Doba je zvláštna. Po technickej stránke ako by sme už mali dostatočné prostriedky na možnosť osídľovania Mesiaca, Marsu a ďalších planét Slnečnej sústavy. Stále intenzívnejšie sa diskutuje o tom, ako prenikneme do vesmíru, osídlime jednotlivé planéty, budeme ťažiť suroviny z asteroidov. A hovoríme o oprávnenosti človeka vstúpiť na pôdu iných vesmírnych telies a o tom, že človek je tu preto, aby vládol univerzu.

No musíme si položiť otázku, či človek zvládol sám seba na svojej rodnej planéte, ktorú by si mal pestovať a chrániť ako zreničku oka. A aj základnú otázku: Je súčasná spoločnosť logická? Nie je založená len na drancovaní prírodných zdrojov, ktoré chce preniesť do vesmíru pri osídľovaní iných planét? Kým napríklad prognózy Rímskeho klubu v 60. a 70. rokoch hovorili o rizikách dôsledku nadmerného rastu populácie, dnešné štúdie hovoria skôr o riziku nadmerného hromadenia odpadu, ktoré prírodné prostredie nedokáže zvládnuť. Sú známe štúdie spred dvoch-troch rokoch, ktoré hovoria o tom, že pri dnešnom produkovaní nezvládnuteľného odpadu by malo existovať na planéte podstatne menej ľudí. Možno miliarda, posledná štúdia hovorí o dvoch miliardách.

Našli sme harmonickú formu homeostázy s prírodným prostredím? Alebo sme sami seba vyhlásili za vládcu planéty? Chceme nevyriešené problémy planéty preniesť do vesmíru, znova vytvoriť osídlenie na Marse, ktoré bude kopírovať tie isté nedostatky a problémy ľudskej spoločnosti? Veď nepoznáme nielen vlastnú planétu, nepoznáme ani sami seba. Zoberme si posledné štúdie v oblasti neurológie, mikrobiotiky, v oblasti fungovania neuronálnych systémov, kde zisťujeme, že vlastne vôbec nepoznáme ani fungovanie vlastného organizmu.

…

Autor: Peter Staněk

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...