Prezident Miloš Zeman, tiež premiér Andrej Babiš, majú aj osobné dôvody, prečo nechcú, aby sa novým ministrom zahraničia stal sociálny demokrat, europoslanec Miroslav Poche, na ktorom zatiaľ ČSSD trvá.
Babiša ešte v marci Poche vyzýval k rezignácii, dva mesiace pred tým vyzýval, aby šli ľudia na Hrad voliť Zemanovho súpera Jiřího Drahoša.

ČSSD si odsúhlasila vstup do vlády s ANO, pričom v referende sa preň vyslovilo za 58,9 percenta členov strany. Súčasťou referenda ale neboli personálie. Miloš Zeman už ale pred referendom ČSSD odporúčal sociálnym demokratom koalíciu s ANO, ale súčasne vopred avizoval, že osobu kontroverzného Pocheho za ministra zahraničia nebude chcieť menovať. Odmietavý postoj k osobe Miroslava Pocheho, nominanta ČSSD, má aj KSČM.
„Pan Poche je človek, ktorý výrazne vystupoval v prospech migračných kvót, a preto jeho zameranie bolo v rozpore s oficiálnou zahraničnou politikou novej vlády,“ povedal v rozhovore pre Parlamentní listy prezident Zeman.
Logické, pretože ak je vláda nositeľom zahraničnej politiky, minister zahraničia ju presadzuje, a prezident reprezentuje. A ak je ale na jednej strane česká vláda proti povinnému trvalému prerozdeľovaciemu mechanizmu Dublin 4, ale jej minister zahraničia by mal iný názor, než vláda, ktorej je ministrom, nastane stav schizofrénie v priestore vláda, minister zahraničných vecí, prezident.
Česko potrebuje stabilnú vládu a jednotnú vnútornú a zahraničnú politiku.
„Pan Poche je člověk, který výrazně vystupoval ve prospěch migračních kvót, a jeho zaměření by tedy bylo v rozporu s oficiální zahraniční politikou nové vlády,“ povedal Zeman v rozhovore pre Parlamentní listy. Tie zmieňujú aj, že Poche v roku 2010 priznal, že daroval strane niekoľko sto tisíc korún, ale v účtovníctve ČSSD o tom nebola zmienka.
https://zpravy.idnes.cz/poche-profil-europoslanec-vlada-cssd-zahranici-frf-/domaci.aspx?c=A180617_152807_domaci_kop
Zdrojom nedôvery je aj blog Miroslava Pocheho, na portáli www.iDNES.cz
Na svojom blogu uviedol:
„Naše země jako by doslova byla paralyzována faktem, že bychom měli přijmout z dosavadních 20 000 utečenců, kteří čekají na azyl v táborech na jihu Evropy, celkem 525 z nich. Toto číslo vychází z nastavení kvót, které by chtěla v nejbližších dnech přijmout Evropská unie. Česká republika by podle těchto opatření měla přijmout méně než 3 % všech uprchlíků. Tento výpočet proběhl na základě počtu obyvatel země, HDP a dalších dat. Vnímám složitost kompetenční debaty, samostatnosti azylové politiky každé unijní země, nicméně počet 525 osob považuji za symbolické humanitární gesto, kterému by se Česká republika neměla vyhýbat.
I tak jde ale o řešení problému ne za pět minut dvanáct, ale pět minut po dvanácté. Pravidla, která by upravovala příliv imigrantů z oblastí sužujících válkou, měla být nastavena mnohem dříve. Nicméně ve chvíli, kdy už se o jejich nastavení snažíme, neměli bychom se k těmto lidem, kteří nejsou ve své vlastní zemi v bezpečí, otáčet zády.
Evropská unie je založena na principu solidarity a my jsme její součástí a jako takoví bychom měli kromě čerpání výhod být schopni pomoci i těm zemím EU na jihu Evropy, které nápor uprchlíků musí zvládat. Česká republika je velkým příjemcem dotací z EU, za evropské peníze stavíme dálnice a silnice, školy a školky, vybavujeme nemocnice, provádíme rekvalifikace nezaměstnaných a mnoho a mnoho dalšího přínosného pro naši zemi. Ale logika, solidarita i základní slušnost mně říká, že nelze ruku natahovat.
Proto se osobně přikláním k tomu imigranty v České republice přijmout a poskytnout jim prostor pro nový život. Vím, že to není názor populární, natož většinový, ale jsem pevně přesvědčen, že je to názor správný. Když utíkali tisíce lidí před válečnými hrůzami druhé světové války či naši občané před komunistickým pronásledováním, byli vděčni za každou pomoc. Přijetí 525 zoufalých lidí je v prvé řadě humanitární akt vůči běžencům a zároveň solidární akt vůči ostatním zemím EU. Jako sociální demokrat v 21. století se domnívám, že by je ČR měla učinit.“
https://zpravy.idnes.cz/poche-dopis-cssd-migrace-0w8-/domaci.aspx?c=A180523_094223_domaci_kop
https://poche.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=462776
ČSSD vo vnútrostraníckom  referende dostala síce mandát členov pre vstup do koalície s ANO s podporou KSČM, ale referendum nehlasovalo, či má-nemá byť Miroslav Poche českým ministrom zahraničia, túto eventualitu si privlastnilo len vedenie ČSSD.
Schizofréniou je už to, že 2. mája 2018 Česko podpísalo Marrákéšsky dokument o legalizácii a regulácii migrácie osôb z afrických krajín do Európy, od ktorého sa dištancuje, popiera, že dokumentom ide o zvrat v Rabatskom procese, ktorý mal zvrátiť imigráciu z Afriky do EÚ a, že vlastne ide „len o nezáväznú politickú deklaráciu“, pričom politická deklarácia znamená plnenie (!) politických zadaní.
Takže nič nezáväzné. Problém s pravdou a priznaním farby má ale aj Slovenská vláda a jej rezort zahraničia, ktoré tiež verejnosti uspokojivo nevysvetlili, kto z rezortu a či Slovensko dokument podpísalo…
Schizofréniou je aj to, že europoslanci za ČSSD v euro parlamente hlasujú inak, než doma, čo je príznačné pre dejiny sociálnej demokracie všeobecne a platí to aj pre Slovensko, a Miroslav Poche „navyše“ sa priklonil proti Česku aj vo veciach návrhov na uloženie finančných sankcií štátom, ktoré odmietajú realokácie imigrantov podľa stáleho prerozdeľovacieho mechanizmu a kľúča, ktorým sú kvóty…
V dvojtvárnych politikách vzniká diskrepancia medzi národno-štátnymi záujmami a nadnárodnými záujmami EÚ…
Takéto správanie a výstupy neprospievajú žiadnym politickým subjektom typu sociálnej demokracie, tobôž ich preferenciám u voličov a priaznivcov…
Dnes hrá predseda ČSSD Hamáček dívadlo, v ktorom tvrdí, že nevie o tom, že by KSČM odmietala Miroslava Pocheho, pričom je zrejmé, že na to KSČM upozorňovala už v apríli a dávno pred vnútro straníckym referendom ČSSD.
Jediné, ktoré Marrákéšsky dokument nepodpísalo a tým ho en bloc odmietlo, bolo Maďarsko (Orbán a jeho minister zahraničia Fidesz Szijjártó), čím deklarovalo vnútornú jednotu Maďarska v názore na migráciu…
ČSSD v Česku a Smer – sociálna demokracia na Slovensku, vo veci prihlásenia sa alebo odmietnutia Marrákéšskej politickej deklarácie, lietajú kdesi v priestore medzi pravdou a lžou…
Napadlo mi, že podobne alebo rovnako sa správa aj podobný „mačkopes“ ako sociálna demokracia, aj KDH, a jeho euro poslanec (do KDH prišiel s SDKÚ), Ivan Štefanec (v EP euro ľudovec)…
Nože, skúste také persóny postaviť na čelo ministerstva zahraničia…
Dňa 5. júna v Luxemburgu sa konsenzus v rámci zasadnutia Rady EÚ za bulharského predsedníctva nenašiel, na dni 28-29 jún sa pripravuje summit EÚ vo veci prejednania dohody Dublin 4, ale už vo svetle priznaní „šéfky EÚ“ pre migráciu Angely Merkelovej, o tom, že kvótami cesta nepovedie, a treba hľadať iné vhodné a najmä spoločné riešenia, ale aj v zmysle návrhov Slovenska z roku 2016, počas jeho predsedníctva Rady…
Merkelová chce údajne predtým osobitne diskutovať s Gréckom, Talianskom a Rakúskom. Túto správu denníka Bild vraj ale poprel hovorca spolkovej vlády.
Kancelárka Merkelová (CDU) je v otvorenom konflikte s ministrom vnútra za CSU Horstom Seehoferom, vo veci zákazu vstupu utečencov, registrovaných už v iných krajinách, a paralelne deportácií utečencov, ktorí nemajú nárok na azyl ani doplnkovú dočasnú ochranu, na stole spolkovej kancelárie je aj nový, aj trestno-právny problém s falošnými rozhodnutiami o udelení azylu najmä Kurdom (zrejme korupcia) a prehodnocovanie už udelených azylov…
…
Predseda ČSSD Hamáček trvá na nominácii Pocheho, prezident ho nehodlá vymenovať, predseda vlády v demisii Andrej Babiš po referende vyhlásil, že Pocheho vo vláde nechce, KSČM tiež nie, takže problém a vážny, je na stole.
Babiš Pocheho nenavrhne, Hamáček na jeho nominácii trvá.
„Představy pana Pocheho o migraci jsou v zásadním rozporu s mými představami. Proto nemohu pana Pocheho navrhnout. Pokud naše vláda myslí vážně boj proti migraci a kvótám, tak nemůže být jejím členem člověk, který podporuje kvóty,“. Designovaný premiér to vyhlásil pre český Denník Právo.
Prezident Zeman v Týden s prezidentem (TV Barrandov) na podnet, že by mal hovoriť s Miroslavom Pochem, odpovedal:
„Změnit názor na osobu pana Pocheho v limitu jedné hodiny, se mi zdá být poněkud pošetilé.“
Hlavným dôvodom pre designovaného premiéra Babiša sú (boli) rozporné predstavy Pocheho o migrácii, a už skôr avizovaný nesúhlas a nevymenovanie prezidentom Zemanom, ktoré mu prezident tlmočil osobne. Prezidentove dôvody sú logické  a nespochybniteľné, pretože chránia nielen národno-štátny záujem Česka, ale aj jeho konzistentú vnútornú aj vonkajšiu zahraničnú politiku Českej republiky (smerom dnu i von).
Miroslav Poche pre ČT24 (interview): „Pan premiér Babiš vyvolává velmi hlubokou koaliční krizi ještě před vznikem koalice. Moc tomu nerozumím, ale myslím, že tím asi sleduje nějaký plán B,“ konštatoval Poche. Otázka je ale aj opačná, teda, či práve Miroslav Poche nie je zdrojom možnej krízy…
Jedným z dôvodov odmietnutia Pocheho Zemanom je aj, že v prezidentských voľbách Poche nepodporil Zemana ale Drahoša…
Je tu ale aj možný ústavný problém (v možnosti), či môže prezident nevymenovať ministra.
Na ťahu je ČSSD a zodpovednosť nesie ČSSD a Hamáček. Miroslav Poche by sa postu ministra zahraničia mal v záujme Česka vzdať, „zachovať sa štátotvorne a nelipnúť na funkcii“ (na Twitteri to oznámil prezidentov hovorca Ovčáček).
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/2511478-pokud-prezident-nejmenuje-ministra-je-na-ustavni-zalobu-rika-mistopredseda-cssd
Stojí Pochemu a jeho, zjavne silnému a „zásadovitému“ ale voči Českej republike a budúcej možnej Babišovej vláde, nezodpovednému egu za to, aby sa jeho, a zdá sa, že aj značne ješitná persóna, stala (jediným) dôvodom pre predčasné voľby?
Ambiciózny štyridsiatnik a europoslanec za ČSSD Poche vyhlásil aj, že neustúpi ani nátlaku KSČM. Sa uvidí, či to platí aj pre ČSSD a Hamáčka. Hmm…
S Pochem sa Babiš stretnúť nechce, vraj by to nič neprinieslo. Stojí a padá vláda na jednej osobe (Babiš) a Poche?
Ako je vnímaná štátotvornosť správania politikov ostatnými politikmi a verejnosťou?
Celý čas, čo sledujem príbeh povolebnej zostavy českej vlády, môžem konštatovať prejavy falošnej politickej etiky na najvyššej politickej úrovni, ktorej ako slama z čižiem, trčia osobné a skupinové sebecké, egoistické, korytárske a trafikantské  záujmy tárajúcich politikov, jeden je „zásadovitejší“ a „múdrejší“ ako druhý, tretí a tí ostatní…
…až by sa mi chcelo povedať, že jeden za 18 a druhý za 20 bez dvoch… na jedno brdo. A tárajú a tárajú…
…a voliči ich sledujú.
Sobotňajšia (16.6.) osobná konzultácia o osobe ČSSD nominovaného ministra Pocheho, predsedu sociálnych demokratov Hamáčkom s predsedom vlády Andrejom Babišom, skončila žiaľ aj pre mňa, očakávaným a obávaným nezdarom Andreja Babiša, Hamáček v zastúpení ČSSD na nominácii Miroslava Pocheho na post ministra zahraničia ČR trvá, čím spôsobil aj vážny rozkol medzi prezidentom Zemanom a ČSSD…
Zeman si myslí, že ak je ako prezident nominovaný priamou voľbou občanov, má na to, prečo sa rozhodol, silnejší mandát od občanov, než by ho mal, ako prezident, volený parlamentom…
Ústava ČR ale píše, že „prezident vymenúva“. Nič viac. Vo veci, zrejme na návrh, rozhodne ústavný súd (v možnosti).
Sobotné stretnutie Babiša s Hamáčkom „nedopadlo“. Babiš odporúča, aby sa Poche o post ministra zahraničia neuchádzal, Hamáček si umyl ruky tým, že vraj (najlepšie by bolo) Poche sa má dohodnúť s prezidentom. Babiš sa s Hamáčkom rozišli s tým, že designovaný premiér Babiš, v nedeľu o 14-tej, predstúpi pred prezidenta Zemana so zoznamom ministrov vlády, aj s Pochem…
V prípade Pocheho zrejme Zemanova zásada, že „jenom blbec nemění své názory“ zrejme neplatí…
Dobrý dôvod je aj, že ak Poche volil Drahoša, je v opozícii voči prezidentovi, čo poškodzuje vzájomné porozumenie a osobný súlad, a ak kto chce, aj „chémiu“ medzi prezidentom a ministrom zahraničia.
Ak prezident po svojom hovorcovi odkázal Pochemu a Hamáčkovi, že „prezident Pocheho nikdy nevymenuje“, mal by to Miroslav Poche, človek len s priemernou inteligenciou a intelektom pochopiť a prezidenta neskúšať. Ak kto povie nikdy, tak u prezidenta Zemana to platí vždy. Toho pána už málokto „preskočí“. A je pritom zároveň úplne jedno, ak aj Ústavný súd rozhodne inak, teda, že prezident Pocheho vymenovať musí…
Ten stav a krízu nevyvolal prezident.
Ale Ústava tento detail nereflektuje.
…
Miloša Zemana, toho intelektuálneho a duchovného aristokrata, som s potešením začal spoznávať a sledujem ho od času, keď ako výborne vzdelaný talentovaný ekonóm, s úžasnou encyklopedickou pamäťou a potenciálom špičkového vedca, vzdal sa vedy, vyšiel zo šedi Prognostického ústavu na pódium pražské „sametové revoluce“ aj ako talentovaný politik, s postupne rastúcim potenciálom prezidenta, hodný nenávisti a zloby hlúpej a závistlivej, pseudo intelektuálnej a duchovnej luzy a biedy.
…
Miroslav Filip a Jan Hamáček sa nechali počuť v prvej časti nedeľnej relácie ČT Otázky Václava Moravce, v druhej, Miroslav Poche.
O 14-tej designovaný premiér Andrej Babiš informoval prezidenta  Miloša Zemana o stave zostavy jeho, Babišovej, vlády.
Prezident Miloš Zeman sa s Miroslavom Pochem stretne v rámci schôdzok s jednotlivými ministerskými nominantmi, ktoré sa začnú v piatok. Ak by aj hlava štátu nakoniec menovanie Pocheho ministrom predsa len pripustila, ostáva problém s komunistami. Andrej Babiš to zhrnul takto:
„Ak KSČM nezdvihne ruku pre vládu, v ktorej je pán Poche, tak žiadna vláda nebude.“
Miroslav Poche sa nominácie ČSSD na post ministra zahraničia ČR „štátotvorne“ vzdať nechce. Čo sa bude diať ďalej, prinesú ďalšie dni a týždne. Pre tento spor sa zrejme posunie termín menovania vládneho kabinetu prezidentom.
Andrej Babiš: „Od počátku bylo jasné, že pokud bylo jméno pana Pocheho v mediálním prostoru, byl to velký problém pro pana prezidenta a KSČM.“
Hamáček: „Nemáme kam ustúpiť. Spor o mená ministrov môže vládu zhatiť.“
Hlasovanie o dôvere vláde sa pôvodne predpokladalo na deň 11. júla 2018.
…
Kto spôsobil, že Česko sa práve nachýlilo k predčasným voľbám? Poche? Babiš? Hamáček? Zeman? Komunisti? Kto? Víťazi alebo porazení? Kto je víťaz? Kto porazený? A kde tam je český ľud? Aj o tom je parlamentná demokracia a parlamentná politika, s jej politickou kultúrou a etikou, taktikou a stratégiou „umenia možného“.
…
Prezident, očakávajúci „v dohľadnom čase“ ukončenie kreovania českej vlády, v medzičase 14.6. (vo štvrtok) na zvláštnom a mimoriadnom brífingu, bez ohlásenia témy, na nádvorí Pražského hradu, verejne spálil obrovské červené trenírky skupiny Ztohoven, veľkosti prezidentskej štandardy, ktorých hodnotu si „umelci“ („znalci“) ocenili na 2 milióny českých korún.
Tie trenírky by mali oveľa vyššiu cenu (ak kto chce, hovnotu), ak by pred spálením niesli umelecké stopy po dobre vytretom Zemanovom zadku. Škoda, že také umelecké dotvorenie symboliky trenírok, prezidentovi nenapadlo.
Tak, aj to by sme mali…

https://blog.hlavnespravy.sk/6049/spor-o-personalie-moze-zmarit-vladu-ano-s-cssd-prezident-poziada-pocheho-aby-zvazil-svoju-nominaciu/

https://blog.hlavnespravy.sk/6105/balik-zakonov-stop-soros-bol-v-madarsku-prijaty-docka-sa-podobneho-aj-slovensko/

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.