Stále hlasnejšie protiruské rinčanie zbraní spoza Atlantiku vyvoláva u národov v strednej Európe pálčivé otázky, ako zabrániť stupňovaniu napätia. Mnohí vkladajú nádeje do formovania bloku s dostatočnou vôľou a váhou, ktorý by sa nedal z Bruselu prehliadnuť ani odfúknuť. Nech už by sa v ňom hodnoverne združilo Maďarsko, Česko, Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a solidárne i Švajčiarsko, ostával by kŕdlikom vrabcov, ak by sa k nemu nepridalo Poľsko.

Štyridsaťmiliónová Rzeczpospolita Polska je parlamentnou republikou, kde má hlavné slovo predseda vlády. V tej aktuálne dominuje strana Právo a Spravodlivosť (PiS) a v nej vzrastom drobný, no o to ambicióznejší predseda Jaroslaw Kaczyński. Je národným konzervatívcom so strategickým myslením rozdeleným na desaťročia a podľa toho do čela vlády vyberá, koho uzná za vhodného alebo potrebného. Sú to dve odlišné kritériá. V rámci prvého vyberá premiéra podľa straníckej, ideologickej a osobnej lojality. V rámci druhého na základe potreby vynútenej zvonku. Na základe prvého kritéria vyfiltroval pôvodným vzdelaním etnografku Beatu Szydlovú, ktorá zodpovedne plnila jeho očakávania, až na jedno: nedokázala „predať“ základné postuláty poľského národného konzervativizmu v „slniečkarskom“ Berlíne a Bruseli. Znepokojený šéf PiS ju po dvoch rokoch stiahol a nahradil – podľa druhého kritéria – kýmsi jazykovo vybavenejším a zbehlejším v západných politických, finančných, akademických a mediálnych kruhoch: vicepremiérom Mateuszom Morawieckim.

Autor: Patrik Sloboda

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...