Po prezidentských voľbách, ktoré sa konali dňa 24. 2. 1946, sa prvou dámou Argentínskej republiky stala María Eva Ibarguren Duarte de Perón. Vtedy ženy nemali politické práva okrem Provincie San Juan a manželky kandidátov mali veľmi obmedzené verejné vystupovanie, v podstate apolitické. Prvá dáma podporovala a dosiahla v roku 1947 schválenie zákona o volebnom práve žien. Po dosiahnutí politickej rovnosti medzi mužmi a ženami sa usilovala o právnu rovnosť v manželstve a rodičovskú autoritu. Eva Perón sa rozhodla, že nebude tradičnou prvou dámou a začala hľadať spôsoby ako riešiť potreby ľudí. Našla spôsob ako pomôcť jednotlivým ľuďom. Začala kupovať jedlo a odev z jej vlastných peňazí, ktoré uskladňovala v krabiciach a balíkoch v nepoužívanej garáži, ktorá bola vo vlastníctve prezidentskej rezidencie v El Palacio Unzué v Buenos Aires. V roku 1949 založila El Partido Peronista Femenino – Perónistickú stranu žien, ktorej predsedala do jej smrti. Eva Perón otvorene začala jej politickú kariéru vo volebnej kampani v prezidentských voľbách (FRASER, N., NAVARRO, M.: Evita: The Real Life of Eva Perón. New York: W. W. Norton & Company; Trade Paperback Edition 1996. 194 s. ISBN-10: 0393315754). Jej zúčastnenosť v prezidentských voľbách bola novotou v argentínskych politických dejinách. Od júla 1945 navrhoval volebné právo žien prezident Argentínskej republiky Juan Domingo Perón.

V priebehu vykonávania funkcie prvej dámy bolo v pláne postaviť 1000 škôl pre chudobné deti a deti vyžadujúce si sociálnu starostlivosť. Rozvinula sociálnu činnosť prostredníctvom La Fundación Eva Perón – Nadácie Evy Perón, ktorá bola určená pre znevýhodnených ľudí. Bola založená dňa 8. 7. 1948 v Buenos Aires. Nadácia bola uznaná právnickým štatútom Dekrétu č. 20564/48 po pozitívnom vyjadrení La Inspección General de Justicia – Všeobecnej inšpekcii spravodlivosti vo zväzku spisov č. 8575/48. Myšlienka založenia nadácie pochádza z obdobia detstva Evy Perón, keď sa učila od jej matky oslovovať ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Pred formálnym založením nadácie v roku 1948 sa Eva Perón osobne zúčastňovala na sociálnej politike štátu z prezidentskej rezidencie El Palacio Unzué v Buenos Aires. V miestnosti El Palacio de Correos – Poštového paláca, ktorá sa v súčastnosti nazýva El Salón Eva Perón — Salón Evy Perón sa nachádzalo dočasné sídlo nadácie od júna 1948 do júla 1952. Výstavba trvalého sídla nadácie sa začala na Avenida Paseo Colón 850 v Buenos Aires, ale otvorené bolo až po smrti Evy Perón. Trvalé sídlo nadácie existovalo do roku 1955. Eva Perón vložila jej vlastných 10 000 ARS ako prvý dedičný majetok nadácie.

Nadácia Evy Perón rozvíjala verejnú funkciu a národný záujem podieľaním sa na výstavbe nemocníc, azylových domovov, škôl, vzdelávacích zariadení, podporovala spoločenský turizmus výstavbou dovolenkových osád so športovým využitím pre deti, športové ihriská, výstavbu sanatórií, domovov pre slobodné matky, študentských domovov – pre mladých ľudí, ktorí prichádzali z iných provincií do Buenos Aires, aby pokračovali v ich štúdiu, udeľovala štipendiá pre univerzitné štúdium, štipendiá pre špecializované štúdium, pomoc pre bývanie a podporovala ženy v jednotlivých aspektoch. Na počiatku bola nazývaná La Fundación de Ayuda Social María Eva Duarte de Perón – Nadácia pre sociálnu pomoc María Eva Duarte de Perón a dňa 25. 9. 1950 bola premenovaná na Nadáciu Evy Perón (FERIOLI, N.: La Fundación Eva Perón. Buenos Aires : Centro Editor de America Latina 1990. 37 s. ISBN: 9789502515625).

Eva Perón sa osobne starala vo viacerých aspektoch a pomáhala ľuďom z celého štátu, ktorí žiadali pomoc. Po jej smrti v roku 1952 sa postupne začala likvidácia nadácie. Prvou verejnou činnosťou nadácie bolo otvorenie prechodného domova El Hogar de Tránsito Nº 1 na ulici Carlos Calvo 102 v Buenos Aires. Dňa 14. 7. 1949 boli otvorené detský domov a detské mesto nachádzajúce sa v Buenos Aires, v mestskej časti Belgrano. Dňa 30. 12. 1949 nadácia otvorila Domov zamestnancov General San Martín na Avenida de Mayo 869 v Buenos Aires. V ňom bolo ubytovaných 500 žien a bol určený pre ženy, ktoré zarábali mesačne menej ako vtedajších 500 ARS, a ktoré nemali byt alebo priamych príbuzných v Buenos Aires. Dňa 18. 10. 1950 bola otvorená nová budova, ktorá bola súčasťou sídla La Confederación General del Trabajo – Všeobecnej konfederácie zamestnancov, nachádzajúcej sa na ulici Azopardo 820 v Buenos Aires. Nadácia distribuovala knihy, potraviny, oblečenie, šijacie stroje a hračky pre zanedbané rodiny. Jej dôležité výsledky boli: 13 402 ľudí bolo zamestnaných v nadácii, 8726 chlapcov malo poskytnutú starostlivosť v školách alebo v inštitúciách nadácie, 19 školských domovov malo k dispozícii 25 320 voľných miest – školských domovov v 16 provinciách. Boli v nich umiestnené deti pochádzajúce z chudobnej vrstvy obyvateľstva. V Gran Buenos Aires nadácia poskytla 17 150 lôžok pre nemocnice a polikliniky. V roku 1952 Nadácia Evy Perón udelila vtedajších 70 000 000 ARS La Ciudad Universitaria de Córdoba — Univerzitnému mestu Córdoba, ktoré sa vtedy stavalo. Bolo určené pre ubytovanie 400 argentínskych študentov a 150 zahraničných študentov umiestnených v 15 pavilónoch. Do roku 1955 mala Nadácia Evy Perón 11 000 zamestnancov.

Peňažné prostriedky pre činnosť nadácie pochádzali z viacerých zdrojov a nadácia bola financovaná i zo štátnych financií. Odborové organizácie začali posielať nefinančné príspevky. Dekrét výkonnej moci zmluvne určil, že finančné zostatky každého ministerstva sú prenesené do nadácie a dané do používania Finančným úradom. Nadácia Eva Perón mala 5 cieľov – 1. požičiavanie peňazí, zriadiť štipendium pre záslužných ľudí, ktorým chýbajú financie na štúdium, 2. výstavba bývania pre chudobné rodiny, 3. výstavba vzdelávacích inštitúcií, nemocníc, rekreačných zariadení, 4. výstavba budov pre verejný prospech, ktoré môže používať národná vláda, provinčné zastupiteľstvá alebo komunálne zastupiteľstvá, 5. poskytovanie finančných príspevko alebo spolupráca rôznymi dostupnými spôsobmi na realizácii verejne prospešných činností, ktoré pomáhajú riešiť základné potreby strednej spoločenskej vrstvy a nižšej spoločenskej vrstvy. Bola to nová koncepcia solidarity, ktorá v Argentíne vytýčila úlohu pomáhať tým občanom, ktorí potrebujú mať vyriešené ich základné potreby. Spolupracovníci nadácie boli verejný účtovník Alfredo Alonso, minister financií Ramón Cereijo a všeobecný riaditeľ Armando Méndez San Martín. Ďalšími spolupracovníkmi bol poradca pre zdravotnícky program Ricardo Finochietto a kňaz Hernán Benítez ako duchovný spolupracovník.

Odkaz Nadácie Evy Perón má aj v súčasnosti význam v sociálnej politike Argentínskej republiky. Pri riešení dôstojného života pre každého občana prostredníctvom riešenia jeho potrieb. Potrebné je začať vzdelávacím systémom a rodinnou politikou, pretože rodina je základom budovania novej spoločnosti. Novej spoločnosti na morálnom a pravom rodinnom základe, kde sú muž a žena spojením lásky, citu, poctivosti a vierou dokážu nastavovať príklad ďalšiemu pokoleniu, ktoré privedú do rodiny, spoločnosti. Nový spoločenský systém vytvorí nové podmienky pre ľudí: ,,Štát si váži a ctí občana, občan si váži a chráni štát!“ Spoločenský systém, v ktorom je nevyhnutnou podmienka mravnosti. Novou podmienkou je schválenie ústavných zákonov o vlasteneckej povinnosti a národnom povedomí. Nová štruktúra politického systému by mala byť založená na morálke, mravnom a právnom usporiadaní spoločnosti. Regionálne sa ľudia musia dozvedieť, ako sa všetko dá prispôsobiť na spoločenskú zmenu, bez konfliktu a získať tak naplnenie potrieb, ktoré budú presne definované. Ako to dosiahnuť a čo je ,,dôstojný život“. Zameranie sa na veci verejné, aby občan nemyslel len na veci osobné, ktoré sa stávajú pre občana stresujúce, či už žije v blahobyte alebo žije na hrane biedy.

Všetky požiadavky občanov sa dajú plniť a realizovať, ak je niekto, kto ich počúva. Počúvať ale ešte neznamená aj rozumieť! Nefunkčné riadenie štátu sa mediálne prekrúca, a tak sa občan za obdobie štvrť storočia nechal presvedčiť, že štát sú len riadiace štruktúry a nie ako má byť správne povedané ,, všetci občania tvoria štát“. Preto je treba napraviť reálnou a pravdivou informovanosťou myslenie občanov a zároveň vedieť si priznať vlastné chyby, čiže ,,kolektívnu vinu“. Opíšem problém, ktorý chceme našim nápadom vyriešiť, charakteristiky problému, jeho dôsledky a spôsob, akým je tento problém riešený v súčasnosti. Vysoká nezamestnanosť a nízka ekonomická úroveň obyvateľstva, neschopnosť realizácie nápadov, byrokracia a korupcia zapríčiňujú, že v súčasnosti obyčajní ľudia nemajú záujem podnikať z dôvodu nedostatku financií , ale hlavne zlej ekonomickej situácii v štáte. Myšlienka má veľmi široké využitie a dokonca dokáže predbiehať časové úseky vývoja štátu, lebo zlučuje zaniknuté a vytvára nové zdroje a možnosti práce ako pre základných zamestnancov a zamestnávateľov, tak i pre rozvoj malých a stredných podnikateľov, či výrobných spoločností a družstiev. Hospodárstvo má slúžiť občanovi a spoločnosti. Viac informácií: Juraj Chlebík – Tvorca programu na zvýšenie príjmu obyvateľstva SR na úroveň občana Európskej únie a majiteľ Ochrannej známky a Duševného vlastníctva na finančné analýzy a investovanie kapitálu, zápis Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č. 229622, zapísal do registra ochranných známok podľa § 33 ods. 1 zákona č. 506 / 2009 Z. z. o ochranných známkach.

Tento článok bol pôvodne určený pre El Museo Evita v Buenos Aires pri príležitosti 65. výročia smrti Evy Perón a pri príležitosti 15. výročia založenia El Museo Evita v Buenos Aires.

Autor: Alan Lano

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...