Odveká snaha Číňanov o harmonizáciu a vyvažovanie sa odzrkadlila aj vo výžive, ktorou prijímame energiu. Neanalyzovali potraviny z hľadiska ich chemického zloženia, koľko obsahujú vitamínov, minerálov, bielkovín, tukov ako na Západe, ale posudzovali stravu z hľadiska ročných období, podľa teplotného účinku, chuti, množstva a druhu energie čchi. V rámci stravovania a zdravia rozlišujú šesť druhov: čchi vetra, tepla, vlhka, sucha, chladu a horúčavy.
Každý typ potravín má z hľadiska tradičnej čínskej medicíny svoj podrobný popis, uvádza sa aj odporúčaná farba potravín. Ovocie, ktoré ochladzuje, je lepšie konzumovať v horúcom lete, kým v zime telu viac prospeje strava energetická a jedlo ostré, ktoré posilňuje oheň a zohrieva (napr. zázvor, cesnak). Jedlo pripravené na ohni je jangové, lebo vyvoláva teplo, a nie je vhodné pri vysokom krvnom tlaku. Ani potrava slaná, korenistá a alkohol, ktorý rozptyľuje čchi a v konečnom dôsledku vedie k úbytku energie. Jinové potraviny majú charakter ochladzujúci, patrí sem napr. zelený čaj, zelenina, banán, ryba.
Potraviny so studeným (jin) účinkom odvádzajú teplo a spomaľujú tok energie čchi. Celoročne sú vhodné pre aktívnych (jang) ľudí, ktorým je stále teplo, lebo ich harmonizujú tak, že ich ochladzujú. U zimomravých (jin) jedincov spomaľujú čchi a zhoršujú trávenie, spôsobujú únavu a nadváhu. A sme znova pri klasickom ázijskom uvažovaní jin a jang a teórii protikladov, ktoré sa priťahujú.
Autor: Vladimír Líška
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian