Keď sa pred pár rokmi objavili na Slovensku nezávislé médiá ako alternatíva k čoraz viac zmanipulovanému mainstreamu, ten ich spočiatku ignoroval. Keď Zem&Vek, Slobodný vysielač, či Hlavné správy nielenže neskrachovali, ale ich vplyv v spoločnosti narastal, neoliberálne médiá, zahraničím financované neziskovky a umelo vytvárané osobnosti typu Benčík alebo Smatana spustili proti nim koordinovanú kampaň s cieľom presvedčiť obyvateľstvo, aby tie „klamstvá, dezinformácie a spoločensky nebezpečné názory“ nečítali a nesledovali.

Ani to však nepomohlo, pretože doba sa mení a čoraz viac ľudí si uvedomuje skutočnú podstatu skrytej totality, v ktorej žijeme. Vlastne už nie je ani taká skrytá, sama sa čoraz viac odhaľuje absurditami ako je podpora bezbrehej masovej migrácie, tzv. politická korektnosť alebo práve boj proti „extrémizmu, ruskej propagande a konšpiračným médiám“. A tento boj stupňuje ešte viac v zúfalej snahe dostať späť pod kontrolu myslenie obyvateľstva, ktoré sa spod kontroly vymyká aj vďaka rôznorodým zdrojom informácií.

Navyše aj viaceré verejne činné osoby prestávajú „poslúchať“ a odmietajú ignorovať existenciu tejto čoraz významnejšej časti mediálnej scény. „Slniečkarov“ najprv rozzúrilo, že novovymenovaný programový riaditeľ RTVS Marek Ťapák poskytol rozhovor Slobodnému vysielaču a teraz aj, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa porozprávala s redaktorom Hlavných správ. Obaja činitelia by najmä podľa Denníka N mali odstúpiť už len pre ten fakt, že poskytli rozhovor „konšpiračnému médiu“, bez ohľadu na to, čo tam povedali. Samotná „legitimácia konšpiračného média“ je pomaly podľa nich spoločenský zločin.

Ľ. Laššáková pritom v spomínanom rozhovore nijako alternatívne médiá neadorovala, ani netvrdila, že sú v niečom lepšie ako mainstream. Hlavné správy ju oslovili v súvislosti s tým, že sa stretla so zástupcami veľkých médií, aby rokovali o príprave nového mediálneho zákona, ktorý by nanovo zadefinoval pojem „novinár“, ochranu novinárov, ale aj ich zodpovednosť. Na prípravu zákona má vzniknúť komisia zložená z predstaviteľov vybraných ministerstiev, médií a vydavateľstiev. Redaktora Hlavných správ Ivana Lehotského zaujímalo, či sa zákon nemôže zneužiť na vyčlenenie nezávislých médií a ich ďalšie prenasledovanie. Jeho kľúčová otázka znela: „Preto sa na to pýtam, lebo už je tu celý rad prípadov z ostatného obdobia, keď sú novinári s nezávislým názorom zastrašovaní, ostrakizovaní, kádrovaní. Bol veľký poprask, keď pán Rezník ešte ako riaditeľ TASR chcel preberať správy aj od ruskej agentúry, ozbrojené komando vtrhlo do domu pána Rostasa, sú obrovské tlaky na odstúpenie pána Ťapáka z pozície programového riaditeľa RTVS iba preto, lebo vystúpil v Slobodnom vysielači a najnovšie sme to pocítili aj v Hlavných správach, keď deň po uverejnení rozhovoru s bývalým policajným prezidentom pánom Gašparom mu volal redaktor z istého denníka a káral ho, prečo dal interview tzv. dezinformačnému médiu. Teda je tu obrovský psychický tlak na slobodu novinárskej práce, prípustný je jedine nekritický euroatlantický liberalistický názor. Je tu snaha ľudí s opačným názorom umlčať, a preto sa pýtam, či ich pripravovaný návrh zákona neohrozí.“

Laššáková odpovedala nasledovne: „Môžete dať na to hlavu, že nie. Práve naopak. Myslím si, že tá pracovná skupina by sa mala zaoberať všetkými, v žiadnom prípade nebudú novinári rozdelení na vyvolených a vyvolenejších, to si nemyslím. Po našom stretnutí bolo ako počiatočný výstup vydané spoločné vyhlásenie ministerstva aj zástupcov šéfredaktorov a vydavateľov, kde to bolo veľmi dobre povedané. Je to niečo, na čom sme sa zhodli, a čo a má logiku, kde si ani jedna strana neprihrieva svoju polievočku viac ako treba. Už sme požiadali aj ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti, aby vybrali do tej pracovnej komisie svojho človeka.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.hlavnespravy.sk/podari-sa-jednofarebnym-masmediam-zabezpecit-si-svoju-medialnu-dominanciu-zakonom/1427794.

Miroslava Kernová na svojom portáli O médiách a na webe Denníka N reagovala na tento rozhovor svojim typickým spôsobom: „Ministerka kultúry, ktorá by mala vedieť, aké nebezpečné sú dezinformácie, svojim rozhovorom šíriteľov nielen legitimizovala, ale poskytla im naviac istú ochranu, keď nepriamo povedala, že urobí všetko preto, aby neboli nijak obmedzovaní. Je to absurdné.
Problém webu Hlavnespravy.sk je v tom, že šíri dezinformácie, proruskú propagandu, hoaxy, nepravdivé informácie, ktoré majú vyvolať strach, obavy obyvateľov, aby zneistili ich dôveru v existujúci systém. Dáva priestor extrémistom.“

Celú Kernovej reakciu nájdete tu: https://dennikn.sk/blog/1146459/ministerka-kultury-poskytla-rozhovor-dezinformacnemu-webu-vystupuje-v-nom-ako-jeho-ochrankyna/?ref=tit-box-top.

Podobné reakcie sú však len dôkazom zúfalstva a bezradnosti tých, ktorí sa snažia obhajovať neobhájiteľné a čoraz väčšia časť spoločnosti im prestáva veriť. A v časoch, keď sa vplyv, dosah a čítanost tzv. veľkých médií rapídne prepadá pod relevantné hranice, by bolo nesporne vhodné a spravodlivé k spomínanej medzirezortnej diskusii o novom zákone prizvať aj predstaviteľov nezávislých médií dosahujúcich čoraz výraznejší vplyv v slovenskom mediálnom priestore. Napokon, aj Marek Ťapák vyhlásil, že by nemal problém zavolať do diskusie predstaviteľov týchto médií, pokiaľ by mali k téme čo povedať. Časy sa menia.

Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.