Financovanie členov Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) Čínskou ľudovou republikou bola téma, ktorou sa na jarnom stretnutí spomenutých dvoch organizácií zaoberal šéf amerického ministerstva financií Steven T. Mnuchin. Tieto štáty nazval „netransparentnými veriteľmi,“ ktorí nekomunikujú svoje operácie s MMF, čím majú destabilizovať medzinárodný trh s úvermi. Argumenty Mnuchina predstavujú určité podráždenie americkej strany, keďže Čína namieta proti obvyklým spôsobom Washingtonu na úverových trhoch. Mnuchin nakoniec vyslovil želanie, aby „Peking koordinoval svoje rozhodnutia s MMF.“

Štúdia AidData (College of William & Mary), v spolupráci s americkým Harvardom a nemeckým Heidelbergom, zhromaždila a analyzovala údaje z celkového počtu 4300 projektov v 140 krajinách sveta, ktoré získali čínske finančné prostriedky. Časový rámec štúdie sú roky 2000-2014 (15 rokov): „Celková suma čínskych investícií do projektov predstavuje 350 miliárd dolárov. Kým v roku 2000 dosiahla miera financovania 2,6 miliardy, v roku 2014 to bolo už 37,3 miliardy. Najvyššia suma (69,6 miliardy) bola investovaná v roku 2009… Výška finančných prostriedkov poskytnutých zahraničným krajinám v rámci rôznych dohôd Spojenými štátmi počas toho istého obdobia je 394,6 miliardy dolárov.“ Toto číslo je o niečo vyššie. Malo by sa však dodať, že objem amerických dotácií sa nezvyšoval tak výrazne. V roku 2000 poskytli USA 13,4 miliardy dolárov v zahraničných úveroch, ktoré do roku 2014 vzrástli na 29,4 miliardy. V posledných štyroch rokoch (2011-2014) už Čína konzistentne presahovala USA z hľadiska objemu medzinárodných dotácií.

Peking objavil na začiatku 21. storočia obrovský priestor, ktorý nebol vyplnený pôžičkami západných krajín, MMF alebo SB. Mnohé rozvojové krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky potrebovali zámorské financovanie, no neboli schopné alebo ochotné plniť prísnejšie podmienky tzv. Washingtonského konsenzu. Jeho prístup je politicky motivovaný, kým čínsky je obchodný. Peking vyhlásil zásadu nezasahovania do domácich záležitostí prijímateľa a šlo o prístup oveľa príťažlivejší ako finančná pomoc USA, ktorá je zjavnou pascou. Preto sa Čína zameriava na úvery a pôžičky (splatné financovanie) a finančná pomoc (nenávratné alebo čiastočne splatné financovanie) zohráva menšiu úlohu. Nemožno však vylúčiť, že deklarovaný obchodný úmysel sa v budúcnosti využije ako nástroj vplyvu. Čína, ktorá v 80. a 90. rokoch bola najväčším príjemcom pôžičiek SB a Ázijskej rozvojovej banky, totižto obsadila pozoruhodnou rýchlosťou pozície, predtým závislé od západných úverov.

Čínske financie boli distribuované najmä do energetiky, dopravy, logistiky, ťažby, stavebníctva a v štátoch, ktoré sú zahrnuté v projekte „Novej hodvábnej cesty.“ Ďalší tromf v rukách Pekingu má podobu Ázijskej infraštruktúrnej a investičnej banky (AIIB). Čína tiež investuje veľké sumy peňazí do krajín, ktoré sú podľa západných štandardov označované za despotické alebo skorumpované ako Severná Kórea, Zimbabwe, Angola, Barma a Niger.

Ekonóm Valentin Katasonov hovorí: „Pekingské medzinárodné finančné aktivity by sa nemali považovať za tzv. antiimperialistické. V štátoch, s ktorými sa Peking začína priateliť, sa rozpadáva miestny priemysel pod tlakom lacného čínskeho dovozu. Projekty na rozvoj a výstavbu infraštruktúrnych zariadení zahŕňajú prevažne čínskych kontraktorov a dodávateľov. Často sa na stavebné a iné práce používa čínska pracovná sila. Napokon aj Čína pomaly zavádza tvrdšie podmienky na poskytovanie pôžičiek. Úroková sadzba vzrástla z 2,5% na 5% a už teraz existuje pocit, že mnohé krajiny nebudú nielen schopné splácať, ale nakoniec ani v plnej miere čínske úvery uhradiť. Peking sa však neobáva a považuje nehnuteľnosti, infraštruktúru a podniky vybudované za čínske peniaze, za záruku. Takže to nakoniec bude patriť Číne. Potom sa konkurenčný boj medzi Washingtonom a Pekingom stane ešte ostrejším ako predtým.“

Zdroje:
[1] By the Numbers – China’s Global Development Footprint (The clearest look yet at Chinese official finance worldwide); AidData 2018
[2] Aid, China, and Growth: Evidence from a New Global Development Finance Dataset; autori: Axel Dreher, Andreas Fuchs, Bradley Parks, Austin M. Strange, Michael J. Tierney (Heidelberg University, College of William & Mary and AidData, Harvard University); AIDDATA (A Research Lab at William & Mary) Working Paper #46; október 2017
[3] How China Became the World’s Number One International Financial Donor; autor: Valentin Katasonov; Strategic Culture Foundation Online Journal, 5.5.2018
[4] Mnuchin Calls for IMF to Increase Transparency of Surging Chinese Infrastructure Lending; autor: Josh Zumbrun; Wall Street Journal, 20.4.2018
[5] Opinion: Efforts to Cut Off China From World Bank Lending Are Misguided; autor: Scott Morris; Caixin Global, 8.2.2018
[6] Questions over Beijing’s rising loans to Pacific nations; autor: Jonathan Pearlman; The Straits Times, 18.1.2018

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...