Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Nikki Haleyová naservírovala minulý týždeň globalistickým štruktúram na najvyššej medzištátnej úrovni nemilú správu. Spojené štáty odchádzajú z Rady OSN pre ľudské práva, známej aj pod skratkou UNHRC (United Nations Human Rights Council).

Prečo odchádzajú

Tlačové agentúry o tom informovali takto: „Spojené štáty vystupujú z Rady OSN pre ľudské práva. V utorok (19. júna)to oznámila americké veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová a vyhlásila, že rada „nie je hodná svojho mena“. Zároveň obvinila tento medzinárodný orgán z ochraňovania porušovateľov ľudských práv, z pokrytectva a „chronickej zaujatosti voči Izraelu.“ Oznámila to v prejave, na ktorý si táto štíhla dáma a dcéra prisťahovalcov z Indie pribrala k rečníckemu pultu ministra zahraničných vecí Mikea Pompea. Tento mohutný muž prešiel na čelo americkej diplomacie len nedávno (26. apríla) z postu riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby CIA. Osobnostný a kariérny profil tohto nového amerického šéfdiplomata pripravujem do augustového čísla nášho mesačníka.

Transkripcia spoločného prejavu oboch vysokých  amerických predstaviteľov je archivovaná na stránke https://www.state.gov/secretary/remarks/2018/06/283341.htm. Niektoré ich výroky sú natoľko expresívne, že stoja za citácie. Najviac si aj média hlavného prúdu zgustli na tejto vete vypustenej z úst Jej Excelencie Nikky Haleyovej, a to zrejme hlavne kvôli nediplomatickému slovu „cesspool“ („stoka, žumpa“): „For too long, the Human Rights Council has been a protector of human rights abusers and a cesspool of political bias.“ Tlačová agentúra TASR to preložila takto: „Rada pre ľudské práva už príliš dlho chráni porušovateľov ľudských práv a žumpu politickej zaujatosti.“ Tlačovú agentúru SITA zaujali tieto výlevy: „„Pokrytecký a samoúčelný“ orgán sa podľa Haley „vysmieva z ľudských práv“. Podľa M. Pompea je rada „slabým obhajovateľom ľudských práv“. Jeho kolegyňa, ktorá má vo vláde prezidenta Trumpa postavenie ministra,  to v preklade Českého rozhlasu priblížila takto: „Země, které porušují lidská práva, jsou v radě stále zastoupené a jsou do ní volené. Nejkrutější režimy na světě nadále unikají hloubkovým kontrolám. A rada přitom kritizuje země, které lidská práva dodržují.“ Vo svojom vystúpení ilustrovala táto zástupkyňa USA, ktorá má bakalársky diplom z účtovníctva, svoje tvrdenia o porušovateľoch ľudských práv krajinami ako Čína, Venezuela, Kuba, Demokratická republika Kongo, Irán, Sýria, Severná Kórea a ďalšie, do ktorých Washington vytrvalo búši aj z iných dôvodov.

Ani ona, ani kolega Pompeo, však nepranierovali pred delegátmi 47 členských štátov UNHCR Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty a iné krajiny s výraznými deficitmi v oblasti dodržiavania ľudských práv. Vysvetlenie je prosté. Patria do tábora spojencov alebo partnerov západnej superveľmoci.

Súčasnú členskú základňu UNHCR tvoria krajiny zoskupené na základe geografického rozdelenia v takýchto  počtoch:

13 kresiel: africké štáty

13 kresiel: ázijsko-tichomorské štáty

8 kresiel: latinskoamerické a karibské štáty

7 kresiel: západoeurópske a iné štáty

6 kresiel: východoeurópske štáty´(Chorvátsko, Gruzínsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina)

Do tajnej voľby nových členov (každý rok sa vymieňa tretina) sa môžu hlásiť všetky členské štáty OSN. I tie, na ktoré má Washington ťažké srdce. Za nedodržiavanie ľudských práv môže byť pozastavené členstvo, ak to odhlasuje dvojtretinová väčšina.

Washington už dlho nalieha na zreformovanie UNHCR a veľvyslankyňa N. Haleyová podmieňuje prehodnotenie rozhodnutia o odchode USA z Rady uskutočnením zásadných reforiem. Nad pojmom „reformy“ v americkom chápaní sa pozastavila v odpovedi na rozhodnutie Washingtonu kancelária Stálej misie Ruskej federácie pri OSN. Podotkla, že „Spojené štáty by chceli premeniť Radu na poslušný nástroj na podporu svojich záujmov a trestanie krajín, ktoré sú v nemilosti (Washingtonu)“.

V širšom kontexte

Odchod USA z UNHRC má aj širší aspekt, ktorý mienkotvorné médiá príliš nerozoberajú. Vyzdvihnutá chronická  zaujatosť Rady proti Izraelu môže byť hlavným, no nie jediným dôvodom, prečo chce prezident Donald Trump vytrhnúť svoju krajinu z chápadiel UNHCR. Rada predstavuje ohnivko dlhej reťaze nadnárodných medzivládnych inštitúcií, ktorá zväzuje národným štátom ruky a vrhá ich do područia globálneho multilateralizmu. Všimnime si túto správu TASR a v nej posadenie pojmu multilateralizmus: „Predseda rady (UNHRC), Vojislav Šuc zo Slovinska, bránil tento orgán. Varoval, že „multilateralizmus a ľudské práva sú napádané každý deň“. Najvyšší funkcionár UNHCR prezentuje kategóriu multilateralizmu a ľudských práv ako integrálne spojenie, ktoré vraj treba brániť.

Doktrínu upevňovania multilateralizmu na úkor individuálnych štátov presadzuje komisariát EÚ v Bruseli a s ním aj diplomacia väčšiny členských krajín. „Slovenská republika je rozhodným podporovateľom efektívneho multilateralizmu. Rada pre ľudské práva je založená na pevných základoch OSN a jej princípoch,“ vyhlásilo podľa TASR Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová využila ohlásenie odchodu USA z UNHCR, aby upozornila stámilióny obyvateľov krajín transatlantickej aliancie, že komisári v Bruseli sú odhodlaní brániť dogmy liberálnej demokracie 21. storočia i bez Spojených štátov. Ako uviedla agentúra TASR, „Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA. USA stáli vždy v popredí pri ochrane ľudských práv po celom svete a mnoho rokov boli silným partnerom Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva, uviedla Mogheriniovej hovorkyňa Maja Kocijančičová vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA. Dnešné rozhodnutie oslabí rolu USA ako zástancu a podporovateľa demokracie na svetovej scéne, dodala hovorkyňa Mogheriniovej.“

Prezident Donald Trump sa snaží brániť záujmy svojej voličskej základne a jej konzervatívnych prúdov, ktoré volajú po ochrane hodnotovej sústavy tradičnej Ameriky pred stupňovaním ofenzívy neoliberalizmu na morálnu, etickú a duchovnú sféru západnej civilizácie. UNHCR rozširuje dôraz pôsobenia pri ochrane ľudských práv na pretláčanie takých priorít Agendy 2030, čo demontujú tradičné zvyky, normy a zákony. Zužuje univerzálne ponímanie ľudských práv  na zvýrazňovanie všemožnej inakosti. Čo je najzávažnejšie, presúva ochranu práv menšín k ich uprednostňovaniu a nadraďovaniu pred vôľou väčšiny. I preto sa výročná správa UNHCR 2017 hemží neomarxistickou terminológiou o genderizme, sexuálnych právach, rasizme a xenofóbii, atď. do takej miery, že presiahla mieru trpezlivosti konzervatívnej Ameriky a osobne prezidenta D. Trumpa. Rozpínanie takejto neomarxistickej agendy podnietilo prezidenta k rozhodnutiu o vystúpení USA aj z inej globalizujúcej inštitúcie spadajúcej pod OSN: z Organizácie Spojených národov pre vzdelávania, vedu a kultúru, známejšej pod skratkou UNESCO.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.