Prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., ako hlavný odborník na hepatológiu (ochorenia pečene) Ministerstva zdravotníctva SR poskytol už mnoho rozhovorov. Už menej známy je ako člen kresťansky a národne orientovaného združenia Rastic, presadzujúceho myšlienku neutrality Slovenskej republiky. On sám je propagátorom používania tvarov „do Slovenska, v Slovensku“ namiesto „na Slovensko, na Slovensku“. Argumentuje tým, že predložky „do“ a „v“ sa v slovenčine používajú pri všetkých krajinách s výnimkou ostrovov. To, že pri našej vlasti sa nepoužívajú, je podľa neho pozostatok z čias Československa, keď sa Slovensko nevnímalo ako samostatná krajina, ale len ako súčasť iného štátu.

Ešte pred rokom 1989 ste sa venovali aj tradičnej čínskej medicíne. Na jednej strane dnes máme ľudí, ktorí zásadne odmietajú všetko okrem západnej medicíny, označujúc to za nevedecké šarlatánstvo. Na druhej strane máme zarytých zástancov alternatívy, ktorí tvrdia, že dnešní lekári len predpisujú lieky, nedokážu odhaliť skutočné príčiny chorôb, len potláčajú príznaky. Ako to vidíte vy? Kde je miesto alebo význam klasickej západnej medicíny a kde rôznych alternatívnych prístupov?

Otvorte si prehliadač a napíšte heslo: terapeut. Zo sto výsledných adries budú možno traja lekári. Máte sto rôznych terapií – a nikde nie je lekár. A keď napíšete: lekár, nájde vám to samé škandály. Lekári zabili niekomu príbuzného, sú necitliví a neviem čo. Medzi tými, ktorí liečia, by malo byť 99 % lekárov a 1 % terapeutov, ktorí nie sú lekári. Ako je možné, že každý, kto má v zadku dieru, je v Slovensku terapeut, všetci tu liečia? Každá liečba musí byť postavená na nejakých poznatkoch a odbornosti. Za mojej mladosti sa to volalo vedecká medicína. Potom sa to zrušilo ako socialistický pojem, začal sa používať výraz medicína založená na dôkazoch. Princíp je rovnaký. Ide o to, že postup sa dá zreprodukovať, výsledky sú overené. Nemôžem zhadzovať ajurvédu, je to ucelená medicína. Aj čínska medicína je ucelený systém zdravia. Aj my máme svoje tradičné bylinkárstvo. No hovorím o tom, že profesia lekára, zdravotníka, terapeuta, ktorý je vzdelaný a venuje celý život praxi, je dehonestovaná. A toho, kto len včera objavil nejakú metódu, urobil si kurz alebo prečítal jednu knihu, odrazu všetci počúvajú a riadia sa jeho zdravotnými radami.

V čom zmenilo štúdium tradičnej čínskej medicíny váš pohľad na klasickú západnú medicínu?

V mnohom. Podľa orientálnej medicíny vznikne pečeňová choroba vtedy, keď sa rozpojí voda a oheň, ktoré práve pečeň mieša do toho správneho pomeru, aby výsledná organická tekutina bola výživou. Potom sa stane, že horná polovica tela blčí v ohni a dolná polovica tela je zavodnená. Vyzerá to ako fantazmagória, ale keď sa pozriete na pacienta s pokročilou cirhózou pečene, má ascites – vodu v bruchu a opuchnuté dolné končatiny. Čiže skutočne drvivá prevaha vody je v dolnej časti tela. A v hornej časti sú takzvané pavúčikovité névy. To sú také červené fliačky, vyzerá to ako pavúčiky. Tie sa vyskytujú výlučne v hornej časti tela, to znamená na hrudníku, na horných končatinách, nikdy nie na dolných končatinách alebo bruchu. Pacient s cirhózou pečene má málokrvnosť, takže je bledý, ale jazyk má červený, čiže „horí“ mu jazyk. Má červené dlane či nos, hoci má málokrvnosť. Chcem tým povedať, že Číňania mali neskutočný pozorovací talent, dobre poznali pokročilé stavy chorôb. Oni to majú veľmi premyslené. Keď je telo horúce, treba ho schladiť, keď je chladné, treba ho zohriať. To vychádza z princípov jin a jang. Alebo neba a zeme. Ich fytoterapia sa veľmi odlišuje od našej. My vezmeme rastlinu, pomiešame, podrvíme, centrifugujeme, macerujeme v alkohole, extrahujeme, purifikujeme, konzervujeme, aby sme získali účinnú látku. Orientálna medicína vie, že rastlina sa zbiera napríklad po východe slnka, keď ustúpi rosa, skôr, než sa rastlina rozvinie, než sa prežiari slnkom a vysuší. V určitom štádiu, keď je rastlina uspôsobená, sa odtrhne alebo odreže. My takéto detaily vôbec nezohľadňujeme. Príde k nám pacient a vracia krv. Podľa orientálnej medicíny je to choroba vetra. Nemyslí sa vietor doslova. Ten človek bol v byte a nebol tam žiadny vietor. Ale zhoršenie nastalo v čase, keď sa prudko menilo počasie. Pri prudkej zmene býva krvácanie. A to je choroba vetra. Vietor podľa Číňanov znamená prudkú zmenu. Pre mňa bola orientálna medicína inšpiráciou, pretože je založená na veľmi dlhom a starostlivom pozorovaní a Aziati sú veľmi presní, majú vysoké priemerné IQ, sú veľmi precízni. A keď takíto precízni ľudia tisícročia niečo pozorujú a premieľajú, vymieňajú si o tom poznatky, dospelo to až do takejto dokonalosti.

Ako hodnotíte súčasný stav financovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku? Medzi verejnosťou je čoraz rozšírenejší názor, že ak niekto nemá peniaze na rôzne príplatky, prednostné vyšetrenia a iné služby, môže aj „skapať“. Naozaj sa tu roztvárajú nožnice medzi majetnými a nemajetnými, alebo je to len kritický dojem laickej verejnosti? Do akej miery je u nás zabezpečené ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť?

Robil som aj v ambulancii, aj v nemocničnej, v ústavnej starostlivosti. Robil som aj v štátnom sektore, aj súkromnom. Musím povedať, že štátny sektor živorí. Pacient si má doniesť toaletný papier a lieky, ktoré mu predpísal obvodný lekár, alebo pacientovi dajú pri príchode do nemocnice dve rolky toaletného papiera a plastový príbor. Čo ak sa mu lyžica zlomí a papier nevystačí? Bolo by to smiešne, keby to nevyznievalo až trápne. Je to ponižujúca situácia. Je to pravda, štátny sektor je veľmi podvyživený, nie je na úrovni doby. Ľudia majú doma lepšie kúpeľne a hygienickejšie záchody, než sú v nemocnici. Nedávno som zažil, že sa pacientka pýtala domov, lebo sa chce osprchovať. Doma má lepšie hygienické vybavenie. To je ten problém.

Kde vidíte príčinu toho stavu? Pretože existujú rôzne názory. Niektorí povedia, že to je preto, lebo sa nakupujú predražené CT, tuneluje sa. Iní povedia, že je zle nastavený systém prerozdeľovania. A ďalší, že štát dáva na zdravotníctvo málo peňazí. Alebo sú na vine zdravotné poisťovne, ktoré určujú, čo sa preplatí a čo nie.

Všetci majú trochu pravdu, ale povedal by som niekoľko vecí. Žil som vo Francúzsku 10 rokov. Tam som nezažil, že by poisťovňa čokoľvek nadiktovala lekárovi. To je nemysliteľné. Lekár, nemocnica, klinika, oddelenie nejakým spôsobom pracujú a poisťovňa spracúva od nich údaje a kontroluje, ako pracujú. Ale aby niekto nadiktoval lekárovi, čo smie a nesmie predpisovať, to je priveľa. My dáme návrh na finančne náročnú liečbu a poisťovňa ho zamietne. To som vo Francúzsku nevidel. Prišiel som z Francúzska do Slovenska a myslel som, že snívam, je to zlý sen. Ľudia obviňujú lekárov z toho, aká je zdravotná starostlivosť. Hovoria o neľudskom správaní voči pacientom. Neuvedomujú si, že aj oni by sa približne rovnako správali, keby boli lekármi. Vyzerá to, akoby pacienti boli jeden národ a zdravotníci druhý. Ľudia si neuvedomujú, že sme jeden národ dokopy. Keď lekár takto hrozne reaguje, musí byť v hroznej psychickej situácii, v strese, preťažený v práci. Alebo je to odraz morálky, aká je v celom obyvateľstve. Samozrejme, keď sa niekde kúpili predražené CT, tie peniaze chýbajú inde. Je to pravda. Ale je pravda aj to, že zdravotníctvo má veľmi málo peňazí.

Český holistický lekár Jan Hnízdil hovorí doslova o chorobách spoločnosti, tvrdiac, že nemôžeme mať zdravú populáciu, keď máme chorú spoločnosť. Je podľa vás naša spoločnosť chorá? Ak áno, ako by ste nazvali jej diagnózu?

V spoločnosti sú hlboké trhliny. Sme buď za, alebo proti, buď sme SME-čkári, alebo sme za Hlavné správy. Niekto to volá polarizácia spoločnosti. Teraz sme svedkami absolútneho škandálu. Keď sa vo Francúzsku udial nejaký teroristický čin, všetky politické debaty a boje stíchli. A v Slovensku je národ šokovaný vraždou novinára a politici rozbalia všetky nástroje totálneho politického boja. Potom je tu trhlina medzi tradíciou a modernosťou. Nevieme spolunažívať. Jedni ľudia chodia na mariánsku púť v Levoči, tam je aj množstvo mladých. Iní navštevujú festival Pohoda. Lenže Pohoda je in a mariánska púť je out. Na Pohode bolo povedzme 60-tisíc ľudí a jeden denník o nej prinesie trebárs 30 článkov. No a v Levoči bolo za tri dni 300-tisíc návštevníkov alebo – v lepších rokoch – pol milióna a napíšu o nej dva články. Je to veľmi nevyrovnané, nevyvážené. Čiže slovenská spoločnosť je chorá, trpí polarizáciou a nezmieriteľnosťou. Ľudia si málo vážia seba navzájom, v kritickej situácii sa nevedia zomknúť, rozpadajú sa vzťahy dvojíc, rodín, spolupracovníkov.

…

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofia

Zopár slov o autorovi...