Poradca pre národnú bezpečnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa Herbert Raymond McMaster zverejnil analýzy vojen v Bosne a bombardovania NATO Juhoslávie.
O vojne v Bosne uviedol, že „hrôzy Srebrenice, ponižujúca kapitulácia holandských mierotvorcov
vojnovému zločincovi Ratkovi Mladičovi, vraždy 7000 Bosniakov prinútili USA a Európu, aby použili silu proti bosnianskym Srbom.“
„Mladičovi Srbi sa všetkým zdali byť silní. Preto odhady o potrebnom počte pozemných vojsk boli vysoké. Srbi svojou brutalitou maskovali svoje slabosti. V auguste 1995 sily Chorvátov a moslimov, ktoré cvičili Američania, zaútočili na bosnianskych Srbov,“ uviedol McMaster v analýzach.
Všimol si aj prípad zo sarajevského trhoviska Markale.
„Ako odpoveď na nezmyselný útok, v ktorom prišlo o život 38 ľudí a 85 sa zranilo, sily NATO bombardovali srbské jednotky v Republike Srbskej 300 krát počas 24 hodín. Bola to ostrá výhybka, počas predchádzajúcich dvoch rokov neboli útoky NATO efektívne,“ napísal McMaster.
Agresia NATO
„Мacedónsko poskytlo základňu, ale nešlo o stabilné prostredie, lebo tamojší obyvatelia sympatizujú so Srbmi a majú strach z Albáncov. Grécko nepovolilo prelety lietadiel NATO, uzavrelo kritické oblasti, kým Francúzi a Taliani boli zdržanliví. Plánovanie útokov na Juhosláviu sa začalo v máji 1998. NATO pritom zanedbalo fakt, že výsledok akcie závisí od reakcií Juhoslávie. Všetko malo trvať 5 dní, ale kvôli Slobodanovi Miloševičovi potrvalo dlhšie,“ uviedol.
Podľa neho vtedajší juhoslovanský prezident predvídal ťahy Aliancie. „Miloševič presunul vojsko na hranicu s Kosovom len pár týždňov pred útokom. Táto armáda po spustení bombardovania vyhadzovala Albáncov z ich domovov, odoberala im doklady, pálila domy a vyhnala ich do Macedónska a Albánska. NATO to neočakávalo – bombardovanie urýchlilo etnické čistky, namiesto aby ich zastavilo,“ vraví McMaster. Dodal, že mnohé ciele boli zasiahnuté náhodou a že Belehrad vedel o krokoch Aliancie vďaka špiónom.
„Srbi evakuovali objekty hneď ako sa tieto dostali na zoznam terčov. Verím, že Juhoslávia mala špiónov v radoch NATO a ďalších v okolí základne Aviano v Taliansku, ktorí hlásili štarty lietadiel. Preto bola akcia NATO neúspešná a v priebehu 78 dní bolo zničených menej ako 5% bojových systémov Juhoslávie. Rozmery neúspechu sa stali viditeľnými až po ukončení akcie,“ uviedol.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.