Rôzne politické zmeny, ku ktorým došlo po obvineniach z volebných podvodov alebo korupcie v posledných 50 rokoch, naznačujú, že šlo o zamýšľané prevraty a farebné revolúcie. Ich najexplicitnejšími príkladmi je buldozérová revolúcia v Srbsku (2000), revolúcia ruží v Gruzínsku (2003), oranžová revolúcia na Ukrajine (2004) a tulipánová revolúcia v Kirgizsku (2005).

Zhrnutím z rôznych prípadov revolúcií sa zistilo, že úspech programu závisí od štyroch kritérií, ktoré musia byť splnené. Po prvé, štatutárny líder vlády musí byť veľmi nepopulárny a čeliť (skutočným alebo vyfabrikovaným) obvineniam a škandálom. Po druhé, protivládne sily majú podporu masmédií a zahraničných kruhov v pozadí. Po tretie, revolúcia nesmie byť príliš ideologická, ale obklopená heslami o láske, jednote, slobode a hospodárskom rozvoji. Najdôležitejšie je, aby existoval dopyt po proklamovanom zlepšení minimálne u časti radového obyvateľstva. Nakoniec protivládna sila deklaruje sťažnosti na garnitúru, ku ktorej sú priradené negatívne asociácie a spojitosť či spolupráca so štruktúrami, všeobecným ľudom nechcenými a nežiaducimi. Pri splnení týchto hlavných podmienok si farebná revolúcia v krajinách východného bloku môže zabezpečiť úspech. Detaily sa odlišujú podľa regiónu.

…

Autor: Richard Strážan

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...