ŠTOKHOLM – Švédsko je známe svojou populárnou hudbou, spoločnosťou IKEA a štedrým sociálnym systémom. Avšak čoraz viac sa spája aj s rastúcim počtom nových členov Islamského štátu, bombovými útokmi a útokmi ručnými granátmi.

Počas dvoch týždňov na začiatku tohto roka došlo v krajine k piatim výbuchom. V týchto dňoch to nie je nezvyčajné – Švédi si zvykli na novinové titulky o násilnej kriminalite, zastrašovaní svedkov a zločineckých popravách. V krajine dlho povestnej svojou bezpečnosťou uvádzajú voliči „právo a poriadok“ ako najdôležitejší problém pred septembrovými všeobecnými voľbami.

Téma kriminality je však citlivá a diskusiu o tomto probléme v škandinávskej krajine, orientovanej na konsenzus, obmedzuje tabu.

Aby sme pochopili kriminalitu vo Švédsku, je dôležité poznamenať, že Švédsko profitovalo z všeobecného poklesu smrteľného násilia na Západe, konkrétne pokiaľ ide o spontánne násilie a vraždy súvisiace s alkoholom. Celkový pokles vo vraždách bol však vo Švédsku omnoho menší než v susedných krajinách.

Vraždy medzi gangmi, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú hlavne medzi mužmi s imigrantským zázemím v paralelných spoločenstvách v krajine, vzrástli zo 4 percent začiatkom 90-tych rokov minulého storočia na asi 40 percent v minulom roku. Kvôli tomu sa Švédsko zmenilo z krajiny s nízkou mierou kriminality na krajinu s mierou vrážd výrazne nad západoeurópskym priemerom. Sociálne nepokoje s podpaľovaním áut, útokmi na príslušníkov hasičských, záchranných a policajných zložiek a dokonca nepokoje sú opakujúcim sa javom.

Streľba sa v krajine stala takou bežnou, že už nebýva na titulných stranách, pokiaľ nie sú prestrelky teatrálne alebo nevedú k úmrtiam. Správy o útokoch sú rýchlo nahrádzané titulkami o športových udalostiach a celebritách, keďže čitatelia sa stali necitlivými voči násiliu. Pred jednou generáciou boli bombové útoky proti polícii a poriadkovým silám extrémne zriedkavými udalosťami. Dnes sa čítanie o takých incidentoch považuje za súčasť každodenného života.

Stúpajúca úroveň násilia neunikla pozornosti škandinávskych susedov Švédska. Nóri bežne používajú frázu „švédske podmienky“ na opísanie kriminality a sociálnych nepokojov. Názor z Dánska jasne vyjadril bývalý generálny tajomník NATO a dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, keď v rozhovore pre švédsku televíziu povedal: „Často používam Švédsko ako odstrašujúci príklad.“

V reakcii na to švédska vláda zahájila medzinárodnú kampaň za „obraz Švédska“, pričom bagatelizovala nárast kriminality, a to jednak vo vlastnej mediálnej stratégii a tiež prostredníctvom PR kampaní financovaných z daní. Počas marcovej návštevy Bieleho domu švédsky premiér Stefan Löfven priznal, že jeho krajina má problémy s kriminalitou a zvlášť streľbou, no poprel existenciu no-go zón. Švédsky minister školstva, Gustav Fridolin, cestoval minulý týždeň do Maďarska s rovnakým posolstvom.

Ale pre ľudí v teréne je realita iná: predseda únie zdravotníckych záchranárov Ambulansförbundet, Gordon Grattidge, a jeho predchodca Henrik Johansson v nedávnom rozhovore povedali, že niektoré štvrte sú pre vodičov sanitiek rozhodne no-go zónami – prinajmenšom bez policajnej ochrany.

Švédi nie sú náchylní ku grandióznym prejavom národnej hrdosti, ale predstava „švédskeho modelu“ – že krajina má veľa čo naučiť svet – je dôležitou súčasťou národného sebaobrazu.

Keďže kriminalita je úzko spojená s neschopnosťou krajiny integrovať svojich imigrantov, nárast násilia je citlivou témou. Keď švédska vláda a opozícia hovoria o krajine ako o „humanitárnej superveľmoci“, myslia tým to, že počas migračnej krízy otvorila svoje dvere väčšiemu počtu imigrantov v prepočte na hlavu než ktorákoľvek iná krajina EÚ. Toto malo za následok určité impozantné prekrútenia.

V marci 2017 sa ministerka pracovného trhu Ylva Johanssonová objavila v BBC, kde tvrdila, že počet údajných znásilnení a prípadov sexuálneho obťažovania „klesá, a klesá, a klesá.“ V skutočnosti opak je pravdou, čo Johanssonová neskôr priznala vo svojom ospravedlnení.

Podobne, v článku pre Washington Post bývalý premiér Carl Bildt opísal imigračnú politiku krajiny ako úspešný príbeh. Neuvádzal podrobnosti o násilnej kriminalite. Po opakovaných útokoch voči židovským inštitúciám v decembri – vrátane útoku na synagógu v Gothenburgu za použitia zápalných bômb – Bildt využil tie isté noviny, aby tvrdil, že antisemitizmus nie je vo Švédsku veľkým problémom.

„Historicky, vo Švédsku to boli katolíci, ktorí boli považovaní za nebezpečnú hrozbu, proti ktorej bolo treba bojovať a obmedzovať ju,“ tvrdil Bildt, ktorí si zdanlivo neuvedomoval, že zákony, ktoré citoval, sa tiež vzťahovali na Židov. Zmiešané manželstvá boli nezákonné a nepriateľstvo sa zakladalo na myšlienkach o rasovej menejcennosti Židov. Bildtov pokus relativizovať súčasný antisemitizmus s podivnými a nepresnými historickými argumentmi odráža, ako nervózne reagujú švédske elity na negatívne správy o svojej krajine.

Ďalším úžasným príkladom je oficiálna vládna stránka o „Faktoch o migrácii, integrácii a kriminalite vo Švédsku,“ ktorá údajne vyvracia mýty o krajine. Jedným „falošným tvrdením“ uvádzaným vládou je, že „Nie tak dávno Švédsko zažilo svoj prvý islamský teroristický útok.“

To je prekvapujúce, keďže uzbecký džihádista Rachmat Akilov bol uznaný za vinného za vrazenie nákladným autom do davu ľudí, kedy zabil piatich ľudí v Štokholme v apríli minulého roka, a pred útokom prisahal vernosť Islamskému štátu. Akilov, ktorý je momentálne súdený, hrdo zopakoval svoju podporu pre ISIS a vyhlásil, že jeho motívom bolo zabiť švédskych občanov. Taktiež mal zdokumentované kontakty s medzinárodnými džihádistami.

Výhovorkou vlády pre popieranie islamského teroristického útoku vo Švédsku je, že žiadna islamská skupina sa k nemu oficiálne neprihlásila. Vzhľadom k významu súčasného boja proti falošným správam vyzerajú manipulácie švédskej vlády s politicky nepríhodnými faktami zvlášť nezodpovedne.

Niekedy je potrebný človek zvonka, aby dal veci na pravú mieru. Nedávny článok od Bojana Pancevskiho v London’s Sunday Times upozornil na imigráciu a násilnú kriminalitu. Článok spôsobil vo Švédsku škandál a považuje sa za súčasť zdôvodnenia, prečo britské a kanadské ministerstvo zahraničia vydalo cestovné odporúčanie v súvislosti s krajinou, citujúc kriminalitu gangov a výbuchy. „Kvôli nim to vyznieva, ako keby sa násilie vymklo kontrole,“ povedal Stefan Sintéus, náčelník polície v meste Malmö.

Zdá sa, že policajnému náčelníkovi sa ešte nestalo, aby cestovné odporúčanie a článok odrážali rovnakú, základnú realitu. Napokon, len pár dní predtým otriasol policajnou stanicou v Malmö útok ručným granátom. Ešte predtým, v tom istom mesiaci, zničila explózia policajné auto v meste.

Predstavitelia sa so situáciou možno zmierili. Ale v západoeurópskej krajine v čase mieru je odôvodnené považovať takú úroveň násilia za úroveň mimo kontroly.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Paulina Neuding