Po Mníchovskej dohode v septembri 1938 a odstúpení Sudet hitlerovskému Nemecku, 15. marca 1939 zanikla Cesko-slovenská republika. Šéfredaktor nášho časopisu Tibor Eliot Rostas a Ratko Sudecký prijali 13. apríla tohto roku pozvanie a zúčastnili sa na konferencii v múzeu SNP v Banskej Bystrici, ktorá bola venovaná Mníchovskej dohode a jej následkom. V dnešnom svete, keď od nás tzv.spojenci, ktorí nás pred 80 rokmi hodili cez palubu, žiadajú o solidaritu s ich falzifikátmi, je to veľmi dôležitá téma. Prinášame rozhovor s doktorkou Nataliou Alexejevnou Naročnickou , prezidentkou Fondu historických aspektov.

Mníchovská dohoda je na Slovensku a v Česku vnímaná ako zrada spojencov, ktorí nás nechali napospas Hitlerovi. Čo si o tom myslíte vy?

Mníchovskú dohodu by som prirovnala k Versaillskej zmluve, Berlínskemu kongresu, Viedenskej arbitráži. Niet v nich rozdielov, nie je tam nič nové. „Keď je to v náš prospech, všetko je dovolené. Na východ od našich hraníc a na území Sovietskeho zväzu si môžeme robiť, čo chceme. V tom zmysle sú tie zmluvy.“ Rok 1938 priniesol nové hranice, určené od stola. Bola to akási mierová etapa vojny v Európe, kým v Číne napríklad už boli milióny obetí. Taliansko použilo chemické bojové látky v Abisínii (Etiopia) proti domorodcom. A Liga národov (predchodca OSN) nespravila proti tomu nič. Británia a USA boli neutrálne. Ani len sankcie nezaviedli. „Robte si, čo chcete, len nás nechajte na pokoji – taká bola politika.“ Beneš emigroval, Masaryk bol v Londýne. Náš veľvyslanec Majský vtedy napísal, že „Masaryk, veľký a statný chlap bol vtedy u mňa a plakal ako malé dieťa. Hovoril, že ich predali do otroctva ako negrov do Ameriky.“ Takže si myslím, že v tom čase bola táto dohoda vynútená, ale potrebná.

Dalo sa mníchovskej zrade predísť?

Bol to začiatok konca, nezvratný proces. Nebyť Mníchovskej dohody, udalosti sa mohli vyvinúť inak. Keby sa ZSSR nezachoval, ako sa zachoval, všetko by sa dovŕšilo v priebehu troch dní. Novoodtajnené dokumenty ukazujú, že Angličania chceli pristúpiť na separátny mier s Hitlerom. Američania by zostali neutrálni a Hitler by mohol zaútočiť na Sovietsky zväz s plnou silou. Zastavil by sa zrejme až pri Japonsku. Neexistovala by Ukrajina a nás by zatlačili na Ďaleký východ. Žili by sme v tundre, bol by to náš koniec. Kissinger neskôr napísal, že Stalin prešiel Západu cez rozum svojimi ťahmi, ktoré by sa mali uvádzať v učebniciach diplomacie.

Nemohli sa Slovania zjednotiť a postaviť na spoločný odpor?

Hitlera by bol dokázal zastaviť len silný a rozhodný vojenský zväz, ale taký neexistoval. Československo bolo zradené a Poľsko bolo zaslepené nenávisťou voči ZSSR, takže nevidelo, že ho chce Hitler iba využiť vo svoj prospech. Po prvej svetovej vojne Poľsko zaútočilo na ZSSR. Komunisti počas kontraútoku už boli pred Varšavou a keď predseda vlády Pilsudski potreboval pomoc, z juhu prišli bielogvardejci pod velením generála Vrangeľa. Ale keď bielogvardejci potrebovali pomoc Poliakov, Piłsudski povedal: „No, čo by ste ešte nechceli? Nech Rusko hnije 50 rokov pod boľševikmi, a my sa za ten čas postavíme na nohy a posilníme.“ Poliaci si azda naivne mysleli, že Hitler začína svetovú vojnu a obetuje výkvet nemeckého národa, aby sa Danzig stal Gdaňskom a Breslau Vroclavom. Veď Vroclav pre Poliakov dobyla až Červená armáda! Vtedy však existovala propaganda, ktorá hovorila o vytvorení Poľska od mora k moru, od Baltského po Čierne more. Poliaci preto ponúkali Hitlerovi pomoc pri dobytí Ukrajiny. To preto, že nečítali dokumentáciu, ktorú som mala v rukách ja. Volá sa Geheime Papiere von Holstein (Tajné spisy z Holštajnska). Už 20 rokov pred druhou svetovou vojnou kancelár Bernhard von Bülow napísal: „V nasledujúcej vojne proti Rusku musíme vytlačiť Rusov od dvoch morí, ktoré z neho robia impérium. Čo sa týka Poľska, o jeho osude budeme rozhodovať potom, keď doriešime Rusov, v závislosti od okolností.“ Nemci Poliakmi všeobecne opovrhujú, vlastne všetkými Slovanmi. Viete, čo o Slovanoch napísal Engels? „Slovania sú ničomný odpad dejín, ktorý sa ledva dostal na prvý stupeň civilizácie, aj to vďaka zahraničnému jarmu. Najnebezpečným kmeňom medzi nimi sú Rusi, ktorí chcú podmaniť celú Európu.“ Strašné. A u nás mu stavali pomníky.

Európska únia si nedávno žiadala solidaritu členských krajín v kauze Skripaľ a vyhostenia ruských diplomatov. Prečo neexistovala solidarita v roku 1938, keď išlo o Československo?

Treba sa pozrieť na situáciu v Európe po prvej svetovej vojne. Uplatňovala sa versailleská mierová dohoda, ktorú vymysleli Anglosasi. Vtedy až príliš prísne potrestali Nemcov, čím v nich vyvolali potrebu odplaty, a tá sa prejavila vznikom nacizmu. Hranice, ktoré určila Versailleská zmluva, neboli spravodlivé. Jedným zobrali, iným dali, jedni mohli existovať samostatne, druhým nanútili spoločné štáty. Napríklad Čechom a Slovákom alebo Chorvátom a Srbom. Chorváti sú katolíci a bojovali na strane Nemcov. Preto nebola šanca, aby dostali samostatný štát. Dali ich do zväzku so Srbmi, ktorí však majú silné proruské cítenie. Preto jedni druhých brzdili. Do Srbska emigrovalo veľa ruských učencov a dôstojníkov. Mali svoje celé mestá, zakladali školy, univerzity. Odchádzali aj do Prahy. Záujmy krajín sa líšili a nebolo solidarity.

Pre Britániu bolo dôležité to, čo robil Hitler. A domnievala sa, že ak bude dávať nejaké záruky na východe, naruší tým status quo na západe. A tak urobila voľbu: „Ak chcete rozširovať svoj životný priestor, robte to na východe.“ Tým oddialila vojnu na západe. Churchillova voľba bola pre jeho národ správna.

Rusko v poslednom čase obviňujú, že chce prinavrátiť územia, ktoré od Nemcov oslobodzoval Stalin. Je to stredná a juhovýchodná Európa, kde žijú Slovania. Aký je pohľad Ruska na vytvorenie Všeslovanskej únie?

Viete, kto bol jediným Rusom na Všeslovanskom zjazde v Prahe? Michail Bakunin, anarchista, ktorého za jeho účasť na pražskom povstaní hodili do temnice Šlisselburskej pevnosti. A pre ruské ministerstvo zahraničia bolo dôležité len to, čo na to povie knieža Metternich. Nepohnevať si Viedeň. Aký teda panslavizmus a jednota Slovanov?! S tým neprišli Rusi, ale habsburskí Slováci. Štúr so Šafárikom. Politici sledujú svoje záujmy, a v národe existuje nejaká bohom daná potreba očistiť svet od všetkého zlého a od kompromisov a dosiahnuť svetlú a čistú národnú jednotu na základe vznešených cieľov viery, vlasti a lásky, bez nenávisti k iným. Láska k svojmu neznamená hneď nenávisť k cudziemu. Človek, ktorý si neváži svoje, nedokáže pochopiť iných. Rasizmus vymysleli Anglosasi.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil vojnu Sýrii a Rusku prostredníctvom správy na Twitteri. Britská premiérka Mayová konala na základe tejto správy. O súhlas parlamentu nežiadala. Ako to vnímate?

Kedysi sa všetko riešilo s pátosom a cťou. Vyhlásenie vojny sa posielalo písomne po francúzsky, v úctivom znení: „Dovoľte mi, aby som vám oznámil, vzhľadom na to, že nemám iné východisko, že vám vyhlasujem vojnu.“ To bol najhrubší slovník. Odvtedy sa časy zmenili. Dnes neexistuje diplomatická etika, škrupule ani ohľady, neočakávajte žiadne vznešené ciele v medzinárodnej politike. Vojnu vyhlasujú grobiáni v krčme, ktorí sa navzájom urážajú.

Zopár slov o autorovi...