USA a Izrael verzus Irán
Preklad článku uverejneného 15. 5. 2018 v tureckom denníku Sözcü.
Autor článku: Uğur Dündar.
Pozoruhodné vyjadrenia bývalého tureckého diplomata a dlhoročného člena opozičnej strany CHP Şükrü Elekdağa prinášame v aktuálnom rozhovore s novinárom Uğur Dündarom. Elekdağ hodnotí súčasnú krízu na Blízkom východe v skratke asi takto: Kríza medzi Iránom a Izraelom sa môže vymknúť spod kontroly už zajtra. Avšak prípadná vojna by nemala presiahnúť hranice Sýrie a Libanonu.
Prelievanie krvi na Blízkom východe pre náboženskú a etnickú nenávisť nabralo nový smer a všetky krajiny vrátane Turecka sú postavené do priamej konfrontácii s nebezpečenstvom ďalšieho ozbrojeného konfliktu.
Trumpové náhle rozhodnutie odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom a Iránom odpálené rakety cez Golanské výšiny, na ktoré Izrael okamžite reagoval protiútokom, sú len ďalším krokom k tomu, aby sa Irán stiahol a namiesto svojej zahraničnej politiky sa venoval radšej vlastnej ekonomike. Izraelský minister hospodárstva Steinitz sa vyjadril, že ak Asád použije iránské ozbrojené sily, ktoré má na svojom území, proti Izraelu, Izrael ho okamžite zlikviduje.
Uğur Dündar (UD): Pán Elekdağ, najprv sa pozrime na izraelsko-iránske útoky. Ako vidíte ich pokračovanie. Hrozí v regióne nová vojna?
Şükrü Elekdağ (ŞE): Súčasné dianie jednoznačne svedčí o tom, že obe strany to myslia smrteľne vážne. Avšak za podmienky, že útoky nepresiahnú hranice Sýrie a Libanonu. Takto to aspoň vidia hlavní aktéri USA a Izrael. Za jednoznačné dôvody uviedol izraelský premiér Netanyahu 9.mája v Moskve toto: “Iránske vojenské základne na území Syrie sú dôvodom, prečo sme pripravení na ich likvidáciu, pretože je nám jasné, že Izrael je ich jediným terčom. Ak sa Irán pokúsi o akýkoľvek zásah, bude viesť zodpovednosť za tragické následky izraelskej odvety. Za posledné mesiace Irán vojensky posiľňuje krajiny susediace s Izraelom, vrátane dodávky bombových dronov a protivzdušných batérii. Uskladňujú tam aj pozemne riadené rakety. Preto Izrael musí prijať určité opatrenia, lebo zajtra už môže byť neskoro…” Po týchto vyjadreniach Netanyahu varoval aj Rusko:”Ak Rusko dopraví do Damašku rakety S-300, Izrael ich bez váhania zlikviduje. A Rusko si je vedomé, že v tomto jednáme bez kompromisov…!”
(UD): Nie je táto Netanyahova hrozba trochu zveličená?
(ŞE): Netanyahu má paranoidnú víziu, že Irán na sýrskom území buduje vojenskú obranu a všemožne tam dotuje libanonský Hizballáh. Takisto Teherán v nepretržitom slede militantne posiľňuje irácko-sýrsko-libanonský priechod, cez ktorý má namierené do Stredozemného mora. Tam Irán túži získať svoj logistický prístup. Netanyahu z toho usudzuje, že Teherán sa chystá použiť svoje vojenské posily proti Izraelu, a preto núti Izrael, aby sa bránil a nedáva mu inú možnosť ako zničiť ozbrojený Hizballáh a iránské vojenské základne v Sýrii! Varuje tak Irán, aby sa zo Sýrie bezpodmienečne stiahol.
(UD): Máme teda jasný obraz o tom, že Izrael nestrpí iránské vojenské sily v Sýrii a to mu stačí na vyvolanie vojenského konfliktu. Ako sa Irán podľa vás zachová?
(ŞE): Predovšetkým si narovinu povedzme, že Irán jasne dáva najavo svojími opatreniami na sýrskom území, že je pripravený v prípade nutnosti na Izrael zaútočiť. Je na to dostatočne výbavený: má na svojej strane Hizballáh v Sýrii, iránske vojenské posily a silnú šiitskú teroristickú skupinu Hashdi Shabi, ktorá v Iraku bojovala proti Daesh-u. Dokopy je to vyše 40 á armáda, ktorá môže vstúpiť do vojny. Navyše západné médiá tvrdia, že Hizballáh v Libanone vlastní desiatky tisíc rakiet s krátkym doletom. Preto v súčasnosti tak populárna izraelská novinka – raketa “železná dúha” už len čaká na povely od tých najvyššich. Asád utratil miliárdy dolárov, aby sa udržal pri moci, pričom Irán mu obetoval na to svojích 1000 vojakov, tak teraz sa stiahne len preto, že si to želá Izrael? Pri dnešnom stave, v akom sa nachádza súčasná diplomacia, si to neviem v realite predstaviť. Naopak, vyzerá to tak, že sa im to môže veľmi rýchlo vymknúť spod kontroly.
(UD): Dobre, takže v tonto prípade je na rade asi Washington.
(ŞE): Postoj Washingtonu je asi jasný z Trumpovho odstúpenia od jadrovej dohody. Trump uviedol ako dôvod nielen to, že opatrenia voči výrobe jadrových zbraní sú nepostačujúce, ale poukázal aj na hrozbu iránskej hegemónie v regióne, ktorú táto dohoda nijakým spôsobom neobmedzuje. Čo tej dohode teda chýba? 1. Dohoda neobsahuje jasné vyjadrenie o zastavení výroby balistických rakiet. Irán 30 rokov dodáva Rusku a Severnej Kórei balistické zbrane, počnúc chemickými, biologickými, až po tie jadrové. Irán má schopnosť zasiahnúť európské krajiny, aj tie vo svojom susedstve, preto sa Izrael a USA cítia v priamom ohrození. Podľa Trumpa 2. nedostatkom dohody sú iránske vojenské kapacity v Iraku, Sýrii, Libanone a v Jemene, ktoré by mali byť tiež stiahnuté. Expanzivita Iránu je teda zrejmá prakticky po celom regióne. To Izrael nesmierne irituje.
(UD): Trump povedal: ”Opatrenia voči Iránu vstúpia do praxe v krátkom čase. Irán buď pristúpi na dohodu alebo sa niečo musí stať! Ak Irán začne s atómovou výrobou, bude niesť ťažké následky.” Je to zo strany USA výzva na ozbrojený konflikt?
(ŞE): USA má dva dôvody, prečo sa doposiaľ “nepustil” do Iránu. Iránska ekonomika je na pokraji kolapsu a akýkoľvek vonkajší zásah by ju položil na kolená. Takisto by došlo k zmene režimu a Washington si to nechce pripísať na frak. Byť v ofenzívnej koalícii s Izraelom a cez politiku v Sýrii priamo tlačiť na tamojší režim bez priameho zásahu, im zatiaľ postačuje. Druhý dôvod je OSN, ktorá k vojenskej operácii určite súhlas nedá a Trump s tým ráta už od začiatku. Navyše USA už dávno nemajú väčšinovú podporu členských štátov ako to bolo v minulosti.
(UD): Je zaujimavé, že Irán v pakte s Ruskom nedostal dostatočnú podporu po poslednom izraelskom zásahu. Moskva Izrael nevarovala. Prečo?
(ŞE): Rusku vadí a nesúhlasí s iránskou agresiou voči Izraelu na území Sýrie. Nepáči sa mu ani spolupráca Asáda s Iránom v tejto záležitosti. Preto aj oddiaľuje dodávku svojich S-300-viek. Bez Putinovej podpory Irán nemá odvahu spustiť agresiu voči Izraelu.
(UD): Sankcie USA voči Iránu ovplyvnia nejakým spôsobom aj Turecko?
(ŞE): Turecko-americké vzťahy prechádzajú momentálne turbulentným pásmom. Preto povedať niečo s určitosťou je ťažké. Momentálne máme s Iránom rozpracovaný biznis v hodnote 11 miliárd dolárov. Ak by sa transakcie dali robiť v národných menách a dalo by sa vyhnúť sankciám, nebol by žiaden problém. Bohužiaľ. Strategický je však plyn, ktorý sankciám nepodlieha. Avšak rastúce ceny ropy vďaka geopolitickému napätiu v regióne majú negatívny dosah na celú ekonomiku Turecka. Vláda AKP preto kritizovala Trumpovo odstúpenie od jadrovej dohody a vyjadrila sa, že urobí všetko preto, aby sankcie voči Iránu nepostihli tureckú ekonomiku.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Zdroj
