Bruselským miestodržiteľom globálnej moci už ani tí najzručnejší vizážisti nedokážu pomôcť usmievať sa pred kamerami bez kŕčovitých sťahov tváre z obáv o budúcnosť. Do smiechu im nebolo ani po nedeľňajších parlamentných voľbách v malej stredoeurópskej krajine, ktorú si nezriedka mýlia so Slovenskom. Najsilnejším hráčom v novozvolenom 90-člennom Národnom zhromaždení sa stáva pronárodná Slovinská demokratická strana (SDS).

Keď sa prelejú hrádze

Nároky na vedenie pronárodného politického subjektu v krajinách súčasnej Európy sú vyššie ako v nedávnej minulosti. Od straníckeho vedenia si to vyžaduje chuť, odhodlanie i manévrovacie schopnosti vzdorovať domácim i zahraničným mocenským vplyvom, presadzujúcim demografickú prestavbu a politicko-spoločenskú homogenizáciu európskych národov sterilného odnárodneného celku. Ide o druhý takýchto pokus v priebehu dvesto rokov po tom, čo sa v taviacom kotli rás, kultúr a národov v Severnej Amerike neuvaril guláš podľa predstáv dávnych šéfkuchárov.

Ich pravnuci si prizvali na pomoc sociálnych inžinierov poverených úlohou prevychovať, t.j. preprogramovať psychologicky pôvodné obyvateľstvo tak, aby sa nebránilo a ochotne spolupracovalo.

Najúčinnejšie tomu odoláva maďarský národ a jeho štátne vedenie. Odporujú aj Poliaci, Slováci, Česi, Rakúšania a Taliani a mnohí ich štátnici. Averziu voči projektom OSN otvoriť Európu nehatenej a legalizovanej afroázijskej migrácii prejavujú aj slovanské národy z bývalej Juhoslovanskej federácie. V nedeľu tak učinili pri volebných urnách Slovinci.

Ich pomerne blahobytný dvojmiliónový podalpský štátik sa donedávna javil ako dostatočne kultúrno-spoločensky a slniečkársky preprogramovaný. Podobne ako susední a ešte blahobytnejší Rakúšania prejavovali aj Slovinci na obdiv svoju multikultúrnu progresívnosť a širokú znášanlivosť voči všemožným inakostiam. Pravda za podmienky navážania mimoeurópanov v takých množstvách, aké zodpovedajú absorpčným kapacitám hostiteľskej krajiny.

Migračné cunami 2015 narušilo vnútorné pomery v južnej a strednej Európe a jednotlivé vládnuce garnitúry, ktoré aktívne nechránia občanov pred afro-ázijskými prívalmi, strácajú elektorát. Tí samoľúbi eurohujerskí potentáti, ktorí odsudzovali vlastenecké ochranné opatrenia maďarského premiéra Viktora Orbána a včas neprecitli, prichádzajú o voličov. Presvedčil sa o tom doterajší slovinský ministerský predseda Miro Cerar. Pochádza z prominentnej rodiny, cestoval, športoval, vyštudoval právo a pôsobil ako ústavný právnik. Podobne ako Emmanuel Macron vo Francúzsku, zaznamenal raketový politický vzostup, keď založil v júni 2014 politickú formáciu pod názvom Stranka modernega centra (SMC) (Strana moderného stredu). Toto svetoobčianske, či presnejšie euroobčianske zoskupenie sa na pôde Európskeho parlamentu zaradilo do Aliancie liberálov a demokratov pre Európu. Profesor Cerar vyhral so svojou stranou pravdy a lásky júlové parlamentné voľby 2014 a zostavil koaličnú vládu.

Janša garantom prežitia národa?

Dôvodom konania nedeľňajších predčasných volieb bolo súdne rozhodnutie anulovať výsledky vlaňajšieho referenda o kľúčovom železničnom projekte v hodnote zhruba za miliardu eur. Za nedeľňajší prepad preferencií jeho strany SMC však môže oveľa viac jeho laxný prístup k migračnej invázii na Balkán. Namiesto doterajších 36 kresiel v 90-člennom parlamente bude mať len desať poslancov.

Politické i fyzické ochranné hrádze proti afro-ázijským migračným tokom sľúbil postaviť a strážiť skúsený politik Janez Janša. Tento v minulosti dvojnásobný ministerský predseda prevzal rolu tribúna odporu národa proti masovému sťahovaniu Afričanov a Ázijčanov do Európy, ktoré má ďalej prebiehať pod záštitou EÚ a OSN.

Jeho SMC sa stala so ziskom 25 poslaneckých mandátov najsilnejšou stranou v parlamente. Prezident Borut Pahor ho poveril zostavením vlády, čo sa mu nemusí podariť vzhľadom na roztrieštenosť síl v novom parlamente. Väčšina z deviatich strán, ktoré získali poslanecké mandáty, nemá národne konzervatívne orientované vedenie a bojí sa otvorene rebelovať proti Bruselu. Dá sa očakávať, že počúvnu „dobromyseľné“ rady z Bruselu vstúpiť do inej, proúnijnej koalície. Tú by sa mohol pokúsiť zostaviť vodca eurozväzáckej Kandidátky Marjana Šareca. Tento niekdajší zabávač, novinár a starosta mesta Kamnik je dosť obľúbený. Vlani sa dostal do druhého kola prezidentských volieb, v ktorých podľahol už menovanému Borutovi Pahorovi dôstojným pomerom 47:53 percent hlasov. Čo tomuto komikovi a imitátorovi chýba, je chrbtová kosť.

Práve najpevnejšiu ju ale nemá ani politický matador Janez Janša. Postavil sa však na čelo hnutia na obranu národno-štátnych záujmov, cíti, že vystihol silnejúci trend a nebude sa zrejme báť vystupovať ani na medzinárodnej úrovni. Verejne pochválil Viktora Orbána za ochranu Európy a ten minulý mesiac vyslovil v prejave k Slovincom v mestečku Celje „presvedčenie z hĺbky svojho srdca, že ak Janez Janša vyhrá (voľby), ak Slovinská demokratická strana vyhrá, bude to záruka prežitia slovinského národa.„

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...