Tí, čo ešte pred niekoľkými mesiacmi upozorňovali na plány masového presídľovania z Ázie a Afriky do Európy, dostávali nálepku poblúznených obetí fantazmagórnych konšpiračných teórií. Komisár Európskej únie pre otázky migrácie, vnútorných záležitostí a občianstva Dimitris Avramopoulos zavítal minulý týždeň do Berlína, aby tam predstavil práve program, čo fakticky tvorí súčasť týchto plánov. Jeden z nich, tzv. Global Compact, pretláča Organizácia spojených národov, ale o ňom dnes nebude reč.
Kreatívni komisári
Presídľovací program EÚ sa navonok nepovažuje za plán na masové presídľovanie z Ázie a Afriky do husto obývanej Európskej únie. Nie je ani jediným z viacerých projektov demografickej prestavby európskej populácie. Dostáva sa však oficiálne na program dňa a legitimizovali ho popri Nemecku aj iné členské štáty únie. Nemecká tlač ho v titulkoch charakterizuje hybridným anglo-nemeckým pojmom ako „Resettlement“-Programm a čisto nemeckým názvom EU-Umsiedlungsprogramm. Preložené do slovenčiny, ide o Presídľovací program Európskej únie. Nemecký informačný server finančného sektora Handelsblatt, ktorý býva dobre informovaný o podstate diania v EÚ, ho charakterizuje ako „plán na presídlenie najzraniteľnejších utečencov z krízových oblastí severnej Afriky a Blízkeho východu.“ Utečencov pred vojnami, prírodnými pohromami a hospodárskou biedou sú v týchto regiónoch planéty stámilióny. Aj keby sme za najzraniteľnejších z nich považovali len jedno percento, boli by to milióny.
Takto humanisticky definovaný segment africkej a blízkovýchodnej populácie má dostávať cestovné lístky a príslušné doklady k legálnemu a pohodlnému osídľovaniu Európskej únie. Na účet daňových poplatníkov členských krajín prispievajúcich do rozpočtu EÚ.
Pre zábehové dva roky programu sa ráta s počtom minimálne 50 tisíc migrantov-osídlencov. Bruselskému komisariátu sa podarilo zapojiť do projektu dvadsať členských štátov. Neskrývane spokojný D. Avramopoulos ohlásil z Berlína leví príspevok Spolkovej republiky a Francúzska do vytýčeného počtu pre tento a budúci rok. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung ich na základe zdrojov z Európskej komisie vyčíslil takto:
Nemecko 10200
Francúzsko 10200
Švédsko 8750
Veľká Británia 7800
Holandsko 3000
Španielsko 2250
Belgicko 2000
Fínsko 1670
Írsko 1200
Portugalsko 1010
Taliansko 1000
Chorvátsko 200
Luxembursko 200
Bulharsko 110
Rumunsko 109
Estónsko 80
Cyprus 69
Litva 50
Slovinsko 40
Malta 20
Na zozname nefigurujú štyria stredoeurópski mušketieri Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko.
Nasúvanie vysídlencov prebieha aj na základe iných schém a dohôd. Denník Die Welt pripomína, že Nemecko pravidelne odoberá od Turecka utečencov zo Sýrie. Okrem toho pripravuje spolková vláda prepravu tristo osôb, ktoré vyšli z líbyjských väzníc a potrebujú ochranu.“
Migračná problematika spadá v Nemecku do kompetencie ministra vnútra Horsta Seehofera. V koaličnej vláde Angely Merkelovej je hlavným predstaviteľom bavorskej konzervatívnej Kresťansko-sociálnej strany. Z jej poverenia presadzoval počas koaličných rokovaní zastropovanie počtu nezvaných migrantov na 220 tisíc ročne. Európsky štatistický úrad vydal 18. apríla 6-stranovú správu, podľa ktorej členské štáty EÚ poskytli vlani oficiálne ochranu 538 tisícom migrantov žiadajúcim o azyl. Okrem toho prijali na presídlenie takmer 24 tisíc utečencov. Viac než 60% (325400) z tých vyše pol milióna zakotvilo v Nemecku.
Podkopávané právo
Právny pojem ochrany má niekoľko kategórií. Najprivilegovanejšou je udelenie azylu. Povolenie k pobytu sa však udeľuje aj z humanitárnych dôvodov a ich definícia sa neustále rozširuje. Samostatnú kapitolu tvoria rodinní príslušníci migrantov a azylantov. Nedoriešenou ostáva otázka definície rodiny v rámci miestami priepastných odlišností optiky islamského a európskeho práva.
Nový presídľovací program Európskej únie zavádza podľa šéfa rezortu vnútra Spolkovej republiky Horsta Seehofera legálny spôsob migrácie, „aby sme sa vyhli nelegálnym cestám a úmrtiam po mori„. Táto ľudská a všeľudská stránka migračnej témy, o ktorej sa v Nemecku debatuje, zatieňuje inú a pre každú členskú krajinu EÚ nesmierne dôležitú. Ide o neodňateľné právo každej zvrchovanej krajiny rozhodovať o svojej prisťahovaleckej politike. Brusel systematicky podkopáva toto právo, a tým aj základy štátnosti členských krajín. Stredoeurópske maďarsko-poľsko-česko-slovenské kvarteto je vystavované stúpajúcemu tlaku, aby sa podvolilo. Nateraz odoláva.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.