Prešiel už viac ako mesiac odvtedy, čo britská premiérka Mayová obvinila Ruskú federáciu z otravy Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Ako hodnotíte vývoj udalostí v tejto kauze po mesiaci?

Vyjadrím sa k štyrom oblastiam — k ľudskej stránke, vyšetrovaniu, politickej stránke a ekonomickej stránke. V prvom rade hovoríme o tom, že obeťami sú ruskí občania. Prvá otázka, ktorú sme chceli mať zodpovedanú bola, čo sa s nimi skutočne stalo. Požiadali sme konzulárny úrad o prístup k nim a keď sa nám to nepodarilo, tak sme požiadali aspoň o poskytnutie fotografií a lekárskej správy, aby sme nadobudli istotu, že je s nimi dobre zaobchádzané a aby sme pochopili, z čoho ich liečia. To boli prvé a úplne prirodzené otázky v tak extrémnej situácii. Žiaľ, odpovede sme doteraz nedostali.

Prirodzene, na našej strane vznikli podozrenia. Našu pozornosť upútalo to, že bez ohľadu na vážne vyjadrenia britskej strany o použití bojových chemických látok ich liečili v obyčajnej nemocnici. Aj tento fakt v nás vyvolal otázky, či sa im dostáva adekvátnej liečby.

Keď sme si pred niekoľkými dňami prečítali vyhlásenie Júlie Skripaľovej, vynorili sa ďalšie otázky k štýlu vyhlásenia — keď človek, ktorý sa len-len začne zotavovať povie, že bol otrávený nervovo-paralytickými chemikáliami. Ďalšie otázky v nás vyvoláva fakt, že k nej neboli pustení novinári. Vôbec to nemuseli byť ruskí novinári, no mohli aspoň ukázať človeka, či sa nachádza v normálnom stave, dať možnosť položiť mu nejaké otázky — ujasniť skutočnú situáciu, čo sa stalo, ako sa to stalo — a hlavne otázku, či to bolo skutočne otrávenie. Táto otázka je totiž kladená čoraz častejšie a rezonuje čoraz silnejšie.

Keďže odpovede anglickej strany absentujú, tak nie sme spokojní a nemôžeme v ľudskej rovine konštatovať nejaký pokrok.

Nastal pokrok vo vyšetrovaní?

Vyšetrovanie by malo byť založené na prezumpcii neviny. V skutočnosti však vyšetrovanie, v rámci ktorého sa zbierajú výpovede a dôkazy, prebieha v utajenom režime. Pravdepodobne ho vedú spravodajské služby. Popri tom sme videli, že obvinenia padli ešte skôr, než sa začalo samotné vyšetrovanie. To taktiež nie je normálny postup. Dá sa chápať aj ako tlak na tých, ktorí vedú vyšetrovanie — keď sa im od samého začiatku podsúva, kto je vinník a akým smerom sa má uberať vyšetrovanie. Toto nie je v súlade so žiadnym zákonom, ani so zdravým rozumom.

V prvých dňoch sme v tomto vyšetrovaní ponúkli pomoc — aby sa aj naši experti pozreli na miesto činu, zistili, čo je to za látku a podobne. Dostali sme zápornú odpoveď a britské úrady dokonca rozhodli, že sa nebudú využívať technológie vyšetrovania, definované v Dohovore o chemických zbraniach.

Preto máme mnoho otázok a prakticky všetky smerujú k britskej strane. Pred zasadnutím Organizácie pre zákaz chemických zbraní sme Britom zaslali štrnásť otázok, Francúzom desať. Odpovede na tieto ani na iné otázky sme nedostali. Organizácii pre zákaz chemických zbraní sme taktiež zaslali zoznam otázok — výhradne odborných otázok spojených s ujasnením faktov. Väčšinou zostali bez odpovede.

Zaujímavosťou je, že pre potreby vyšetrovania nebol oslovený ani bývalý sovietsky vedec Mirzajanov, ktorý sa svojho času podieľal na vývoji podobných nervovo-paralytických látok. Ak chceli tak veľmi odhaliť pravdu, prečo si nepozvali experta, ktorého za prvé nie je možné podozrievať zo sympatií k Rusku, keďže emigroval, a za druhé, ktorý by v prípade existencie dôkazov mohol potvrdiť vyslovené obvinenia. Naopak, všetko bolo spravené tak, aby vyšetrovanie prebiehalo úplne nepriehľadne v utajenom režime.

Neskôr začalo ničenie fakticky všetkých hmatateľných dôkazov — boli zničené pozostatky domácich zvierat a plánuje sa zbúranie prakticky celého domu. Vzniká teda množstvo otázok v súvislosti s verziou udalosti, ktorú ponúkol Londýn. Pretože takýto postup nie je bežný. A dodnes nám nie je známe, na základe akých dôvodov či argumentov Británia obvinila a naďalej obviňuje Rusko.

Keďže sme boli nespokojní s postupom vyšetrovania zločinu voči ruským občanom, ruské vyšetrovacie orgány spustili vlastné vyšetrovanie. Obraciame sa na Britov so žiadosťami o poskytnutie materiálov, niečo si zaobstarávame sami, k ďalším informáciám sa dostávame pomocou internetu. Takže vyšetrovanie prebieha a na základe jeho výsledkov vyvodíme príslušné závery.

Ako je to v politickej rovine?

Vidíme, že na základe týchto nepotvrdených obvinení sa okamžite spustila propagandistická kampaň, pričom to bolo všetko pripravené — články, vystúpenia, články po vystúpení Theresy Mayovej v parlamente. Takisto to vyvoláva množstvo otázok — keďže texty aj rozsah obvinení boli zverejňované všetkými médiami. Vyvolalo to u nás podozrenia, že takýto projekt sa pripravoval niekým, kto mal v úmysle vážne poškodiť reputáciu Ruskej federácie a vytvoriť situáciu, ktorá poslúži ako zámienka na zavedenie sankcií či prijatí opatrení, ktoré neskôr aj prijaté boli.

Zaujímavým faktom je, že doslova na začiatku Theresa Mayová vyhlásila, že ide o „bojovú chemickú nervovo-paralytickú látku." Všimnite si slovo „bojové". Na pozadí udalostí v Sýrii sa hovorí, že Rusko kryje Sýriu pri používaní chemických zbraní. Pritom chemické zbrane, ktoré vlastnila Sýria boli z krajiny vyvezené, aj do Ruska, a zlikvidované, čo potvrdila aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní. Keď hovoria, že s vysokou pravdepodobnosťou Rusko použilo chemické zbrane, tak sa vytvára dojem, že Rusko ich vlastní. No v roku 2017 sme zavŕšili proces likvidácie chemických zbraní. A táto otázka je pre nás uzavretá, pretože v roku 1992 bolo prijaté Rozhodnutie prezidenta RF o zákaze chemických zbraní, ich výroby a prechovávania na území Ruskej federácie. Naplniť sa nám to podarilo až v roku 2017. Trvalo to preto tak dlho, lebo to bol pracný proces — množstvá boli veľké a zatvorenie každého objektu muselo prebiehať pod dohľadom medzinárodných inšpektorov. Naviac, súčasťou tímu inšpektorov Organizácie pre zákaz chemických zbraní boli aj Američania a Briti, ktorí podpísali potvrdenie o zatvorení týchto objektov, čím vlastne potvrdili, že Rusko viac nevlastní chemické zbrane.

Navyše, k likvidácii chemických zbraní sa spolu s nami zaviazali aj Spojené štáty, no tie s týmto procesom ešte neskončili. Vyhovárajú sa na rôzne príčiny a tým pádom chemické zbrane stále majú. Preto ak niekto tvrdí, že Rusko vlastní chemické zbrane, spochybňuje zároveň Organizáciu pre zákaz chemických zbraní. A to nie je dobrý signál vzhľadom na riziko, aké so sebou nesie zneužitie chemických zbraní napríklad teroristami — ako sme to videli v Sýrii — teda je potrebné, aby nikto nespochybňoval činnosť organizácie, či všetko, čo robí, robí v súlade so zákonom a medzinárodným právom.

Nikoho neobviňujem, ale môžeme sledovať že Rusko v priebehu posledných rokov dosiahlo očividné úspechy. Predovšetkým v Sýrii, v ktorej Rusko vystupuje dostatočne aktívne a energicky a sme jednou z mála krajín, ktorá tam je legitímne. Podporujeme sýrsku vládu v boji s teroristami, a dosiahli sme slušné výsledky. Vplyv aj úloha Ruska v medzinárodnej politike vzrástla. Súčasne môžeme vidieť, že anglosaská hegemónia sa stáva minulosťou a je to pre predstaviteľov tejto časti sveta veľmi bolestivý proces a za vinníkov toho, že sa ich tlak vo svete znižuje označujú Čínu a Rusku. Tento proces je však neodvratný a vzniká multipolárny svet. Preto je pochopiteľné, že existujú kruhy, ktoré boli, sú a budú zainteresované v poškodzovaniu prestíže Ruska a jeho ekonomickému postaveniu.

Čo ekonomická rovina?

Tu spomeniem najmä napredovanie projektu Nord Stream 2, s čím mnohí naši oponenti nie sú spokojní. Má to najmä ekonomický rozmer — pretože niekto preferuje skvapalnený plyn a Nord stream 2 je pre neho ako priloženie nožu na krk. Netreba zabúdať na ukrajinský faktor. No najhlavnejším faktorom je energetická bezpečnosť Európy a tento projekt znamená zvýšenie samostatnosti EÚ v otázkach rozhodovania o energetickej bezpečnosti. No a toto sa niekomu tiež nepáči.

Vidíme aj to, že bez ohľadu na platnosť sankcií sa vzťahy EÚ a Ruska pomaly zlepšujú. Všetky strany sú sankciami už unavené a hľadajú cesty ako ich obísť. Napríklad len so Slovenskom náš vzájomný obchod v roku 2017 vzrástol o 26%. Ekonomiky ako Ruska, tak aj EÚ sa adaptovali na tieto podmienky a spolupráca EÚ a Ruska sa obnovuje. To takisto môže niekoho znepokojovať, pretože to znamená posilnenie oboch ekonomík a nárast hrozby pre ich konkurentov, predovšetkým pre USA. Myslím si, že sa hľadala zámienka na zavedenie nových sankcií — a to v hocijakej podobe. Napríklad aj sankcií v podobe vyhosťovania diplomatov. Preto som presvedčený, že touto situáciou bol spôsobený dvojitý úder — aj Rusku a aj EÚ. Kto bude profitovať z tejto situácie, ak nie tí, ktorí nie sú súčasťou EÚ, alebo tí, ktorí sa ju chystajú opustiť?

A na záver: skúste si predstaviť, že v predvečer prezidentských volieb, počas náročných príprav na MS vo futbale a na pozadí pozitívneho vývoja v rôznych projektoch ako Nord Stream 2, vytvorí samo Rusko situáciu, ktorá bude pre neho nie že nevýhodná, ale úplne katastrofická. Predstava, že nejaký vedúci predstaviteľ, alebo politická sila, alebo organizácia príjme takéto rozhodnutie je úplne bláznivá. Ale to je už otázka propagandy a jej miesta v médiách.

Ruské MZV naopak, ako zdroj jedu Novičok označilo niekoľko európskych krajín, medzi ktorými sa nedopatrením, ocitlo aj Slovensko. Ako k tomu došlo?

Prostredníctvom médií bol zverejnený zoznam viac ako dvadsiatky krajín, z ktorých mohli pochádzať látky potrebné na výrobu tej zbrane. Do tohto zoznamu boli zaradené predovšetkým krajiny s rozvinutým chemickým priemyslom. Treba upresniť, že zo strany nášho ministerstva zahraničia to nebolo obvinenie, ale predpoklady. Na nasledujúcej tlačovej konferencii, náš kolega, Vladimir Jermakov, podrobne vysvetlil, ako sme k takýmto predpokladom dospeli. V tomto prípade išlo o údaje ministerstva obrany. Jermakov informoval, že vyhlásenia podané vo vzťahu k Slovensku neboli formulované korektne, vzal ich späť a ospravedlnil sa.

Pre vysvetlenie upresním, že zaradenie Slovenska a Česka na spomínaný zoznam sa udialo na základe informácii, že bývalé Československo sa v rámci Varšavskej zmluvy špecializovalo na radiačnú, chemickú a biologickú ochranu. Preto sme vychádzali z predpokladu, že ten, kto sa zaoberá chemickou ochranou disponuje aj protilátkami a nielen to — že v rámci chemickej ochrany aj pracuje na vývoji protilátok. A vývoj protilátok zároveň predpokladá prácu s látkami, ktoré môžu byť použité ako chemické zbrane. Nadôvažok k tomu všetkému potrebujete vhodné podmienky — s takýmito látkami nemôžete narábať v zámočníckej dielni.

Podľa môjho názoru, keďže Československo už neexistuje, tak to kolegovia chceli vyjadriť politicky korektne, a preto zvolili formuláciu Česko a Slovensko. No ako som už zdôraznil, teraz je to už neaktuálne a naše slová sme vzali späť.

Z akých ďalších krajín teda mohli tie látky pochádzať?

Zo Spojených štátov napríklad. Látky VX vyvinuté v USA vyrobili neskôr aj naši vedci v období Sovietskeho zväzu a na báze látok VX pracovali na ďalšom vývoji, výsledkom ktorého boli aj látky A-232 a A-234. Traja poprední vedci pracujúci na vývoji týchto látok v roku 1996 emigrovali do USA. Jedným z nich je aj Vil Mirzajanov. Zaujímavé je, že po dvoch rokoch, v roku 1998, sa v spektrálnej knižnici Národného inštitútu štandardov a technológií objavili látky A-232 a A-234. Tejto informácii, na ktorú upozornili naše tajné služby, sme nevenovali pozornosť, ale zakrátko boli spomínané látky zo zoznamu knižnice zmazané. To v nás vyvolalo pochybnosti, pretože ak existuje súhrnný katalóg pre viac ako 300 tisíc vzorcov, tak sa logicky môže len rozširovať pridávaním novovytvorených látok, no nie naopak. Z toho možno vytvoriť predpoklad, že práve Američania disponovali a disponujú aj touto látkou, nakoľko u nich proces chemického odzbrojenia nie je zavŕšený.

Druhou vecou je aj fakt, že pán Mirzajanov vydal v roku 2008 knihu o svojej vedeckej kariére a politických aktivitách. V tejto knihe zverejnil aj chemický vzorec. Pre profesionálov určitej úrovne nie je zložité podľa tohto vzorca vyrobiť spomínanú látku. Podľa dostupných informácií je v súčasnosti tento vzorec zverejnený na viac ako dvoch stovkách internetových stránok. Preto môžu touto látkou teoreticky disponovať teroristi — ak majú potrebné výrobné podmienky. Pri USA pochybnosti nie sú. V prípade Veľkej Británie je známe laboratórium v Porton Down nachádzajúce sa len sedem kilometrov od Salisbury. Funguje od čias prvej svetovej vojny. Po vojne v ňom pracovali aj nemeckí vedci — presne tí, ktorí sa zaoberali vývojom plynov a ich využitím v koncentračných táboroch. V ďalšom priebehu sa v Porton Down zaoberali pokusmi, vrátane pokusov na ľuďoch. Podľa dostupných informácií sa to týka viac ako 25 tisíc ľudí. Vrátane vojakov, na ktorých tieto pokusy vykonávali bez upozornenia. Veľmi obsiahly článok o tomto všetkom — vedcoch z nacistického Nemecka, pokusoch na vojakoch — zverejnil napríklad denník The Guradian v roku 2004.

Keď priviezli Skripaľovcov do nemocnice v Salisbury, tak ihneď tam boli prítomní špecialisti, ktorí im podali protijed a začali ich efektívne liečiť. V bežnej okresnej nemocnici. Preto vzniká otázka úlohy Porton Down v tomto všetkom, a preto sme presvedčení, že spomínanou látkou môžu disponovať nielen Spojené štáty či Veľká Británia, ale v podstate všetky krajiny, ktoré chcú a tie organizácie, ktoré veľmi chcú.

Väčšina západných krajín v reakcii na obvinenia Ruskej federácie predstaviteľmi Veľkej Británie spustila vlnu vyhosťovania ruských diplomatov. Bola takáto reakcia podľa Vášho názoru primeraná?

Na takýto krok nebol podľa našej mienky žiadny dôvod. Verejnosti neboli predstavené žiadne dôkazy či závery expertov. Reakciu Západu preto hodnotím ako neadekvátnu a kontraproduktívnu. Viete, ak sa ignoruje prezumpcia neviny a solidarita nahrádza všetky právne princípy, tak sa dostávame k nebezpečnému precedensu. Pretože solidarita je ideologickou záležitosťou, nie právnou. Ak bude takáto tendencia pretrvávať bude to nebezpečné pre všetkých bez výnimky. Bude to znamenať, že medzinárodné právo nikto nepotrebuje a že Bezpečnostná rada OSN je zbytočná. Pokúšali sme sa presadiť transparentné vyšetrovanie, ako na pôde BR OSN, tak aj vo výbore pre chemické zbrane, ale oba pokusy zablokovali krajiny EÚ, ktoré hlasovali proti. Zo solidarity.

Takáto situácia vedie k erodovaniu medzinárodných vzťahov, ktoré sa aj bez toho nachádzajú v nelichotivom stave. Veľmi časté sú krízové situácie a konflikty. Nehovoriac už o hrozbe terorizmu, ktorý nezmizol, ale len sa ako ortuť prelieva po geopolitickom priestore. Ľudstvo a aj svetové veľmoci majú mnoho problémov aj bez toho. Preto by sme mali spolupracovať dodržiavajúc medzinárodné právo a spolupracovať na platforme organizácií, ktorých efektivitu preveril čas ako je OSN a Bezpečnostná rada.

Sme ale svedkami opačného postupu — falošné obvinenie sa stáva politickou realitou a prechádza do právnej roviny. To je nebezpečné. A teraz mám na mysli nie Rusko, ale predovšetkým iné krajiny, u ktorých bude podľa mňa len jeden cieľ. Zvyšovať mieru zbrojenia na takú úroveň, aby sa im každý vyhol oblúkom. Presne tak, ako to v súčasnosti robí Severná Kórea, ktorá nezačala s vývojom jadrových zbraní z lásky k fyzike, ale z pocitu ohrozenia. Ohrozenia, ktoré sa formuje niekoľko desaťročí a na ktoré začala KĽDR týmto spôsobom reagovať v priebehu posledných rokov chápajúc, že žiadne medzinárodné mechanizmy jej negarantujú mierovú existenciu.

Slovenský rezort zahraničia odmietol vyhosťovanie ruských diplomatov a miesto toho si povolal späť svojho veľvyslanca v Moskve. SR sa tak zaradila do časti krajín ako Grécko či Rakúsko, za čo si vyslúžila kritiku doma, ale aj v zahraničí. O čom podľa Vás svedčí tento krok?

Samozrejme sme si všimli tento krok slovenskej vlády a rezortu diplomacie, ktorý sa ohraničil na dočasné povolanie veľvyslanca na konzultáciu. Vidíme, že Slovensko nešlo tou cestou, ako väčšina krajín EÚ, ale na druhej strane chápeme, že aj takýto krok Slovenska je vyjadrenie podpory línii, ktorú zaujala EÚ vo vzťahu k Rusku. Je to veľavraný krok, najmä ak vezmeme do úvahy slová ministra Lajčáka, že takýto krok nemá počas celej 25 ročnej existencie slovenskej diplomacie obdobu.

Poviem Vám, že na tomto kroku nie je nič dobré. Vyvoláva to samozrejme na našej strane ľútosť, ale slovenská strana spravila svoje rozhodnutie a my ho rešpektujeme.

Solidaritu netreba prejavovať Britom, ale tým, ktorí utrpeli, čiže ruským občanom. Solidarita je v ponímaní západu nebezpečná, ako pre zahraničnú, tak aj pre vnútornú politiku. Viete, vo všeobecnosti, ak nejaká krajina podporuje nepravdu — a je jedno či sa tak deje prostredníctvom konkrétnych ľudí alebo politickými silami — tak výsledkom je vždy podkopanie vlastnej dôvery. A ak sa politické sily zapájajú do takýchto hier, tak veľmi riskujú to, že jej voliči ukážu svoju reakciu v nasledujúcich voľbách. Môžu si povedať, že druhýkrát takejto politickej sile už neuveria, pretože dneska sa nečestne zachovala k cudzej krajine a zajtra sa tak môže zachovať k vlastnému občanovi. A to platí pre všetky krajiny bez výnimky.

Poviem Vám, otvorene, keď sa začalo skloňovať slovo solidarita, tak som si spomenul na časy proletárskeho internacionalizmu. To je heslo, pod ktorým boľševici nielen u nás, ale aj v iných krajinách porušovali zákony: „tento je náš a pomôžeme mu hocikde, hocakým spôsobom. A vysporiadame sa takisto s hocikým". Podstata je rovnaká — či je to solidarita socialistická, kapitalistická, alebo hocaká — ak robíš niečo nedobré mimo zákon, hľadáš niekoho, s kým by si sa podelil o zodpovednosť. A keď už máš dostatok sympatizantov, tak s pomocou takejto väčšiny začínaš kontrolovať situáciu — osudmi ľudí a povedzme aj budúcnosťou krajiny.

Prezident Kiska sa na stretnutí s prezidentom ČR pánom Zemanom, teda v čase, kedy začali do médií prichádzať informácie, že za otravou pána Skripaľa nemusí byť Rusko, vyjadril, že mu je ľúto, že SR nevyhostila žiadneho diplomata a že sme tak jedinou krajinou V4, ktorá sa k tomu neodhodlala. Pán Kiska ďalej vyhlásil, že ruskí diplomati "idú ďaleko nad rámec bežnej diplomatickej činnosti". Ako vnímate tieto slová?

Nepovedal nič príjemné a jeho slová mi nepriniesli žiadny nový objav. Jeho postoj k mnohým veciam je známy, je to jeho osobný postoj — teda jeden z názorov, no jeho slová rozhodne neprispejú ku zlepšeniu vzťahov. Pretože podobné vyhlásenia by mali byť podložené faktami. Na druhej strane si myslím, že reálne tieto slová nebudú mať vplyv na dostatočne dobré vzťahy medzi Ruskom a Slovenskom. Naša spolupráca je založená na vzájomnom prospechu a rešpektovaní záujmov toho druhého.

Podľa aktuálnych informácií sa Sergej Skripaľ aj jeho dcéra dostávajú z najhoršieho a ich stav sa pomaly zlepšuje. Dokonca sa uvažuje o tom, že im bude poskytnutá zmenená identita v USA. Vzájomné vzťahy Západu a Ruska však utŕžili ďalšiu vážnu ranu. Aký bude podľa Vášho názoru ďalší vývoj v kauze Skripaľ a vo vzťahu Ruska a Západu?

Samozrejme, táto situácia výrazne poškodila naše vzťahy. Ciele, ktoré mala táto provokácia priniesť, boli teda z väčšej časti dosiahnuté. Tým viac, že vzájomná dôvera a spolupráca boli už aj bez toho na nízkej úrovni.

Politika funguje v istých cykloch a po poklese nasleduje nárast. Každá situácia dosahuje svoje dno a následne vzniká priestor pre objektívne záujmy, ktoré v našom prípade spočívajú v tom, aby sa vzťahy Ruska a EÚ, Ruska a Západu normálne rozvíjali. Veď čo iné nám ostáva v prípade absencie vzťahov, dialógu či dôvery — bojovať? Preto dialóg zostáva zachovaný, najmä ten diplomatický, ale v menšej miere aj ten politický. V podstate sa v oblasti spolupráce nič úplne nezastavilo. Spolupráca, síce chabá, ale predsa pokračuje a podľa mňa sa bude rozvíjať.

Ja vravím, že chvalabohu, že sa Skripaľovci začínajú zotavovať. A že sa z toho dostali je veľmi dôležité. Teraz budeme čakať, či sa naši predstavitelia budú môcť konečne s nimi stretnúť, alebo aspoň zástupcovia médií. Je potrebné sa presvedčiť, že hocijaké rozhodnutie prijaté vo vzťahu ku Skripaľovcom, ako napríklad zmena priezviska, alebo ich presídlenie do USA, bude ich vlastným rozhodnutím. Chceli by sme sa presvedčiť, že každé vyhlásenie, ktoré sú zverejnené, nerobia na niečí príkaz. Napríklad posledné vyhlásenie Julie Skripaľovej v duchu: „…uzdravujem sa po otrave nervovým paralytickým plynom na báze 232-234…." hneď navádza na myšlienku, že jej niekto ten list pomáhal písať. Preto je teraz najhlavnejšie, aby sa obaja čo najskôr uzdravili a aby ich nezačali zneužívať na rôzne špinavé hry.

Názor autora se nemusí shodovat s názorem redakce