Nepríjemný vnútorný pocit, ktorý čoraz zreteľnejšie znepokojuje naprostú väčšinu bežných občanov v postsocialistických krajinách, že im noviny, rozhlas, televízia a elektronické médiá hlavného prúdu nehovoria pravdu a vedome zavádzajú, sa ukazuje ako opodstatnený. Ukazuje sa, že o dôveru prišli aj za Veľkou mlákou.

Precitajú

Dlhoročné skúsenosti s oznamovacími prostriedkami ako propagandistickými nástrojmi totalitných režimov naučili všetkých Stredoeurópanov udržiavať si zdravý skepticizmus i v dobe, keď im po páde železnej opony nahovárali, akí sú voľní a slobodní. Za vzor im malo slúžiť mediálne prostredie v USA. Slobodu tlače tam zaštiťuje Ústava Spojených štátov a najmä jej Prvý dodatok o slobode prejavu.

Plazivý návrat totality na oboch brehoch Atlantiku po 11. septembri 2001 umožnil mocenským kruhom, ktoré kontrolujú kapitál a usmerňujú cez jeho toky aj spoločenský vývoj vo svete, aby nasadzovali médiám náhubky. Spočiatku pod zámienkou boja proti terorizmu a postupne, krok po kroku, proti všetkému, čo brzdí alebo komplikuje „prevýchovu“ ľudstva na bezduchú masu odnárodnených, vykorenených, zneistených, otupených a predovšetkým ľahko postrkávaných svetoobčanov.

Používajú pritom všetky základné nástroje na psychologickú prestavbu spoločnosti. Médiá, marketing, vzdelávaciu sústavu, kultúru a umenie. Len prvý z menovaných prostriedkov spoločenskej transformácie stojí natoľko v popredí, že ho aj nezainteresovaná verejnosť dokáže vnímať, sledovať a posudzovať. Predvádza sa im pred očami a vnucuje sa im do pozornosti senzačnými titulkami. Tie spôsobujú už v krátkom rozpätí niekoľkých rokov v mysliach ľudí taký zmätok, že prestávajú brať korporátne médiá vážne a dôverovať im. Precitajú. Mediálne propagandistické ohlupovanie a rozvracanie tradičných morálnych a etických hodnôt rozhorčuje v ostatných rokoch Američanov do takej miery, že predvlani zvolili za prezidenta svojhlavého miliardára, ktorý im porozumel a sľúbil, že sa pokúsi „drain the swamp“ („vyčistiť tú žumpu“) S finančnou a politickou mašinériou príliš nepohol, ale podarilo sa mu v súčasnej fáze spoločenského prebúdzania čosi dôležitejšie. Verbalizoval zhrozenie a hnev národa nad manipulatívnou glajchšaltovanosťou korporátnych médií.

Reč čísiel

Ak väčšina Američanov už vlani a predvlani prestala slepo veriť etablovaným masovokomunikačným prostriedkom, tento rok ich nedôvera dramaticky vzrástla. Dokumentuje to prieskum verejnej mienky, ktorý publikovala 2. apríla Monmouthská univerzita vo West Long Beach v štáte New Jersey.

Zdroj: https://www.monmouth.edu/polling-institute/documents/monmouthpoll_us_040218.pdf

Už letmý pohľad na webovú stránku The Monmouth University, ako aj na študentský časopis The Outlook, ktorý vydáva, vyvráti podozrenie, že táto vzdelávacia inštitúcia predstavuje nejaký skanzen konzervativizmu. Vyznáva a presadzuje všetky sociálno-inžinierske liberálne a neoliberálne dogmy. Neľaká sa však púšťať do skúmania postojov verejnosti a publikovať číselné údaje, nech už sú akékoľvek.

Výsledky prieskumu z marca 2018 ukazujú výrazný vzostup nedôvery Američanov voči zavedeným médiám v porovnaní s referenčným obdobím v marci 2017. Americké denníky a informačné servery hlavného prúdu ako The Washington Times, Politico a ďalšie možno na chvíľu váhali, ale napokon informovali o závažnej skutočnosti, ktorú nemožno zamiesť pod koberec. Až 77 percent Američanov zastáva názor, že veľké printové a elektronické médiá šíria falošné správy (fake news). Pred rokom si to myslelo 63 percent respondentov. 31 percent opýtaných sa domnieva, že tradičné veľké informačné zdroje ako noviny a televízia pravidelne šíria falošné správy. Podľa ďalších 46 percent respondentov to robia nepravidelne. Len jeden z piatich opýtaných (21%)  verí, že to nerobia vôbec.

Vari ešte významnejšia je odpoveď na nasledujúcu otázku č. 39A, či to robia zámerne, aby presadzovali nejakú agendu, alebo náhodne, prípadne v dôsledku nedostatočného overovania faktov. Až 42 percent opýtaných to považuje za zámerné pretláčanie nejakej agendy a ďalších 26 percent za náhodné, nezámerné. Pridajme sedem percent respondentov, podľa ktorých tak činia zámerne i nezámerne a jedno percento tých, čo nevedia odpovedať. Miera dôvery v čestné a nezaujaté zámery hŕstky vlastníkov dominantných médií tak spadla na pätinu (21%).

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...