Dogma

Obhajcovia Európskej únie opakujú tú istú mantru znova a znova; Európa potrebuje jednotu. Tvrdia, že zjednotená Európa má silnejšie postavenie voči globálnym oponentom ako sú Čína a Spojené štáty, a že jednota je v súčasnosti potrebná viac než inokedy, pokiaľ chce Európa nielen prosperovať, ale aj prežiť.

Prosperita Európy

Európa nebola pred renesanciou mocnou oblasťou sveta. Osmanskej ríši a Číne sa darilo omnoho lepšie než malým európskym národom. Ktokoľvek žijúci pred rokom 1500 by sa neodvážil predvídať, aká budúcnosť Európu čaká. Bolo napísaných mnoho kníh odpovedajúcich na otázku: „Prečo sa Európa nakoniec stala takou vplyvnou?“ Prečo to nebola Čína?

Čína bola mocným štátom, ktorý zjednotil svoje krajiny do jednej ríše, kým Európa stále pozostávala z mnohých malých štátov, zatiaľ čo „Svätá ríša rímska“, držaná voľne pokope, mala najbližšie ku zjednotenému európskemu štátu. Napriek tomu bohatstvo Európy prudko vzrástlo a vždy bojujúce národy Európy dobyli svet. Od Amerík po Austráliu, od Afriky po Áziu, európske mocnosti víťazili.

Tak prečo sa európske národy dostali tak ďaleko? Nemala Čína všetky výhody zjednotenia?

V Číne má úplnú kontrolu jedna vláda

Problémom je, že ríše majú tendenciu vyhýbať sa zmenám. Čínsky admirál Čeng Che sa v 15. storočí plavil naprieč Áziou a do Afriky. Čínska vláda však rozhodla, že tieto plavby nie sú na úžitok štátu a spálila námorné mapy. Upevnený čínsky štát túžil zachovať status quo a svoju moc, skôr než by ich túžil narušiť. Zmena bola považovaná za nepriateľa, masívna flotila bola zničená a na výstavbu oceánskych lodí boli uvalené obmedzenia.

V Európe nemal úplnú moc nikto

Hádajúce sa európske národy, na druhej strane, večne súťažili. Keď Kolumbus nemohol získať svoje financie od jednej vlády, skúsil inú. Ak boli myšlienky prenasledované v jednej krajine, hľadali útočisko v inej. Keď obchodníci nemohli robiť svoje obchody v jednej krajine, presunuli svoje podnikanie inam.

A presne od tohto Európa odvodila svoju silu a svoj rast. Je to základná myšlienka, že vlády môžu byť zlé, môžu robiť zlé rozhodnutia a nevedia všetko. Mať mnoho decentralizovaných vlád znamenalo, že ak aj jedna urobila chybu, ďalšia už nemusela.

Navyše to znamenalo, že národy sa vždy pokúšali navzájom predstihnúť. Horlivo prijímali zmenu, keďže ich to mohlo posunúť napred oproti konkurentom a dať im viac vplyvu nad kontinentom. Toto bolo opakom čínskeho spôsobu, kde v prípade, že sa cisár rozhodol nenavštíviť už viac Afriku, to znamenalo, že Afriku už viacej nenavštívi nikto z Číny.

Ako sa to dá porovnať s Európskou úniou?

Hoci EÚ nie je jedna osoba ako čínsky cisár, je to jedna entita, jeden vládny orgán, ktorý si kladie za cieľ vydávať svoje zákony a ktorý sa usiluje vládnuť nad krajinou. Ak EÚ rozhodne, že vysávače musia mať obmedzenie na to, aké silné majú byť, aby sa chránilo životné prostredie, jej rozhodnutie musí poslúchnuť celá EÚ. Keďže vlády majú v priebehu času tendenciu rozširovať sa a centralizovať sa, EÚ pravdepodobne absorbuje viac a viac moci. Keď EÚ absorbuje viac moci, bude zdržanlivejšia voči zmene. Zdržanlivosť voči zmene znamená stagnáciu a stagnácia povedie k tomu, že Európa stratí svoju mocenskú pozíciu v porovnaní so zvyškom sveta.

Ríše majú svoje výhody

Samozrejme, v minulosti často mali obrovské ríše výhodu nad svojimi bojujúcimi susedmi. Rímska ríša, Osmanská ríša či ktorákoľvek z perzských dynastií priniesli svojim ľuďom blahobyt. Dôvodom je, že túžba robiť obchod znamenala v priebehu histórie potrebu bezpečných obchodných trás a žiadne obmedzenia na vývoz či dovoz.

Tieto ríše sa zdvojnásobili ako obrovské zóny voľného obchodu a voľný obchod je nepochybne veľkým prínosom Európskej únie. Napriek tomu, nemohli by sme mať jednoducho oblasť veľkého obchodu bez toho, aby si to vyžadovalo dodatočný orgán vlády na riadenie kontinentu? Povedzme niečo ako Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré bolo predchodcom EÚ.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Clovis Institute