Toto hodnotenie sa objavilo vo výročnej správe Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv vo svete za rok 2017 zverejnenej koncom apríla. Američania ním zasahujú do vnútorných záležitostí Slovenska, ako náš protektor, prostredníctvom ambasády USA a nimi sponzorovaných „ľudsko-právnych“ mimovládnych neziskových organizácií MNO: https://www.aktuality.sk/clanok/583139/usa-kritizuju-slovensko-za-korupciu-a-diskriminaciu-romov/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x…A.
O úlohe tretieho mimovládneho „neziskového“ sektora som už písal v reakcii na skutočnosť, že na stole národnej rady leží po druhý raz, v októbri 2016 z parlamentného stola najmä liberálmi zmietnutý návrh novely zákona o MNO: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-213.
Pre veľký objem textu som vtedy nezmienil súvis a vzájomné prepojenie najmä „ľudsko-právnych“ MNO s úradom verejného ochrancu práv, ale aj s činnosťou a agendou vládnych inštitúcií, ktoré sú týmito „neziskovkami“ doslovne riadené a ktoré im diktujú svoju agendu. Tá sa stáva podkladom pre štátnu legislatívu v oblastiach ľudských práv…
Správa o činnosti verejného ochrancu práv (VOP) má byť prednesená a písomne predložená do konca marca každého roka, ako ukladá zákon (§ 23):
(1) Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
(2) Verejný ochranca práv zverejní správu o činnosti podľa odseku 1 prostredníctvom internetu a dá k dispozícii na zverejnenie do periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom ostatných informačných prostriedkov.
(3) Verejný ochranca práv informuje o svojej činnosti a jej výsledkoch prostredníctvom internetu a ostatných informačných prostriedkov.
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-564
Mediálna zmienka o prednesení správy verejného ochrancu práv, ani ako verejnej požiadavky na osobu Márie Patakyovej, nominantky strany Most-Híd, neexistuje. Most-Híd sa k veci vo vzťahu k svojej nominantke a inštitútu VOP nevyjadril. Most-Híd, ani nik z vládnej koalície vo veci nekoná…
Koho treba vymeniť v strane Most-Híd alebo vo vláde, aby si verejná ochrankyňa práv plnila svoje poslanie, úlohy a zadania tak, ako jej ukladá zákon, a aby svojím osobným dúhovým aktivizmom (účasťou na dúhových pochodoch) prestala konať v rozpore so zákonom o verejnom ochrancovi práv a Ústavou SR, jej preambulou a Čl. 1 odsek 1 v časti rodová ideológia)?
Je vôbec odborníčka „len“ na obchodné právo aj kompetentnou a aj inak odborne spôsobilou pre výkon ústavnej funkcie verejný ochranca práv? V čom sa jej výkon líši od jej predchodkyne Jany Dubovcovej?
Vieme len, lebo nemáme správu o jej činnosti, ktorú nepredložila, a zo zákona o VOP mala, že od svojej predchodkyne Mária Patakyová prevzala štafetu dúhovej false flag a vymetá s ňou dúhové Pride…
Vieme i to, že predkladané správy VOP parlament spravidla berie „len“ na vedomie, bez zvláštnej rozpravy a konzekvencií, a bližšie sa nimi nezaoberá… Správa o činnosti VOP je pre národnú radu zrejme nevýznamná položka.
Poznámka ku kritike USA, v časti diskriminácia a segregácia Rómov:
Bolo by dobré, keby USA, ale aby pritom naprázdno netárali, poskytli vecný a konkrétny návod na riešenia trebárs vo veci takzvaných vylúčených spoločenstiev, aby zodpovedali na otázky z okruhu: V čom sa od našich rómskych osád líšia no-go-zones, s ktorými, najmä moslimskými, má problém západná časť EÚ, a to hneď v Bruseli, neďaleko budovy EP, v známej štvrti Molenbeek a nielen tam? Aj to „riešia“ USA? Aká je úspešnosť sociálnej inklúzie a integrácie Rómov a imigrantov z moslimských krajín do spoločnosti v USA a v Západnej Európe?
A čo ich je vlastne do nás? Rómov a ich sociálnu turistiku (dávky) nechcú v USA, v Kanade ani v západnej EÚ, nikde, posielajú nám ich nazad. Aký HDP by sme asi museli mať, aby sme ich vedeli dotovať nadštandardnými sociálnymi dávkami tak ako Nemci imigrantov, vyššími než naše minimálne mzdy, sociálne dávky a dôchodky, a stavali a kupovali osobitne pre nich domy a byty?Máme ich nosiť na rukách?
Alebo inak – majú alebo nemajú Rómovia vlastné IQ, rozum, intelekt, záujem, dobrú vôľu a ochotu spolupracovať na zmenách kvality ich vlastných životov? Ak nie, aký diel viny na ich životoch, ktoré im vlastne vyhovujú, a zväčša nepociťujú osobnú potrebu ich zmeniť, nesieme my?
Za problematickú a neúspešnú alebo málo efektívnu sociálnu inklúziu Rómov môže najmä systém globálnej trhovej ekonomiky. Prežije v ňom len ten, kto je lepší, kvalitnejší a rýchlejší. Na nikoho nevyčká ani priemyselná revolúcia 4.0.
Väčšia časť sociálne a mentálne slabšieho a zaostalého zvyšku spoločnosti bude aj preto vždy stále viac sociálne odkázaná na filantropiu systému, ktorý im nosí ryby, ale neučí ich ryby loviť, pričom tým mienim filantropiu v zmysle empatie a dobročinnosti. Mám nielen osobnú skúsenosť – urob im láskavosť raz, a stane sa tvojou povinnosťou…
Vláda a jej splnomocnenec ale úporne hľadajú reálne riešenia, cesty a možnosti k trvalým zmenám vo vedomí, myslení a praktickom živote Rómov pre ich sociálnu inklúziu (začlenenie) a integráciu do spoločnosti a ekonomiky…
Čierneho Petra má v rukách najmä systém a samotní Rómovia. Problém sa do súčasného systému preniesol v stave, v akom ho zanechal predošlý socialistický systém a dnes je o to ťažšie zvládnuteľný v systéme hoc sociálne orientovanej ale voľnej, a preto tvrdej, bezohľadnej, kapitalistickej, liberálnej trhovej ekonomiky.
Rómovia majú okolo seba dostatok dobrých vzorov a úplne stačí, aby chceli, vyslovili svoj dobrovoľný dobre informovaný súhlas a tam, kde to je možné, dostávajú reálnu pomoc na pozadí relatívne dobre spracovaných metodík spôsobov zaobchádzania a praktických výkonov, prinášajúcich efekt cez rómske komunitné centrá…
Vládny splnomocnenec Ábel Ravasz (Most-Híd) má ale sťaženú prácu aj zo strany MNO, ktoré mu dýchajú na krk a šliapu na päty vo veciach dodržiavania ľudských práv… Mimovládneho sektoru, financovaného vládou a zahraničím, venujúceho sa najmä ľudským právam a v rámci nich aj rómskej agende, je ale už priveľa, nekontrolovane sa rozmnožuje a parazituje na financiách… Ide o mimovládky, presadzujúce ideológiu multikulturalizmu (rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia) a rodovej ideológie (registrované partnerstvá, manželstvá párov rovnakého pohlavia, rodovo podmienené násilie na ženách a Istanbulský dohovor).
Mimochodom, to, čo „ľudsko-právne“ MNO označujú ako nenávisť k rómskemu etniku a rasizmus, jednak
a) rasizmus nie je, lebo Rómovia nie sú osobitná rasa ale eurázijské etnikum jednej spoločnej eurázijskej rasy tak, ako Arabi sú semiti rovnako ako Židia,
b) ide o prirodzený odpor k hygiene a správaniu väčšinovej časti rómskeho etnika. To sú veci občianskeho spolužitia s hocikým, bez ohľadu na farbu pleti, rasový, etnický, národný a národnostný pôvod…
Neprajem si, aby bol ktokoľvek označovaný za rasistu a pravicového extrémistu len preto, že právom občana odmieta dobrovoľne a „uvedomelo“ na sebe páchať násilie „občianskym spolužitím“ so susedmi ako je rómska rodina žijúca na Družstevnej ulici v Malackách vedľa Oskara Dobrovodského…
MNO by mali prejsť všeobecne sprehľadňujúcou revíziou. Vláda, prostredníctvom ministerstva vnútra, stojí pred úlohou preveriť súlad slovenských MNO so zákonom a Ústavou SR a následne vykonať systémové opatrenia a zmeny voči nadbytočným MNO. Tie, ktoré sú financované zahraničím, označiť ako zahraničný agent (podľa vzoru amerického zákona FARA a predloženej novely) a voči tým, u ktorých sa zistí rozpor so zákonom o mimovládkach (politická činnosť alebo rozpor s vymedzenými aktivitami) a ústavou, vyvodiť konzekvencie ich výmazom z registra MNO (ministerstva vnútra).
Už registrované MNO treba postaviť pred verejnú kontrolu, zriadiť previerkovú komisiu, stanoviť jasné kritériá pre ich novú registráciu a vykonať ich previerky. Zodpovedný by mal byť parlamentný výbor pre ľudské práva. Zníži sa tým počet na štáte parazitujúcich registrovaných občianskych združení (MNO) a viac prostriedkov ostane pre tie, ktoré svoju činnosť vykonávajú len reálne v súlade so záujmom spoločnosti. Spoločnosť ich rada podporí aj prostredníctvom dobre investovanej individuálnej asignačnej dane právnických a fyzických osôb.
Rómska agenda je, v rámci systému tak, ako je nastavený, pre staré aj nové politické subjekty, MNO a verejného ochrancu práv vďačná, výnosná a trvalá pseudo agenda, pre živobytie „ľudsko-právnych“ MNO a kšefty s európskymi a nórskymi fondmi s efektivitou blízko nuly.
Aj to je jedna z významných položiek, zakladajúca „tichý“ protekcionizmus a korupciu… A pozrel by som sa aj na MNO, zaoberajúce sa bojom s korupciou. Pokúsil by som sa, milá „ulica“. zmeniť hlavne systém, vyčistiť spoločný stôl, nie vymieňať persóny.
Zdroj: https://blog.hlavnespravy.sk/4795/usa-su-verejnym-ochrancom-prav-nasich-romov-aj-na-slovensku/
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.