Keď pred časom Igor Matovič povedal, že až vraždou Jána Kuciaka a jeho priateľky dosiahla opozícia pád vlády, podvedome priznal svoje najskrytejšie túžby a myšlienkové pochody. Známe Freudovské prerieknutie v plnej ohyzdnej nahote ukázalo morálne inferno, také typické pre značnú časť našej opozície – tú, ktorej v mene dosiahnutia svojich cieľov nič nie je sväté.
Preto dnes ani na sekundu nemožno pochybovať, že ľudia ako Matovič, Nicholsonová či Galko by bez mihnutia oka obetovali nevinných ľudí, ak by to bola cena za dosiahnutie moci. Karma je zdarma a skôr či neskôr sa takéto postoje stihnú vrátiť.
Dnes tu máme vládu s dôverou, ktorá efektívne vládne, prijíma zákony, plní vládne programové vyhlásenie. Ak sa to niekomu nepáči, je to v poriadku, svoj názor môže vyjadriť, ale bez volieb nemá právo žiadať zásadné politické zmeny. Vláda v demokratických spoločnostiach je založená na tom, že ten, kto má dôveru, má aj zodpovednosť a musia ho tolerovať aj tie skupiny, ktorým sa to nepáči. Vedia totiž, že každé štyri kroky sa môžu pokúsiť o reparát. Nemusí sa im to páčiť, ale musia to rešpektovať. Iniciatíva Za slušné Slovensko v podstate dosiahla všetky reálne požiadavky, ktoré mala. Podarilo sa jej odvolať Roberta Kaliňáka, ako nečakaný bonus prišiel aj pád Roberta Fica. No a zásadnou rekonštrukciou vlády sa v podstate naplnila neústavná podmienka, ktorú požadoval Andrej Kiska od Fica, keď sa dobre odpočinutý vrátil z lyžovačky v Alpách.
Autor: Roman Michelko
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian