Od štvrtka 19. apríla má Kuba nového prezidenta. Po takmer šiestich dekádach éry bratov Fidela a Raula Castrovcov stojí na čele Ostrova slobody (tak Kubánci zvyknú nazývať svoju krajinu po víťazstve revolúcie 8. januára 1959) nový prezident. Príchod tohto doterajšieho viceprezidenta a člena Politbyra vládnuce Komunistickej strany Miguela Díaz-Canela na miesto uvoľnené po Raulovi Castrovi vyvoláva doma a vo svete otázky, akým smerom povedie ostrovnú republiku. Spojené štáty vedú proti nej hospodársku vojnu v podobe embarga, sankcií a iných nátlakových mechanizmov už od októbra 1960.

Nie je prezident ako prezident

Hneď na úvod treba zdôrazniť, že 86-ročný Raul Castro sa nesťahuje z verejného a politického života niekam do ústrania. Ostáva hlavným kormidelníkom Komunistickej strany až do jej celoštátneho zjazdu chystaného na rok 2021. Je to Komunistická strana, a nie prezident, kto stanovuje v Kubánskej republike República de Cuba) základnú politickú líniu, ktorá zaväzuje vládu (Štátnu radu) viesť podľa nej krajinu po taktovkou predsedu Štátnej rady (v španielčine Presidente del Consejo de Estado de Cuba, čiže prezidenta). Doteraz držali funkciu šéfa štátu i Komunistickej strany bratia Castrovci. Najprv po dlhú dobu legendárny vodca revolúcie Fidel a po ňom, ostatných desať rokov, jeho brat Raul.

Aj v Číne, kde je podľa ústavy vedúcou politickou silou v republike Komunistická strana, je stranícky vodca a prezident republiky tá istá osoba (Si Ťin-pching).

Kuba sa ale od 19. apríla dostáva do podobného stavu deľby moci ako Vietnam, keď úrad prezidenta zastáva iná osoba ako generálny tajomník Komunistickej strany. Miestni komunisti si strážia mocenský monopol, majú ho zakotvený v ústave a prezident chodí okolo straníckemu bossa ticho, pokorne a po špičkách.

Mocenská vertikála s nadriadeným postavením organizovanej ideológie nad spravovaním štátu existuje aj v Iráne, kde je prezident podriadený duchovnému vodcovi iránskej revolúcie.

Mladý severokórejský stranícky šéf Kim Čong-un sa necháva titulovať Vodca a mocensky stojí vysoko nad staručkým 90-ročným prezidentom Kimom Jong-namom.

Tieto rozdiely si treba uvedomovať pri konzumovaní mediálnej potravy servírovanej globálnym kartelom mienkotvorných tlačových agentúr. Ich optika odráža americké reálie a v nich je prezident vrcholným politickým činiteľom, ktorý disponuje aj najvyššou výkonnou mocou.

I na Kube vedie prezident vládu, čo mienkotvorcom z USA pripomína ich domáce pomery. V dôsledku toho preceňujú postavenie a váhu kubánskeho prezidenta v tamojšom systéme a zbytočne sa strácajú v úvahách o tom, či bude Miguel Díaz-Canel oduševnený, alebo len vlažný reformátor. „Budeme věrni dědictví vůdce historické revoluce Fidela Castra a také příkladu, hodnotám a učení Raúla Castra, současného vůdce historického revolučního procesu,“ citovali české mediálne servery jeho prvý prejav v parlamente v role hlavy republiky. Vyslovil sa zreteľne aj na margo transformácie kubánskeho politického a hospodárskeho zriadenia slovami, že „nepřipadá v úvahu transformace, která by opomíjela nebo zničila dědictví tolika let (revolučního) boje“.

Opäť prituhuje

Tropický ostrov ležiaci necelých sto kilometrov od pobrežia Floridy, sa po inaugurácii prezidenta nevzdáva socialistickej cesty rozvoja. Obzvlášť po tom, čo jeho americký náprotivok Donald Trump pritvrdil vzťahy s Kubou. Nechal zredukovať počet pracovníkov amerického veľvyslanectva, ako i sprísniť obchodné a cestovné reštrikcie voči nepoddajnému ostrovu. Miguel Díaz-Canel preto ešte ako viceprezident obvinil minulý mesiac Spojené štáty z toho, že „obnovili rétoriku studenej vojny„. Na stupňovanie tlaku obrieho severného suseda reagoval výrokom, aký sa z Havany ozýva už po desaťročia: „Som si istý, že skôr alebo neskôr porazíme imperialistické plány.„

Mrazivú verbálnu salvu na „uvítanie“ nového kubánskeho prezidenta vyslala do Havany hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Heather Nauertová. Kubánska vláda sa podľa nej „priklonila k umlčaniu nezávislých hlasov a zachovaniu svojho represívneho monopolu na moc a neumožnila svojmu ľudu zmysluplný výber prostredníctvom slobodných, spravodlivých a súťaživých volieb.“ Nauertová vyzvala nového prezidenta Miguela Díaza-Canela, aby podnikol konkrétne kroky k zlepšeniu života kubánskeho ľudu, rešpektoval ľudské práva, upustil od utláčania a umožnil väčšie politické a ekonomické slobody.

Jej ostrý tón odráža skutočnosť, že Havana sa ani pod novým vedením nemieni klaňať mocnému susedovi. 57-ročný Miguel Díaz-Canel to objasnil domácej i americkej verejnosti slovami: „Kuba je ako vždy pripravená rokovať so Spojenými štátmi, ale nechce ustúpiť žiadnej z požiadaviek Washingtonu na vnútorné zmeny.“ Dal všetkým zreteľne najavo, že „reformy budú vychádzať z 12-ročného plánu stanoveného Národným zhromaždením a komunistickou stranou.“ Ten podľa neho umožní mierny rast súkromného podnikania a zároveň zachová dôležité odvetvia hospodárstva v rukách štátu.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...