Ako indikuje už nadpis, mienim v nasledujúcom texte rozobrať hneď niekoľko problematík, ktoré vnímam ako prepojené skrz falošné označovanie a vnímanie nášho dnešného systému – najmä súčasnou alternatívou.

Vo svetle toho čo viem o socializme si dovolím tvrdiť, že v zásade na seba berie 2 formy:

1. Socializmus na malej úrovni alebo tzv. lokalizovaný socializmus v rámci iných štruktúr (alebo väčšej štruktúry). Príkladom môže byť zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie (dôchodky, materská, podpora v nezamestnanosti, atď.), ktoré sú svojou povahou socialistické. Sociálne/socialistické programy považujem za absolútne ústredný, podstatný, vyslovene fundamentálny prvok pre fungujúcu civilizáciu modernej doby, resp. pre krajiny 1.sveta. Krajiny 1.sveta neexistujú bez lokalizovaných sociálnych foriem v rámci širšej kapitalistickej paradigmy. Časť dnešného problému a dôvod prečo mnohí ľudia i na nacionalistickej scéne volajú po socializme je potom ten, že kapitalizmus sa dnes stal veľakrát len bezohľadnou oligarchiou sledujúcou nie záujem a šťastie ľudí, ale len vlastný profit.

2. Socializmus ako systém, resp. ako väčší meta-systém. Takýto socializmus býva často nešťastím. Bol nešťastím v ZSSR a viac či menej v každej ďalšej komunistickej krajine, vrátane Československa a je dnes nešťastím i v severnej Kórei, v Zimbabwe a na Kube. Jeho veľký problém spočíva v tom, že dusí jednotlivca a dehumanizuje ho až do takej miery, že na jednotlivcovi už dlhšie vôbec nezáleží. V socialistickej diktatúre je jednotlivec až príliš utláčaný socialistickou intervenciou a diktátom, čo následne dusí kreativitu, slobodu i obchod.

Platí teda, že náš súčasný systém nie je socialistický. Je istým druhom zvláštneho hybridu. Áno, máme socializmus, ale socializmus v rámci tohto širšieho systému. Každopádne práve Hitlerov termín mi tu príde najvýstižnejší – náš systém je plutokraciou, ktorá je formou oligarchie.
Ďalej, v alternatíve sa často omieľa, že súčasný systém je fašistický. Ale je tomu naozaj tak? Rozhodne nie. To čo reálne máme je de facto prevrátený totalitárny systém – inverzný fašizmus. V žiadnom prípade alebo v žiadnej forme nemáme fašizmus. Každý, kto tvrdí, že žijeme vo fašistickom systéme jasne ukazuje, že nijakým spôsobom nerozumie fašizmu. Je to len ukážkový prejav jeho ignorancie či neznalosti.

Veľmi zjednodušene, aby to už každý pochopil: fašizmus je absolútna štátna autorita, kde štát využíva korporácie a populus pre svoju agendu. Fašizmus inklinoval k tomu byť imperialistický, ale nie je to jeho podmienka. Išlo tu len o historické okolnosti jeho existencie v minulosti, ktoré spôsobili, že mal prevažne imperiálny charakter.

Pokiaľ ide o národný socializmus, tak išlo o jednu z vetiev fašizmu, hybrid medzi Mussoliniho originálnym fašizmom a hitlerovským rasializmom a pangermanizmom (tu si treba uvedomiť, že existovalo hneď niekoľko európskych fašizmov – taliansky, rumunský, belgický, španielsky atď., pričom každá z týchto foriem mala svoje špecifiká).

Ďalej, fašizmus, na rozdiel od toho, čo dnes tvrdí množstvo ľavičiarskych a židovských akademikov, novinárov a samozrejme i hysterických libtardov, nie je inherentne rasialistický. Je to klamlivé tvrdenie. Taliansky fašizmus nebol pôvodne rasialistický. Bol ovplyvnený rasializmom až postupom času a v dôsledku progresu a spojenectva s národnosocialistickým Nemeckom. Ale i tento rasializmus nebol ustálený a menil sa, vyvíjal, podobne ako sa postupne zmenil i rasializmus NS Nemecka (a tomto vývoji si povieme niekedy inokedy).

Fašizmus alebo NS ako systém je teda do značnej miery o štátnej moci. Bavíme sa tu o štáte, ktorý diktuje čo smiete a čo nesmie robiť vo svojom súkromnom živote, ale taktiež riadi ekonomiku. Ide teda o štátizmus a navyše v mnohých oblastiach pomerne dosť absolutistický štátizmus. Tu chcem zdôrazniť, že to môže byť pre niektoré národy s veľmi odlišnou historickou skúsenosťou a vývojom problém. Mám na mysli najmä Američanov, ktorí vo všeobecnosti so štátizmom a socializmom dobre nerezonujú. V USA je pomerne silne rozšírená idea, že kolektivizmus a socializmus sú inherentne zlé, zbytočné a ultimátna moc v rukách štátu je niečo, čo by tu nefungovalo dobre (napriek tomu, že v USA je naozaj ekonomika do istej miery neregulovaná je tiež v rovnakom čase kontrolovaná súkromným sektorom a existuje tu istá hegemónia s bankami).

Takže systém, ktorý dnes máme v USA a EU je prevrátený fašizmus, kde korporácie a firmy presadzujú svoj diktát štátu. Ultimátna a konečná moc nie je v rukách štátu, ale v rukách korporácií, CEO’s, v peňažnej sile bánk a Fedederálneho rezervného systému v USA. Nazývať tento systém fašistickým je teda ukážková šialenosť.

Čiže korporácia diktuje štátu, čo má robiť. Korporácie držia uzdu a štát je len povestný kôň. V NS Nemecku a vo fašistickom Taliansku to bolo presne naopak. Toto je základná odlišnosť medzi našim systémom a fašizmom. Náš systém je inverziou fašizmu.

A nech už tento systém nazvete akokoľvek, tak je definitívne hierarchický, ale zároveň nie je úprimný o tomto svojom charaktere.

Každopádne, vyzývam kohokoľvek, kto v tomto so mnou nesúhlasí a i naďalej chce tvrdiť, že tento systém je fašistický na diskusiu. Rád si to s vami rozdám.