Hovorí sa, že Druhá svetová vojna bola pokračovaním Prvej svetovej vojny. Aj keď toto tvrdenie je celkom správne, nie je to celý príbeh. Prvá svetová vojna mala za cieľ zabrániť Nemecku ovládnuť európsky kontinent a Versailleská zmluva mala držať Nemecko pri zemi. Keď sa Nemecku podarilo zvrhnúť jarmo Versailleských zmlúv a znova sa stalo mocnosťou, starí protivníci Francúzsko a Británia boli odhodlaní spustiť ďalšiu vojnu. Ale to bol iba jeden dôvod Druhej svetovej vojny. Z trosiek Prvej svetovej vojny vzišla ďalšia dravá mocnosť – medzinárodné židovstvo pod vlajkou komunizmu, ktorá ohrozovala strápenú a bezbrannú Európu. Židia boli neustále súperiacou silou voči západnej kresťanskej civilizácii, ale vždy boli pod kontrolou. Teraz sa šírili rozbitou Európou ako vírus v chorom tele s oslabenou imunitou.

Celá Európa, vrátane Ruska, bola vďaka Prvej svetovej vojne zbankrotovaná a dezorganizovaná, a preto mimoriadne zraniteľná voči útoku nového agresora. Rusko bolo prvé, ktoré im padlo do rúk vďaka revolúcii z roku 1917 a stalo sa jeho operačnou základňou. Za pomoci hospodárskej a vojenskej sily Ruska sa medzinárodné židovstvo pod záštitou komunizmu chystalo ovládnuť celú Európu. Ich modus operandi pozostával z podnecovania revolúcií medzi nespokojnými masami prostredníctvom siete židovských komunistických strán (ktoré boli organizované z Moskvy cez „Komunistickú internacionálu“ alebo Kominternu) v spolupráci so židovským obyvateľstvom každej európskej krajiny, ktoré fungovalo ako „piata kolóna“. („Piata kolóna“ je skupina, ktorá tajne podkopáva štát zvnútra.)

Nemecko rozpoznalo novú hrozbu pre Európu a postavila sa voči nej. Starí protivníci Nemecka – Francúzsko a Británia – nakoniec začali vojnu proti Nemecku (Druhá svetová vojna) v snahe o udržanie Nemecka pod svojou kontrolou, aj keď to bolo iba podružnosťou hlavného boja. Hlavný boj sa odohrával medzi Nemeckom ako samozvaným obrancom západnej kresťanskej civilizácie na jednej strane a medzinárodným židovstvom pod maskou komunizmu, ktorý sa usiloval o dobytie celej Európy na strane druhej. Hermann Göring pochopil skutočnú povahu vojny. „Táto vojna nie je druhá svetová vojna. Je to veľká rasová vojna. V skutočnosti ide o to, či prevážia Nemci a Árijci, alebo či svet ovládnu Židia. A to je to, o čo bojujeme.“ (Citát Hermanna Göringa z knihy Michaela Burleigha “The Third Reich, A New History”, 2000)

Nie je jasné do akej miery chápal prezident Roosevelt a jeho administratíva skutočnú povahu vojny a ktorému z dvoch aspektov vojny venovali väčšiu pozornosť. Mnohí v Rooseveltovej administratíve boli nepochybne presvedčení, že Nemecko je hrozbou pre svetový mier a musí byť zastavené (samozrejme to bol nezmysel). Ale ako to videl Roosevelt? Samotný Roosevelt sa prikláňal k socializmu, bol obdivovateľ Stalina (nazýval ho „strýčko Joe“) a komunistického Ruska. Obklopil sa rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Rooseveltova administratíva bola presiaknutá skrz naskrz komunistickými Židmi, ktorí boli oddanými agentami komunistického Ruska pod kontrolou Židov. Títo ľudia urobili všetko čo bolo v ich silách, aby využili silu Ameriky v prospech sovietskeho Ruska (a teda v prospech medzinárodného židovstva). Rooseveltov štátny tajomník ministerstva financií, Žid Harry Dexter White, bol tajným sovietskym agentom a väčšina Rooseveltovych poradcov boli Židia, ktorí neskrývali svoje sympatie ku Sovietskemu zväzu. Podľa všetkého Rooseveltova agenda smerovala k spojenectvu so Sovietskym zväzom na zničenie Nemecka a k rozdeleniu moci nad západným svetom medzi Spojené štáty a Sovietsky zväz. Každé rozhodnutie, ktoré počas vojny urobil, ukazovalo, že to bol jeho trvalý cieľ.

Cez program o pôžičke a prenájme (Lend-Lease) vrhol Roosevelt celú priemyselnú silu Spojených štátov na podporu „strýčka Joea“ a Sovietskeho zväzu. Z USA smerovalo do Sovietskeho zväzu 20 000 lietadiel, 440 000 nákladných vozidiel a obrovské množstvá rôzneho vojenského materiálu. Bez tejto masívnej podpory by Rusko iba ťažko mohlo poraziť Nemcov.

V tej istej dobe, keď Sovietsky zväz zatiahol Nemecko do titanského pozemného boja, Churchill s Rooseveltom – každým s inými cieľmi – spolupracovali pri ničení nemeckých miest leteckým bombardovaním. Británia a Spojené štáty vstúpili do pozemných bojov až ku koncu, keď Nemecko už bolo v podstate porazené.

S miliónmi mŕtvych civilistov a väčšinou miest zničených bolo Nemecko zrejmým porazeným v Druhej svetovej vojne. Skutoční, dlhodobí víťazi vojny boli prinajmenšom menej zrejmí. Británia je uvádzaná ako jeden z víťazov, ale pre Britániu to bolo pyrrhovo víťazstvo. Tým, že Churchill dotlačil Nemecko do vojny a potom neústupne odmietal početné nemecké mierové návrhy, dokázal iba doviesť svoju krajinu k bankrotu a za britským impériom zatiahol oponu.

Dvaja zrejmí víťazi vojny boli Spojené štáty a Sovietsky zväz. Všetkým to bolo jasné. Ale ďalší veľký víťaz, ktorý možno nebol taký zrejmý, prinajmenšom aspoň nie zo začiatku, bolo medzinárodné židovstvo. Dalo by sa dokonca povedať, že medzinárodné židovstvo bolo hlavným víťazom vojny, ak by takéto tvrdenie neporušovalo silné tabu dnešnej doby. Židia môžu byť vykresľovaní len ako najväčšie obete vojny, nie ako víťazi. V skutočnosti však Židia vyhrali na všetkých frontoch.

Po tom, ako sovieti vstúpili do východnej Európy na konci vojny, boli Židia dosadení ako vládna elita v takmer každej krajine, ktorá spadala pod kontrolu Sovietskeho zväzu. John Gunther v knihe „Za železnou oponou“ (Harper, 1949) napísal: „Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Československo majú židovských diktátorov.“ Na čele maďarskej vlády boli Matyas Rakosi (Rosencranz), Erno Gero (Singer) a Zoltan Yas. V Poľsku to boli Židia Mine, Skryeszewski, Modzelewski a Berman. V Rumunsku bola na čele Ana Paukerová (Hannah Rabinsohn), v Československu Rudolf Slánský. Jediným nežidovským diktátorom za železnou oponou bol Tito v Juhoslávii, aj keď jeho pravou rukou bol Žid Mosa Pijade. Podľa Gunthera „Bol to Titov mentor… akúkoľvek ideologickú štruktúru Tito mal, prišla od toho prešibaného starca.“ Nielenže diktátori týchto krajín boli Židia, aj ich vlády boli plné Židov. Židia obsadili kľúčové pozície takmer vo všetkých krajinách okupovaných sovietmi. Tieto vládnuce židovské elity neboli lojálne ku krajinám, v ktorých vládli, ale medzinárodnému židovstvu so sídlom v Moskve.

Židia získali aj svoj dlho žiadaný štát Izrael ako výsledok vojny, a pokračujúc v tradícii víťazov vojen, medzinárodný národ Izraela požadoval a dostal miliardy dolárov odškodného od porazeného Nemecka (Nemecko doteraz zaplatilo Izraelu 75 miliárd dolárov reparácií. Požiadavky na reparácie z Versailles, ktoré zruinovali Nemecko, vyžadovali iba 35 miliárd dolárov). Dnes, viac ako 65 rokov po vojne, Nemecko stále vypláca doživotné dôchodky pol miliónu tzv. „preživších Holokaust“ – teda Židom, ktorí počas vojny žili na Nemcami okupovaných územiach, alebo ktorí boli donútení emigrovať v dôsledku vojny.

Keď v Európe skončila vojna, zdalo sa, že Židia dostali pod svoju kontrolu všetko. Ovládali Sovietsky zväz a prakticky riadili Britániu a Spojené štáty. Vďaka tomu ich bolo v spojeneckej okupačnej administratíve v Nemecku toľko, že diktovali podmienky okupácie, vrátane Morgenthauovho plánu. Mali úplnú kontrolu nad Norimberským procesom. Dokonca boli poverení vydávaním väčšiny novín v okupovanom Nemecku.

—

Nemecko nebolo iba porazené, ale bolo aj obeťou agresívnej vojny, ktorú proti nemu viedli Británia, Spojené štáty, Sovietsky zväz a medzinárodné židovstvo. Dôvody vojny boli veľmi odlišné od tých, ktoré boli verejne hlásané. Židia ovládali nielen Sovietsky zväz, ako som opakovane dokazoval, ale Roosevelt a Churchill boli obklopení Židmi a ich zahraničné politické rozhodnutia boli silne ovplyvnené Židmi. Medzinárodné židovstvo malo na podnecovaní vojny väčší podiel, než akákoľvek iná frakcia. Židia mali z vojny najväčšie dlhodobé zisky. Séria citácií z tej doby podporuje tento názor.

„Keď národní socialisti so svojimi priateľmi kričia, alebo si šepkajú, že toto [vojna] je spôsobené Židmi, majú úplnú pravdu.“ – židovský časopis Sentinel, Chicago (8. október 1940)

„Podarilo sa nám zatiahnuť Spojené štáty do Prvej svetovej vojny a ak oni [USA] urobia, čo požadujeme ohľadom Palestíny a židovských ozbrojených síl, potom nám Židia v USA pomôžu zatiahnuť Spojené štáty aj do tejto [Druhej svetovej] vojny.“ – Weizmann k Churchillovi (september 1941)

„Hitler nechce vojnu, ale bude k nej donútený, a to už zanedlho. Anglicko bude mať posledné slovo ako v roku 1914.“ – sionista Emil Ludwig Cohn

„Dňa 3.júna 1938 sa ‚American Hebrew‘ chválil tým, že v Británii, Francúzsku a Rusku majú Židia rozhodujúci vplyv, a že títo ‚traja synovia Izraela pošlú nacistického diktátora do pekla.'“ – Joseph Trimble, The American Hebrew

„Pripravovaná vojna má za cieľ vytvorenie židovskej hegemónie po celom svete.“ – brigádny generál George Van Horn Mosely, New York Tribune (29. marca 1939)

„Milióny Židov žijúcich v Amerike, Anglicku a Francúzsku, severnej a južnej Afrike, nezabúdajme ani na tých, čo žijú v Palestíne, je odhodlaných viesť proti Nemecku vyhladzovaciu vojnu až do konca.“ – Central Blad Voor Israeliten, Holandsko (13. september 1939)

„Stratou Nemecka prišli Židia o územie, z ktorého rozvíjali svoju moc. Preto bolo rozhodnuté znova ho dobyť.“ – Louis Marschalko, „Dobyvatelia sveta“: Skutoční vojnoví zločinci

„Druhá svetová vojna sa bojuje za obranu základov judaizmu.“ – rabín Felix Mendlesohn, Chicago Sentinel (8. októbra 1942)

„Nepopierame, ani sa nebojíme priznať, že táto vojna je naša vojna a vedieme ju za oslobodenie židovstva … židovstvo je našim frontom, silnejším, než všetky ostatné fronty dokopy. Nepodporujeme túto vojnu iba našimi financiami, na ktorých je založená celá vojnová produkcia. Neposkytujeme iba plnú moc propagandy, ktorá je morálnou energiou, ktorá udržuje vojnu v chode. Zárukou víťazstva je hlavne oslabenie nepriateľských síl, zničenie týchto síl v ich vlastnej krajine, vlastným odbojom. A my sme trójskym koňom v nepriateľskej pevnosti. Tisíce Židov žijúcich v Európe sú hlavným faktorom porážky nášho nepriateľa. Teda, v skutočnosti je náš front tým najhodnotnejším príspevkom pre víťazstvo.“ – Chaim Weizmann, prezident Svetového židovského kongresu, hlava Židovskej agentúry a neskorší prezident Izraela, prejav v New Yorku, 3. december 1942

„Z Hitlera sme urobili diabla, monštrum. Preto sme to nemohli po vojne poprieť. Veď sme mobilizovali davy proti samotnému diablovi. Takže sme boli nútení hrať túto hru na diabla aj po vojne. V žiadnom prípade sme nemohli nášmu národu povedať, že vojna bola iba preventívnym ekonomickým opatrením.“ – americký štátny tajomník James Baker (1992)

„Niet pochýb o tom, že národný socializmus bol súčasťou modernizačného procesu nemeckej spoločnosti. Urýchlil sociálne zmeny v Nemecku. Presunul pozornosť na znevýhodnené segmenty spoločnosti a priniesol ženám rovnosť a emancipáciu.“ – Heinz Hoehne, Gebt mit vier Jahre Zeit [Dajte mi štyri roky], vydavateľstvo Ullstein, Berlín-Frankfurt 1996, str. 10)

„Nevidím žiaden dôvod na pokračovanie tejto vojny. Trúchlim, keď si pomyslím na všetky obete, ktoré to stojí. Prial by som si ich odvrátiť.“ – Adolf Hitler (júl 1940)

„Nie je pravda, že som ja, alebo niekto iný v Nemecku, chcel v roku 1939 vojnu. Vojna bola chcená a vyprovokovaná výlučne medzinárodnými štátnikmi, mnohí z nich boli židovského pôvodu, alebo pracovali pre židovské záujmy. Nikdy som si neprial, aby po hroznej Prvej svetovej vojne došlo ešte niekedy k ďalšej proti Anglicku alebo Amerike.“ – Adolf Hitler (apríl 1945)

—

Hoci sa Židia stali jednoznačnými víťazmi vojny, zároveň sa aj dokázali na verejnosti prezentovať ako tie najväčšie obete vojny, ktoré mali právo na miliardové reparácie, pričom boli úplne oslobodení od akejkoľvek kritiky za vlastné porušovania štandardov civilizovaného správania a chovania. Dokázali to, pretože ovládali spravodajské a informačné médiá.

Židia sa aj dnes naďalej vykresľujú ako ohrozená menšina obklopená nepriateľskými majoritami, ktoré sú odhodlané ich „prenasledovať“ alebo dokonca „vyhladiť“ – ako to tvrdia o Iráne a celom arabskom svete. Je to úplne absurdné. Židia sú národ s najväčšou mocou na svete aj napriek ich malému počtu. Po tom, ako zvíťazili vo vojne, opustili dnes už zaniknutý Sovietsky zväz (po vykradnutí jeho majetku) a presunuli svoju základňu do Izraela a Spojených štátov. V priebehu posledných troch alebo štyroch desaťročí získali Židia v Spojených štátoch štatút elity a totálne nahradili tradičnú WASP (White Anglo/Saxon Protestant) elitu, ktorá spravovala krajinu. Ich preniknutie do najvyšších miest každej americkej inštitúcie, ich extrémne nadmerné zastúpenie na čele každej profesie, kontrola vlády, kontrola bankovníctva a financií, vlastníctvo spravodajských a zábavných médií, nadmerné zastúpenie na univerzitách, to všetko je ešte intenzívnejšie než to bolo vo Výmarskom Nemecku. Napríklad z ôsmich univerzít Ivey League v Amerike má šesť židovských prezidentov.

Ale na rozdiel od WASP elity, ktorú nahradili, sa Židia stali tým, čo profesor Kevin McDonald vo svojej trilógii kníh o židovskej kultúre nazval „nepriateľskou elitou“. Stará elita WASP nikdy nestratila svoj zmysel pre povinnosť voči obyčajným ľuďom Ameriky. Napokon, boli tej istej viery, s rovnakým etnickým pôvodom a mali teda zmysel pre zodpovednosť za všeobecné blaho svojich spoluobčanov. Naša nová židovská elita je iná. Necítia žiadnu spriaznenosť s obyčajnými Američanmi, pohŕdajú nimi a zaujímajú sa len o to, „čo je dobré pre Židov.“

Nielenže táto nová židovská elita necíti žiadnu empatiu voči tradičnej európskej väčšine a Amerike, ale ju aj aktívne podkopáva. Podľa E. Michael Jonesa v knihe „Židovský revolučný duch a jeho vplyv na svetovú históriu“ z roku 2008, Židia boli za každým z protibielych, protikresťanských hnutí v tejto krajine, najmä od začiatku šesťdesiatych rokov. NAACP založili Židia. Hnutie občianskych práv bolo organizované a podporované Židmi. Rovnako ako sexuálna revolúcia, hippies, feministické hnutie, propagácia homosexuálnych práv, manželstvá rovnakého pohlavia, oddelenie cirkvi a štátu a obzvlášť multikultúrne hnutie. Boli to Židia, ktorí v roku 1965 presadili zmenu imigračného zákona, ktorou otvorili dvere hordám nebielych a nekresťanských prisťahovalcov. Táto nová prisťahovalecká politika má za následok zničenie tradičnej Ameriky, akú sme poznali. Predpokladá sa, že biela väčšina v Spojených štátoch prestane byť väčšinou za dve alebo tri desaťročia. Tento demografický posun úplne zmení charakter tejto krajiny a určite nie k lepšiemu. Židia navyše urobili s Európou presne to isté, aby sa demografická situácia v Európe drasticky zmenila. Predpokladá sa, že podkopanie vlády majorít a podpora multikulturalizmu je „dobré pre Židov“. Rozdeľuj a panuj. Zatiaľ čo sa všetky rôzne etnické a náboženské skupiny, ktoré teraz žijú v Spojených štátoch, hádajú medzi sebou, naša nová židovská elita využíva svoju moc na podporu záujmov Izraela a medzinárodného židovstva.

5,2 milióna Židov v Spojených štátoch a 5,8 milióna Židov v Izraeli spoločne konšpiruje na tom, aby získali moc nad silou a bohatstvom Spojených štátov a využili ich na prospech medzinárodného židovstva a Izraela. Americké peniaze a technológie boli použité na vybudovanie jednej z najsilnejších vojenských síl na svete v malom Izraeli. Izrael prostredníctvom svojich židovských druhov, ktorí majú pod palcom Ameriku, prakticky riadi našu zahraničnú politiku najmä na Blízkom Východe a americká armáda sa používa ako zástupná armáda štátu Izrael na dosiahnutie jeho zahraničných cieľov. Navyše sú do Izraela odvádzané obrovské sumy z vrecák amerických daňových poplatníkov bez ich súhlasu. Časť týchto peňazí je potom posielaná späť do Spojených štátov na financovanie kampaní politikov, ktorí poslušne plnia príkazy, a tým zabezpečujú, že peňažný cyklus bude nerušene pokračovať.

Takýmto spôsobom a mnohými ďalšími židovský AIPAC (The American Israel Public Affairs Committee – Americko Izraelský výbor pre verejné záležitosti – silná lobistická skupina, ktorá lobuje za americkú podporu Izraela. Najvplyvnejšia lobistická skupina vo Washingtone – pozn. prekl.) má úplne pod kontrolou americkú vládu a za pomoci židovských spravodajských a zábavných médií má pod kontrolou americkú verejnú mienku. Hoci Židia neustále tvrdia, že sú iba obeťami, ohrozenými prenasledovaním a dokonca vyhladením zo strany ich hostiteľov, v skutočnosti sú nespornými víťazmi Druhej svetovej vojny a žnú všetok zisk z víťazstva. Teraz vládnu všade.

—

Sovietsky zväz pod vládou Židov nemohol bez pomoci poraziť Nemecko, ale potom si treba uvedomiť, že vojna nebola vojnou iba medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, ale bola to vojna medzi Nemeckom a medzinárodným židovstvom. Sovietsky zväz bol len súčasťou tejto vojny. Vplyvní Židia v Spojených štátoch a Británii vtiahli obe tieto krajiny do vojny na strane Sovietskeho zväzu. Nemecko samozrejme nemohlo vydržať proti tejto ohromujúcej kombinácii ekonomiky a vojenskej sily a tak bolo Nemecko zničené.

Konvenčná myseľ stále nie je schopná pochopiť, že porážka Nemecka bola katastrofou pre Západ. Nemecko bolo vždy neoddeliteľnou súčasťou západnej, kresťanskej civilizácie; samotným srdcom starého Svätého rímskeho impéria, ktoré tvorilo základ modernej Európy. Tým, že sa Spojené štáty a Británia spojili so Sovietskym zväzom a medzinárodným židovským komunizmom proti západnému, kresťanskému Nemecku, dokonali v podstate samovraždu Západu. Adolf Hitler, šampión Západu, kresťanskej civilizácie a muž, ktorý zabránil úplnému prevzatiu Európy komunistami pod vedením Židov počas medzivojnového obdobia, bol dohnaný k samovražde a veľké nádeje Európy pod vedením Hitlera a Nemecka zomreli s ním.

Následky vojny boli nesmierne. Dve tisícky rokov vytvárania umenia, architektúry, kultúry a vedy zmizli v dyme, ako bolo srdce a duša Európy zničené vojnou. Európske hospodárstvo sa rozpadlo. Tí, čo prežili vojnu, umierali v miliónoch od hladu. Britská ríša sa rozpadla. Polovica Európy sa dostala pod vládu Židmi ovládaného komunistického Sovietskeho zväzu. Nasledovala dlhá studená vojna medzi Východom a Západom. Dôsledkom vojny sa zmenilo smerovanie západnej civilizácie z cesty s neobmedzenými možnosťami na cestu neúprosného úpadku.

Na začiatku dvadsiateho storočia dominovala svetu biela rasa. Prvá svetová vojna uštedrila západnej civilizácii smrteľnú ranu, aj keď sa z nej Európa mohla zotaviť. Ale dnes, šesť a pol desaťročia po ničivej Druhej svetovej vojne, ktorej sa dalo ľahko vyhnúť, biela európska rasa čelí riziku možného zániku. Jej pôrodnosť sa pohybuje pod úrovňou potrebnou na zachovanie populácie, zatiaľ čo sa zo všetkých strán hrnú hordy nebielych a nekresťanských prisťahovalcov – rovnako v Európe ako v Spojených štátoch – ktoré kazia, riedia, delia a balkanizujú našu homogénnu populáciu až do bodu, v ktorom sa tento proces nebude dať zvrátiť. Ak „demografia je osudom“, potom je osudom Západu neúprosný úpadok, zatiaľ čo bohatstvo medzinárodného židovstva je na vzostupe. Takzvaná „dobrá“ vojna mala za následok veľmi „zlý“ koniec pre Západ. Dokonca aj Churchill nakoniec uznal, že bolo veľkou chybou, keď sa Británia a Spojené štáty spojili so Sovietskym zväzom proti Nemecku. V prejave dlho po skončení vojny povedal: „Zabili sme nesprávne prasa.“

KONIEC

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah