„Ešte stále ho niektorí obhajujú tým, že pomáha bezdomovcom a feťákom, že má vlastne dobré srdce – zobral si ich k sebe domov, a tam sa z nich určite stanú noví ľudia. A vraj je veľmi zbožný a vraj to iba občas preženie, ale netreba ho brať až tak vážne a hľadieť naňho prísne, lebo však, kto z nás je bez viny, nech hodí kameňom.“ Takto začína svoj článok komentátor Michal Havran ml, týkajúci sa kňaza Mariana Kuffu a pokračuje, „U hentoho, samozrejme, platí, kto do nás jedným, my doňho dvoma, ale to je celkom iná teológia.“

Kuffa podla neho skončil už predtým, svojimi apokalyptickými blábolmi o Istanbulskom dohovore a ešte predtým, hlúposťami o gendrovej diktatúre.

„Toto nie je kresťanstvo. Toto nie je kresťanstvo. Toto nie je kresťanstvo. Toto sú psychotické interpretácie textov človeka, ktorý text nečítal a nepoznal, napriek tomu sa stal ikonou autentického katolicizmu. V skutočnosti pôsobí ako vyšinutý metafyzický predátor, ktorý nenávidí svet, nenávidí ľudské spoločenstvo, štylizuje sa do polohy Jána Krstiteľa a každý deň vyvoláva v mnohých veriacich ľuďoch pocit, že to, čo hovorí, nie je viera našich spoločenstiev a našich farností, ale šialená póza potulného kazateľa z konca renesancie pripravujúca ľudí na skorý Kristov návrat.“

„Kuffa používa jazyk náboženského teroru, vyjadruje sa ako al-Bagdádí, má zjavné modloslužobné praktiky, ako to ukázala príhoda s bábikou v parlamente. A ako to už býva zvykom, nikto ho nezastaví, pričom jeho reči sú rovnako toxické a hlúpe ako u sektárov, kompromitujú veriacich a tento Blaha slovenského katolicizmu utvrdzuje svojich poslucháčov v iracionálnom vnímaní sveta, udržiava ich v zovretí teroru a úzkosti, pripravuje ich na blízky koniec“.

„Tak hádam ma nejakých nadriadených, niekoho kto mu môže dohovoriť, alebo mu rovno povedať, nech s tým prestane,“ nádeja sa Havran, že po udaniach u nadriadených stiahne cirkev Kuffu ako Billa Zem a vek z pultu. Havran by chcel dať podnet aj na preverenie jeho takzvanej sociálnej práce, pretože existuje podozrenie (boh vie ake), že Kuffa zneužíva sociálnu mizériu a závislosti svojich klientov na to, aby im vymýval mozog nezmyslami. Ďalej Havran varuje, že nie je možné, aby tento človek dostával priestor, ktorý ma ako oficiálny predstaviteľ svojho zamestnávateľa, pretože jeho pôsobenie znemožňuje akúkoľvek vecnú diskusiu o postavení nieže lgbti, ale žien, mužov, detí, vlastne akejkoľvek živej ľudskej bytosti, ktoré si tento čudný človek dovoľuje karhať, liečiť ponaúčať, alebo im požehnávať.

Nie je možné, aby sa súčasný europsky katolicizmus, ktorého je ten slovensky súčasťou, prejavoval verejne takýmto zahanbujúcim spôsobom.“Ludia sa z neho síce smejú, no Kuffov vplyv na farnosti, miesta, kde ho pozývajú, spôsob ako o ňom rozprávajú a vyrábajú z neho hviezdu bude mat na spoločnosť fatálne následky.“

Havran vidí nebezpečenstvo v tom , že v dôsledku ticha cirkevných predstaviteľov sa diskusia na závažné témy uberá nesprávnym smerom. „Cirkevné kruhy sa síce môžu cítit spokojne s tým, že prenechali komunikáciu týchto názorov okrajovým bláznom, no jedného dňa sa okrajoví blázni stanú cirkevnými predstaviteľmi a na volanie po dedičtsvte Maercela strýka a iných osvietených katolíkov už bude neskoro. Kuffa je vaša hanba, dajte ho do cirkusu“

Na Havranov článok medzi prvými zareagoval sekretar konferencie biskupov slovenska Anton Ziolkovský: „Kritizovať možno kohokoľvek. M. Havran sa vo svojom dnešnom komentári z M. Kuffu arogantne a bez štipky elementárnej úcty vysmial. Môj spolubrat v kňazskej službe M. Kuffa nechodí na školenia o komunikácii a nemá PR manažéra. Niektoré veci, ako každý z nás, občas nedomyslí. Maroš však ohlasuje pravdu, o ktorej jeho Cirkev stále hovorí. Život treba chrániť od počatia. Genderová ideológia je hrozbou pre naše rodiny a krajinu. To nie sú nijaké konšpirácie. Preto sa chcem Maroša zastať. Maroš Kuffa totiž buduje, nie rúca. Dáva dokopy ľudí na okraji spoločnosti, pomáha matkám v núdzi, povzbudzuje ľudí k životu viery na kázňach a v spovedniciach. Upozorňuje na ideológie, ktoré ohrozujú naše rodiny. Je hodnoverným svedkom evanjelia.Jeho dielo je požehnané. Má nezvyčajnú odvahu. Dobro, ktoré vzišlo cez jeho posobenie, nie je možné ukryť. M. Havran sa z neho može arogantne vysmiať. Na jeho povýšenecký sebastredný štýl sme už zvyknutý. Jeho postoj však ani štipku neuberá z Marošovho kňazského svedectva. Skor naopak. Modlím sa za oboch. A Marošovi prajem, aby nás ešte veľakrát v dobrom ako Boží muž prekvapil.“

Zareagoval aj Štefan Harabin: „Na rozdiel od kňaza Kuffu, ktorý je nositeľom filozofie života, je pán Havran hlásateľom neotrockistickej liberálnej diktatúry, agendy LBGTI a gender ideológie, z ktorých nevzniká ľudský život ani pokračovanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti a štátu. Pán Kuffa nielen káže o kresťanskej morálke, ale podľa nej aj reálne žije a pomáha ľuďom v núdzi a utrpení. Túto misiu robí úprimne na podklade kresťanského presvedčenia a z lásky k blížnemu, bez toho aby vôbec čo i len pomýšľal na odmenu. Tu je prítomný ďalší diametrálny rozdiel  s pánom Havranom, ktorý práve a len za Judášske peniaze ako mediálny sektár šíri iba jediný Sorosom povolený názor na rodinu, spoločnosť a štát. Za tie isté peniaze pritom bezdôvodne špiní aj kňaza Kuffu. V živote ale nie je vylúčené nič. Ani to, že pán Havran raz bude napokon v Žákovciach u pána Kuffu hľadať pomoc. Nepochybujem ani na sekundu, že kňaz Kuffa ho určite kresťansky prichýli. Tragédia pána Havrana je aj v tom, že pán Kuffa má bez najmenších pochybnosti pravdu, pokiaľ tvrdí, že Istanbulský dohovor je zjavne v rozpore s našou Ústavou. Ak by tvrdenia kňaza Kuffu o Istanbulskom dohovore nezodpovedali právnej realite, slniečkari na čele s pánom Havranom by už dávno podali na neho trestné oznámenie. V prípade, že by mi slovenskí občania v prezidentských voľbách dali dôveru, tento dohovor by som v pozícii hlavy štátu ako prvý okamžite bez výhradne vypovedal.“

Zopár slov o autorovi...