Je jar 2018. Vonku je krásne, vtáčiky spievajú, všetko kvitne, no pritom skutočnosť je úplne iná. Tento svet sa rúti do horúceho pekla. Až na zopár výnimiek malých ostrovčekov osvietenia  sledujeme vyhrotene asi od roku 2014, kedy začala nová studená vojna, ktorá sa odvtedy kontinuálne vyostruje.

Situácia sa globálne a objektívne zhoršuje po stránke ekonomickej, bezpečnostnej, ekologickej, no predovšetkým morálnej. Atmosféru rozkladu hypermodernej doby vypĺňa bezbrehý hyperkonzum, uzabávanie sa k smrti, duchovná prázdnota, debilizácia, komercia, reklamné slogany, a to všetko kontrastujúce so žóbrakmi a pojedačmi odpadkov, nezamestnanými či zamestnanými na dobu určitú, tzv. prekariátom, ktorý žije v trvalej neistote, no vo vedomí, že tzv. liberálna demokracia (rozumej v praxi globálny korporátny neoliberalizmus) je to pravé orechové. Lebo kariérny rast, flexibilita, svet úspešných a iné ilúzie v kontraste dlhov, krachov a neistoty. Do toho všetkého počúvame a čítame na titulkách novín a webových stránok, v televízii, v rádiu aplikáciu selektívnej spravodlivosti režírovanú prozápadnými mimovládkami a finančnými skupinami v prospech nastolenia ešte tvrdšieho neoliberalizmu.

Vo Francúzsku štrajkujú železničiari proti privatizácii, masmédiá to odbavili zopár článkami. Žiadne živé prenosy, ako to bolo pri farebných revolúciách. Žiadne #allforrailwayworkers. Ignorácia. Naopak, masmédia dávajú masový priestor tým, ktorí plánujú pravicovú anarchiu. Strana, ktorá si drzo vloží do názvu solidaritu plánuje privatizáciu zdravotníctva, čo v praxi znamená: nemáš prachy na vyšetrenie, zdochneš. 

Niektorí dokonca požadujú bez pretvárky cenzúru Facebooku, pretože sa rozširuje vrstva ľudí, ktorí sa nechcú nechať manipulovať. Mimo toho, čo mnohí už dávno vedeli, konečne sa preukázalo, že súkromie na Facebooku neexistuje, ale aj tento aspekt nakoniec jeho zakladateľ využije v prospech studenej vojny, na ďalšiu cenzúru, pretože vraj Rusko zasahovalo do volieb, pretože Kremeľ, Putin a zase tie isté báchorky. Iste, preto by tam Rusi dosadili človeka, ktorý sa oháňa vykopaním vojnovej sekery. To skutočne „dáva“ logiku. Facebook chce teda ešte viacej cenzurovať… nielenže mi už blokli niekoľko priateľov, ale je skutočne tragikomické, ak sa niekto oháňa bojom proti nenávisti a extrémizmu, kým iné stránky liberálneho charakteru môžu beztrestne chŕliť vulgarizmy a ešte si drzo vycapiť na stenu, že sú za slušné Slovensko. Tieto stránky však záhadne „neporušujú pravidlá komunity“ a fungujú ďalej. Záhada. Marketingoví a PR špecialisti, zapredaní novinári terorizujú spoločnosť vytváraním nenávisti a napätia voči každému, kto si s nimi dovolí nesúhlasiť. Dopad na spoločnosť je katastrofálny – spoločnosť je rozdelená a medziľudské vzťahy zničené. Na jednej strane stoja liberáli s ich jedinou pravdou, na strane druhej „tí ostatní.“

„Množstvo umelcov sa vyjadrilo aj k súčasnému politickému dianiu na Slovensku. … moderátorka Adela Vinczeová, ktorá v určitých fázach emotívneho večera akoby si držala neutrálny mód, čo u niektorých vyvolalo pocit, že sa s iniciatívou časti umelcov nestotožňuje.“ (zdroj Cas.sk) To fakt? Toto už v čom žijeme? Kto sa neangažuje, bude mediálne lynčovaný? Takže už nielenže si nemožno vyjadriť vlastný názor, ale dokonca aj keď niekto drží hubu, tak je obvinený?

Čo je však najhoršie, tzv. mienkotvorné média nemajú úctu ani k mŕtvim a prostredníctvom nekrotainmentu a nekromarketingu parazitujú na smrti (príklady 1, 2, 3, 4, 5). Čo za chorá spoločnosť to sme, ak akceptujeme totálnu nemorálnosť novinárov a marketérov, a nečinne sa tomu prizeráme? A paradoxne, sú to často tí istí, čo si dávali čierne profilovky a zapaľovali sviečky… Odporné pokrytectvo najhrubšieho zrna.

Intelektuálna úroveň pravicového voliča sa znížila na úroveň meme-kultúry. Memes are the opium of the masses. Uvediem jeden citát: „Ako priznal, politickú situáciu až tak nesleduje, skôr to vníma cez rôzne meme obrázky na internete.“ Slovensko, 10. 4. 2018, Košice online. Potrebuje to komentár?

„Tieň a tma predstierajú podstatu, ktorú nemajú,“ napísal Komenský. V časoch tzv. informačnej vojny je dôvera v objektivitu masmédií, ktoré plnia svoje záväzky voči tým, ktorí ich financujú, vrcholom naivity. Je smutné, koľko mladých ľudí naletelo…

Kto však na to dopláca najviac? Poctiví pracujúci ľudia. V tejto dusnej atmosfére rozkladu sú tu tí, ktorí vstávajú každý deň skoro ráno do tmy, zimy, dažďa, snehu aby cestovali za prácou. A kým politici a novinári verklikujú svoje simulakrá o víťazstve liberálnej demokracie, oni majú problém zaplatiť nájom a náklady na životné potreby. Prečo sa novinári v masmédiách nevenujú sociálnym problémom? Alabo nie je riešenie sociálnych problémov záujmom tých, ktorí financujú masmédiá?

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.