Úvod z knihy Guillaume Faye: Globálny prevrat

Na tomto mieste uvádzam súhrn názorov a argumentov, ktoré mám v úmysle hlbšie rozvinúť v tejto knihe.

Od zániku ZSSR bola klasická forma amerického imperializmu nahradená novým americkým imperializmom (NAI). Tento je omnoho brutálnejší, priamočiarejší, ale aj nešikovný, pretože preceňuje svoju vlastnú silu.

Vojenské ťaženia, ku ktorým došlo v Srbsku, Afganistane a napokon v Iraku, sú dôkazom neustále rastúcej sily NAI. Tieto útoky predchádzali a formovali útoky z 9/11. Ideologicky je NAI podporovaný neokonzervatívcami, ktorí v súčasnosti držia oprate moci, a ktorí vytvorili nevídanú novú alianciu spájajúcu strohé protestantské prostredie a sionistické židovské kruhy podporujúce Likud. Tým, že to hovorím, sa v žiadnom prípade nepovažujem za „antisionistu“, či za sionistu, pretože sa nestaviam na žiadnu stranu vo veciach, ktoré na mňa nemajú žiaden vplyv.

To, čo NAI robí, je posilňovanie samozvaného mesiášskeho oprávnenia USA k šíreniu Dobra na Zemi – teda politického a spoločenského modelu USA – a k boju proti Zlu. NAI je založený na bizarnej ideológii, ktorá spája machiavelizmus a bismarckizmus v teórii obhajujúcej morálne predurčenie USA. NAI v podivnej zlátanine spája Schmittovu (viď Carl Schmitt – pozn. red.) doktrínu o moci (ktorá slúži ako jej zdroj práva) s oponentami Schmitta, ktorí hlásajú existenciu jediného, prirodzene oprávneného zdroja moci (myslené USA samotné, býva to označované ako „unilateralizmus“). To všetko za súčasného spájania niektorých kantovských a hegelovských filozofických prvkov (ktoré boli až doteraz nezlučiteľné) s niekoľkými útržkami izolacionizmu, neobmedzeného intervencionizmu a neokeynesovského, možno dokonca neoautarchického ekonomického dirigizmu, zároveň so snahou o ultraliberálnu a veľmi pokryteckú globálnu politiku.

Celosvetová, nová a originálna doktrína NAI sleduje tri centrálne geostrategické osi: zásadu nerovnovážneho bilateralizmu, teóriu neúplnej suverenity, a koncepciu právnej recesie a odmietania medzinárodných inštitúcií.

Čo je najdôležitejšie, na základe princípov nerovnovážneho bilateralizmu sa USA žiadnym spôsobom nepokúša vytvoriť „globálnu vládu“. Namiesto toho berie na vedomie fakt, že svet je dnes rozdelený na dve časti: na jednej strane USA so svojou sférou „nových európskych vazalov“, čo znamená Veľkú Britániu, Poľsko, Taliansko, Španielsko a tak ďalej, zatiaľ čo na druhej strane máme tzv. zvyšok sveta (ROW – Rest Of the World). USA teda už nie sú vodcom (alebo „dirigentom“) slobodného sveta, ale jeho súčasným vládcom, t.j. „policajnou silou“, ktorá riadi všetky ostatné národy a štáty. Vôbec sa nepovažujú za hlavného križiaka západnej civilizácie, ani za základný kameň, na ktorom môže byť založený demokratický, globálny a liberálny štát (v súlade s Carterovou doktrínou). Namiesto toho sa považujú za hlavnú superveľmoc, ktorá si robí neoprávnený nárok na udržiavanie svetového poriadku takým spôsobom, ktorý slúži predovšetkým vlastným záujmom, ale automaticky aj tým štátom, ktoré sa do určitej miery prevaľujú v temnej nevedomosti. Na Európu sa nahliada ako na „prvé kráľovstvo“ impéria, podobne ako Rím nahliadal na svojich najbližších spojencov – foederátov. (Za foederátov bol považovaný ktorýkoľvek vzdialený národ, ktorému staroveký Rím poskytoval rôzne výhody výmenou za vojenskú podporu. Výraz sa používal obzvlášť na skupiny „barbarských žoldnierov“, ktorým bolo typicky umožnené usadiť sa v rímskom impériu. Pozn. prekl.)

NAI teda odmieta názory Samuela Huntingtona o „konflikte civilizácií“, ako aj myšlienky, ktoré zastáva Francis Fukuyama v súvislosti s „koncom dejín“ a globálnou vládou OSN.

Následkom toho doktrína „neúplnej suverenity“ predpokladá, že v okamihu, keď niektorý štát podľahne „chybe“ (v tom zmysle, že sa stane súčasťou „osy zla“), je považovaný za darebácky štát, „odporný štát“, voči ktorému má iba USA právo zasiahnuť a tak garantovať vlastnú bezpečnosť, a na sekundárnej úrovni aj bezpečnosť okolitého sveta. Kritériá, ktoré určujú „neúplnú suverenitu“ sú tri:

• 1. Prítomnosť dôkazov, alebo v niektorých prípadoch iba podozrenie, že je podnecovaná alebo podporovaná „teroristická aktivita“.


• 2. Vlastnenie zbraní hromadného ničenia.


• 3. Vláda politického režimu považovaného za tyranský, nebezpečný a pod.

Voči zaradeniu na čierny zoznam nie je teoreticky imúnna žiadna krajina.

Treťou doktrínou je úpadok práva a odmietanie medzinárodných inštitúcií, ako napríklad OSN, ale v poslednej dobe aj NATO. Ideológovia NAI vzali na vedomie fakt, že Organizácia Spojených národov je pomerne zbytočná organizácia (podobne ako predtým gaullisti), ktorá nedokáže zachovať mier a že medzinárodné právo samo o sebe nemá potrebnú účinnosť. Táto nedostatočná zákonnosť musí byť preto nahradená efektívnejšou zákonnosťou Spojených štátov.

NAI tak čerpá svoju koncepčnú inšpiráciu z každého mysliteľného zdroja: kúsok z Metternicha (že by na pamiatku Kissingera?), kúsok „obmedznej zvrchovanosti“ inšpirovaný „Brežnevovou komunistickou doktrínou“, atď. Čo je však najdôležitejšie, môžeme pozorovať prechod z implicitnej a nepriamej formy imperializmu na iný druh, ktorý sa prejavuje jednoznačnosťou a priamosťou. To, čo NAI ponúka, je neskrývaný druh imperializmu. Utrpenie Vietnamskej vojny už upadlo do zabudnutia.

Čo sa týka ambícií, NAI ide ďaleko za tradičný americký imperializmus, t.j. príliš opatrnícky imperializmus, ktorého sa pevne držal napr. Nixon. Ciele a vynaložené prostriedky sú teda primerane vyššie.

Aké sú ambície NAI? Vojenská kampaň v Iraku preukázala, že nejde iba o zabezpečenie zásob ropy, ale aj o zmenu stredomorských moslimských krajín na „demokratické vazalstvá“, a predovšetkým o vytvorenie bezpečnostného pásu okolo židovského štátu, ktorý sa nachádza v zúfalej situácii, aj keď zatiaľ ešte nevyhnutne neprehral svoj boj vďaka starodávnej húževnatosti židovského národa. Hlavným cieľom NAI je však snaha o neutralizáciu vzniku potencionálnej európskej mocnosti na osi Paríž-Berlín-Moskva, ktorú som pokrstil ako „Eurosibíriu“, a ktorej existencia stelesňuje skutočnú nočnú moru pre americkú thalassokraciu (thalassokracia je ríša, ktorá zakladá svoju moc na námornej sile – pozn. prekl.). Existujú samozrejme aj ďalšie ciele – napríklad neutralizácia rastúcej sily Indie a Číny. NAI teda vedie vojnu na všetkých frontoch.

Plány NAI majú globálny charakter a využívajú všetky dostupné prostriedky vrátane posilnenia právomocí Pentagonu; posilňovania vojensko-priemyselného komplexu; globálnej politiky kontroly nad všetkými informačnými sieťami; stratégie na oslabenie a rozpad Európskej únie, ktorá spolieha najmä na povzbudzovanie masového prílevu islamu na územie EÚ (obhajovaním členstva Turecka v EÚ, podporou moslimov na Balkáne, výzvami na vytvorenie multirasovej Európy atď.); a balamutením stredoeurópskych štátov (ktoré boli predtým pod sovietským vplyvom) v snahe zmeniť ich územie na protektorát. Treba poznamenať, že NAI nemá vôbec v úmysle bojovať proti islamu a tretiemu svetu. Jeho ambíciou je skôr využiť islam a tretí svet vo svojom boji proti Európe a zbaviť ju tak svojej identity.

NAI začal využívať aj metódu, ktorá až doteraz nebola používaná: priame zasahovanie do domácich záležitostí iných krajín bez akýchkoľvek predbežných diplomatických opatrení, obzvlášť ak sa jedná o európske krajiny. Deje sa to prostredníctvom vydávania „smerníc“, oficiálnych vyjadrení svojich prianí a priamym prikazovaním a vyhrážaním – ako sa nedávno ukázalo v prípade hrubého nátlaku vyvíjaného na rastúce európske inštitúcie. Akékoľvek protestné hlasy sú tak nesmelé, že sa Washington cíti v tomto smere iba povzbudený, pretože európski vazali nadhodnocujú jeho moc rovnako, ako to robí aj sám.

Napriek obrovskej rétorickej inteligencii, ktorá charakterizuje jeho ciele a prostriedky, NAI si odryzol väčšie sústo, než dokáže prehltnúť. Vďaka tomuto novému imperializmu USA dosiahli zjavný vrchol svojej moci a v súčasnosti začínajú upadať, podliehajúc intoxikácii arogancie a moci. NAI je kontraproduktívny: v strednodobom časovom horizonte spôsobí iba nárast terorizmu a zhorší protiamerické nálady v celosvetovom meradle. Šerif sa zbláznil a – na rozdiel od Johna Wayne vo filme Na pravé poludnie – nebude schopný nastoliť Pax Americana. Iracká kampaň preukázala, že na porazenie malej púštnej krajiny bola najsilnejšia svetová superveľmoc prinútená mobilizovať viac ako 50 % svojich vojenských prostriedkov a požiadať o pomoc svojich britských prisluhovačov. Napriek tomu sa nedokázala vyhnúť bahnu povojnového obdobia. To predstavuje silný signál: Irán, Pakistan a iné mocnosti strednej veľkosti nemusia mať obavy pri stretnutí s bezzubým americkým tigrom.

Na druhú stranu je zrejmé, že toto americké vojnové štvanie podnieti mnohé krajiny, aby preventívne získali jadrové zbrane. Naviac NAI nevenuje pozornosť slabosti americkej ekonomiky ani veľkému deficitu obchodnej bilancie. Napriek pozoruhodnej technologickej a pracovnej sile stojí USA na hlinených nohách špekulatívneho hospodárstva – „kasínovej“ ekonomike, ktorej deficit bol v roku 2003 viac ako 500 miliárd dolárov. Tento zázrak bude trvať asi tak dlho, ako rozkvitne ruža: iba skoré ráno.

Na pamäti treba mať aj neustále upadajúcu silu amerického pozemného vojska, čo núti obracať sa na latinskoamerických zahraničných žoldnierov; početný a demografický pokles WASP v Spojených štátoch; veľmi dočasný aspekt NAI, ktorý sa spolieha na budúce volebné víťazstvá neokonzervatívcov; neustále pokojne sa zväčšujúcu silu čínskeho a indického bloku – či už na úrovni vojenskej, technologickej, priemyselnej obchodnej alebo demografickej; zdedenú silu islamského džihádu, ktorá sa teraz sústreďuje na USA (pôvodne na Európu); a tak ďalej.

V stručnosti – nový americký sen o treťom thalassokratickom Ríme 21. storočia nemá žiadnu nádej na splnenie.

* * *

Navyše, „odpor“ voči NAI zo strany osi Paríž-Berlín-Moskva je v súčasnosti veľmi nedôveryhodný, bez ohľadu na to, akým „zázračným prekvapením“ je pre mnohých ľudí. Francúzi a Belgičania pomáhajú v šírení humanitárnej, kantiánskej a legalizačnej ideológie. Pri opozičnom postoji voči kampani v Iraku vlády oboch zemí boli omnoho viac motivované prianím nepoškodiť obrovské moslimsko-arabské komunity, než nejakou skutočnou európskou politikou, ktorá by sa postavila voči NAI. Nemci vsadili na kartu pacifizmu, ako to sľubovalo SPD pred voľbami. Pokiaľ ide o Rusko, v porovnaní so ZSSR je to iba ruina a jeho skutočná moc (konkrétne vojenský a ekonomický potenciál) sa nevyrovná ani Číne, čo Američania veľmi dobre vedia.

Napriek obrovským slabinám by NAI nikdy nemohol byť ohrozený „európskym verbálnym politikárčením a konferenčným debatovaním“, ani Európou, ktorá sa spolieha na lyrické kázania pána Michela a pána Villepina. Skutočná európska superveľmoc – samozrejme vrátane ruského bratranca – môže byť založená iba na skutkoch a nie na sentimente. Základy by mali ležať v skutkoch a úsilí, nie v teórii a kritike.

Je teda úplne zbytočné aby človek „kritizoval“ NAI, alebo „teoretizoval“ o jeho prešľapoch, pokiaľ sa nepodarí vybaviť sa špecifickými technológiami, ekonomickými, kultúrnymi, demografickými a inými prostriedkami, ktoré mu umožnia postaviť sa jeho konaniu. S ohľadom na to je vyššie spomínaná európska os niečo, za čo sa musíme modliť, globálna udalosť, ktorá si priam žiada o akciu. História je koniec koncov tvorená na 99 % akciou, slová tvoria zvyšné 1 %.

Spoločne so vznikom nového amerického imperializmu sme svedkami aj vzniku toho, čo som z pohodlnosti nazval „Obsedantný a Hysterický AntiAmerikanizmus“ (OHAA). OHAA zasiahlo aj Európu, najmä Francúzsko a budem ho kritizovať. OHAA sa dotýka mnohých komunít a ideológií: nájdeme ho medzi komunistami, trockistami, neogaulistami (ktorí nemajú nič spoločného so skutočnými gaulistami), progresívnymi kresťanmi a samozrejme aj medzi moslimami, islamofilmi, podporovateľmi prisťahovalectva, podporovateľmi Tretieho sveta, podporovateľmi Palestíncov, atď.

OHAA má pre NAI posilňujúci účinok: v dôsledku vlastného extrémizmu a ošiaľu poskytuje obsedantný antiamerikanizmus americkému imperializmu potrebné ospravedlnenie. OHAA je pravdepodobne financovaný, alebo prinajmenšom manipulovaný americkými spravodajskými agentúrami, ktoré majú záujem vykresliť antiamerikanizmus ako ideológiu nebezpečných šialencov. V žiadnom prípade nie je cieľom OHAA, a to ani jeho pravicových prvkov, obrana európskej identity. To, o čo sa v skutočnosti usiluje, je islamizácia a zaradenie Európy medzi krajiny Tretieho sveta. To všetko v mene zvráteného sofizmu, ktorý tvrdí, že objavil solidaritu spájajúcu islam, Tretí svet a Európu proti veľkému americkému Satanovi a malému sionistickému Satanovi. Vo svojej dualistickej a binárnej vízii sveta OHAA nie je schopný premýšľať v ternárnych termínoch a pochopiť, že Európa nemá povinnosť zmeniť sa na americký protektorát, ani stať sa ďalšou zemou dobytou moslimsko – arabským svetom. OHAA vytvára dojem, že byť antiameričanom znamená podporovať islamofíliu, obzvlášť od vojenskej kampane v Iraku.

Podobne ako islam a mesiášsky americký imperializmus, aj OHAA sa zameriava na démonizáciu, anatému, exkomunikáciu a invektívy. Reakcie spadajú do sféry vášní a jeho prívrženci veľmi pripomínajú „antifašistické“ európske batalióny, ktoré boli obeťou sovietskej manipulácie v 30-tych a 60-tych rokoch 20. storočia.

Nie sú to iba niektoré americké spravodajské agentúry, ktoré sú zdrojom lží a manipulácie pre rozvášnené mysle odcudzených intelektuálov, ktorí im padli za obeť. S veľkou pravdepodobnosťou sú takým zdrojom aj osoby z proimigračného a islamofilného prostredia. Označovaním USA za „veľkého Satana“ a za smrteľnú hrozbu plní OHAA jednu zo svojich hlavných funkcií – učičíkanie más do zabudnutia a/alebo k akceptácii prebiehajúcej prisťahovaleckej kolonizácie a islamizácie Európy. Aj v tomto ohľade sledujú NAI a OHAA rovnaký cieľ, aj keď ich metódy sú odlišné. Preto musia byť objektívne považovaní za dlhodobých spojencov proti Európe.

V súlade so svojimi predchádzajúcimi esejami zdôrazňujem a upevňujem svoje tvrdenie, že USA je hlavným súperom Európy, nie jeho hlavným nepriateľom. Svoj názor zakladám na faktoch a nie na intelektuálnom rozjímaní a špekuláciách. Nášho hlavného nepriateľa stelesňujú kolonizujúce masy, ktorých identitu mi bránia špecifikovať zákony našej postupne obsadzovanej krajiny, rovnako ako aj snaživí domáci kolaboranti.

NAI má nemalý počet odporcov v americkom „bielom“ nacionalistickom prostredí. Z ich pohľadu by Washington urobil lepšie, ak by sa zaoberal ochranou americko-mexickej hranice pred etnickou inváziou a ochranou USA pred pustošivou imigráciou, ako hraním sa na kovboja v Mezopotámii. Títo v podstate proeurópania sú ďaleko od toho, aby boli „sionistami“ alebo „antisionistami“ a veria, že NAI obhajuje multirasovú a dozornú (Orwellovskú) víziu sveta. V neposlednom rade navrhujú myšlienku, ktorú rozviniem v závere na konci tejto eseje: myšlienku globálnej a medzikontinentálnej únie spájajúcej všetky národy európskeho pôvodu.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Guillaume Faye, A Global Coup