• Vybrat den

    Listopad 2024
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    Skordas: Zabudnite na Macedónsko, chceme presadiť Veľkú Európsku identitu!

    28-6-2018 Zem & Vek 122 778 slov zprávy
     

    Spor medzi Gréckom a Macedónskom o meno trvá už 27 rokov. Antické územie Macedónska bolo rozdelené v krvavej druhej balkánskej vojne v roku 1912 na tri časti: Bulharsko získalo Pirinské Macedónsko, Grécko si zobralo Egejské Macedónsko, Srbsku pripadlo Vardarské Macedónsko s Kosovom a Veľká Británia trvala aj na vytvorení Albánska na území Epirského Macedónska (Mala Prespa a Golo Brdo). Ako supy si balkánske štáty túto krajinu rozdelili a žiadne nadštandardné práva ani autonómiu jej častiam nedali. Naopak, privlastňujú si všetko, čo jej patrí: Srbi národnosť, Bulhari jazyk, Gréci meno a Albánci územie. Len časť, ktorú získalo Srbsko, dostala v roku 1943 od komunistov postavenie republiky, ktorá si v čase rozpadu Socialistickej juhoslávie v roku 1992 vybrala samostatnosť. Odvtedy ju sužujú problémy so susedmi, ktorým vadia aj zvyšky jej zvyškov.


    K moci sa nedávno dostal v Macedónsku za pomoci USA dosadený premiér Zoran Zaev, ktorý pod rúškom demokracie pripravuje ďalšie trhanie krajiny. Pre rozpínajúcu sa albánsku populáciu chce v celej krajine zaviesť albánsky jazyk ako úradný. A spor s Gréckom rieši tak, že sa dištancuje od svetovládcu Alexandra Macedónskho (kvôli tomu bolo premenované aj letisko v Skopje) a štát ide premenovať na Republika Severné Macedónsko – aby vraj Gréci nemali pocit, že si Macedónsko bude nárokovať svoje územie v Grécku, ktoré sa volá Makedónia a Gréci tam po druhej svetovej vojne v občianskej vojne za pomoci Američanov vyhladili celé macedónske mestá a dediny a zakázali macedónsku národnosť.


    Bill Nikolov, predseda Macedónskeho hnutia pre ľudské práva z kanadského Toronta: „Tento kompromis nie je víťazstvom všetkých. Popiera našu existenciu. Som Macedónec a všetky medzinárodné deklarácie obhajujú moje právo na existenciu. Západ tvrdí, že tieto konvencie rešpektuje. Tak potom prečo stále má problém s tým, že som Macedónec z Macedónska? Moja etnická príslušnosť a názov štátu hovoria, kto som. Takže, tvrdiť, že zmena názvu je výhra, je vlastne urážkou. Po prvé: z technického hľadiska je Zaev nelegitímny premiér. Po druhé: nemá právo, aby svojvoľne zmenil názov štátu, to môže spraviť len parlament. Po tretie: v tejto otázke by sa malo konať referendum. A po štvrté: prezident Ivanov už avizoval, že túto dohodu nepodpíše. Zaev porušil ústavu. Zmenou nášho mena vlastne premenoval aj ostatných Macedóncov v regióne. Je mi jedno, čo si myslí Grécko, je mi jedno, čo si myslí svet, naše meno je Macedónsko.“


    Politický analytik Petar Arsovski zo Skopje má iný názor: „Je to pálčivý emotívny problém. Musíme sa cez to povzniesť, lebo sa zdá, že momentálne je to jediný spôsob, ako posunúť vzťahy v regióne. Za posledných 12 rokov krajina dosť chátrala. Dohoda  o zmene názvu otvorí krajine perspektívy vstupu do EÚ a NATO, a to prinesie pracovné príležitosti a ďalšie benefity občanom. Zdá sa, že pozitíva prevažujú nad negatívami.“


    Nielen Macedónci majú problém s touto dohodou. Nepodporuje ju dokonca až 68 percent občanov Grécka. „Gréci sa obávajú, že takto prichádzajú o časť svojej historickej a kultúrnej identity. Dedičstvo Alexandra Macedónskeho je tiež pre Grékov dôležité. Tiež sme v 20. storočí mali nepríjemnú občiansku vojnu. Macedónci v Grécku sa pridali ku Komunistickej strane, ktorá im sľúbila nezávislosť (Komunistov a Macedóncov nakoniec Gréci krvavo potlačili za pomoci Američanov. Poznámka R.S.). A toto povedomie ovplyvnilo Grékov, aby zabránili podobnému scenáru. Ale myslím si, že táto dohoda je dobrý kompromis,“ tvrdí Achiles Skordas, bývalý poradca gréckeho parlamentu pre medzinárodno-právne vzťahy.


    Bill Nikolov im odkazuje: „Keď Arsovski tvrdí, že vstup do EÚ a NATO nám zlepší život, nech sa teda pozrie na Grécko, ktoré v týchto štruktúrach je, a krachuje.“


    Podstatu problému vystihol Skordas. Znepáčilo sa mu, že Nikolov nazval Grékov despotami. „Nepozeraj sa na Grékov ako na despotov, ale ako na priateľov v regióne. Každý iný pohľad privedie na Balkán Rusov! Chceme, je to nápad gréckeho premiéra, aby sa presadila veľká Európska identita a kultúra všetkých národov Európy.“


    Zdroj: https://www.facebook.com/NewsFromMacedonia/videos/1767022876714893


    Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].


    UPOZORNENIE
    Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.






    Ratko Sudecký




    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj
    Nahoru ↑