách by nemalo viazať pozornosť verejnosti natoľko, aby si nevšímala niektoré závažné udalosti a trendy, ktoré tak či tak zasiahnu Strednú Európu. Kľúčovou ostáva chaotická migračná invázia, ktorú sa eurokracia v Bruseli chystá riadiť centralisticko-direktívnym spôsobom v podobe tzv. spoločnej migračnej politiky.

Tlak…

Po tom, čo Angela Merkelová vzala minulý týždeň po štvrtýkrát za do ruky žezlo nemeckej kancelárky, môže ju ortuťovitý francúzsky prezident Emmanueli Macron zapriahnuť do francúzsko-nemeckého tandemu čistiaceho cestu zavádzaniu spoločnej migračnej agendy. Zodpovedným politickým predstaviteľom krajín stredoeurópskeho priestoru sa kráti čas na prípravu vlastných podnetov, iniciatív a proti-iniciatív v problematike, ktorá rozhodne o osude celého Starého svetadielu.

Medzi ne patria také, čo umožnia neochvejné nástojenie na tom, aby si každá krajina udržala právo rozhodovať sama, koho vpustí – a za akých podmienok – na svoje územie a koho nie. Minulý mesiac zavítala do Budapešti austrálska ministerka zahraničných vecí Julie Bishopová. V rozhovore pre maďarský rozhlas podčiarkla platnosť zásady, že každý štát a jeho vláda má právo kontrolovať svoje hranice. Brusel nástojí na podriadení tohto svätosvätého práva legislatívnej sústave EÚ o migračnom pohybe v Schengenskom priestore. Odobrenie uzurpátorskej centralizácie v pripravovanej zmluve Dublin IV počas júnového summitu EÚ a prijatie tzv. Globálneho kompaktu OSN na jeseň 2018 oprávni Brusel rozhodovať o celoplošných masmigračných rošádach bez ohľadu na nesúhlas národných členských štátov EÚ.

…a protitlak

Stredoeurópskym krajinám, ktoré ešte nie sú zaplavené votrelcami z Ázie a Afriky podávajúcimi nepodložené žiadosti o azyl, sa ponúka príležitosť vystúpiť na summitných a iných unijných grémiách s požiadavkami na uskutočňovanie vlastných iniciatív v migračnej sfére, a to pri poskytovaní útočiska osobám a skupinám, ktoré utekajú pred prenasledovaním. Nie pred abstrakciami propagandistov z OSN o bežencoch pred klimatickými zmenami, či migrantoch vyberajúcich sa na bohatý Sever za lepším životom. Stredoeurópske štáty si nemusia robiť ani ťažkú hlavu z mentorovania slniečkárskych moralistov o akejsi „zodpovednosti za koloniálne dedičstvo po našich otcoch“ na čiernom svetadiele, pretože tí – ako ani ich otcovia a otcovia otcov – Afriku nikdy nekolonizovali.

Štáty Strednej Európy, či už jednotlivo alebo ako zoskupenie, by mohli Bruselu vytrieť oči vlastnou migračnou iniciatívou. Zahŕňa desiatky tisíc Afričanov, ktorí nárok na udelenie azylu majú, pretože sú dokázateľne prenasledovaní. „Máme potenciál pomôcť niektorým týmto ľuďom, ktorí sú prenasledovaní,“ vyhlásil minulý týždeň austrálsky minister vnútra Peter Dutton. Keď môže pomôcť Austrália, prečo by nemohli aj krajiny Strednej Európy? Pravdoláskari na vysokých postoch v západných metropolách im vyčítajú xenofóbiu, tak je tu možnosť demonštrovať im opak. Ide o tisíce hospodárov, ktorým juhoafrická vláda skonfiškovala farmy a sú vystavení najrôznejšej perzekúcii zo strany úradov a hnutí „aktivistov“. „Existujú kategórie víz, ktoré by prichádzali do úvahy,“ odpovedal minister P. Dutton, do kompetencie ktorého patrí aj prisťahovalectvo, na otázku o špeciálnych humanitárnych programoch pre perzekvovaných jednotlivcov a skupiny. Správy o príšerných okolnostiach sprevádzajúcich konfiškácie pôdy v Juhoafrickej republike preskúmal aj minister pre obchod a investície Steve Ciobo a zhrozený konštatoval: „Prečítal som si o osobách, ktoré boli zastrelené, znásilneniach a ešte o všeličom možnom …„. Stotožnil sa preto s kolegom P. Duttonom, že údel týchto farmárov z Južnej Afriky predstavuje dôvod k znepokojeniu. Austrálsky informačný server www.abc.net.au o nich referuje ako o „bielych farmároch vystavených násiliu v Južnej Afrike„. A „konfiškáciám pôdy„. Nádej na vrátenie pôdy im klesla prakticky na nulu po tom, čo juhoafrický parlament odhlasoval právne kroky vedúce k ústavnej novele, ktorá ošetrí vyvlastnenie belošských fariem bez náhrady. Austrálske prisťahovalecké orgány odhadujú, že celkový počet takto postihnutých Juhoafričanov, vrátane rodinných príslušníkov, činí okolo tridsať tisíc. „Ide o ľudí, ktorí chcú tvrdo pracovať a byť prínosom pre krajinu ako Austrália,“ dodal šéf rezortu zodpovedného za prisťahovalectvo Peter Dutton. Dodajme, že nielen pre protinožcov, keby sa postihnutí Juhoafričania smeli prisťahovať aj do stredoeurópskych zemepisných šírok.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...