Zaujali ma dnes dva články. Obidva zverejnil Nový Čas. Prvý bol o ombudsmanke Márii Patakyovej, ktorá sa rozhodla zúčastniť na pochode homosexuálov. Vzbudilo to vo mne zvedavosť, pretože homosexuáli majú na Slovensku, s prihliadnutím na naše kresťanské tradície toľko práv a vymožeností, že mi rozhodne ako utláčaná menšina nepripadajú. Napadla mi pritom zásadná otázka: O čo všetko sa ešte neoliberáli v spoločnosti pokúsia, aby rozvrátili tradičné slovenské hodnoty?

„Spoločenská obštrukcia“ Patakyovej nie je totiž, po stupňujúcich sa spoločenských udalostiach, vygradovaných až do pokusu o štátny prevrat, pravdepodobne ničím iným, ako pokračovaním snahy o rozvrat tradičnej republiky. Rozhodne sa v svojej dedukcii nemýlim, pretože dlhoročné farebné alebo dúhové pochody homosexuálov – ako postupnosť v radikalizácii spoločností končiacich krvavými štátnymi prevratmi — ovládli predsa mnohé krajiny. Napríklad Ukrajinu. A som si istá, že farebné pochody homosexuálov dokážu rozvrátiť akúkoľvek národne orientovanú krajinu a sú jednoznačne predzvesťou spoločenských zmien, platených obvykle zvonku. Špeciálne v post komunistických krajinách. Dejú sa predsa dlhodobo a po celej Európe.

Boli napr. aj predzvesťou občianskej vojny vo Venezuele a po ekonomickom kolapse, zapríčinenom umelo vyvolaným poklesom ceny ropy, sa pretavili farebné „prajdy“ na krvavú revolúciu. Iste, keď si ľudia zvyknú, že farebné pochody sú bežnou súčasťou života, potom im rozhodne nepríde čudné, že jeden z nich sa stane krvavým dňom ich histórie. A iba ako dodatok spomeniem, že dnes už niekoľko rokov homosexuálne pochody platí americký tretí sektor aj na Kube a ich organizátorkou je – na počudovanie dcéra Raula Castra, čo je nepochybne znakom, že brat Fidela Castra dlhodobo pripravuje kubánsky ľud na farebnú revolúciu, ktorá je podľa mňa na Kube iba otázkou krátkeho času. Je teda minimálne zaujímavé, že po týchto „verejných politických tajomstvách“ s farebnými pochodmi homosexuálov po celom svete má Bugárov Most stále odvahu, púšťať sa na Slovensku do akcií, ktoré majú rozvratný podtón a pravdepodobne aj zahraničné zákulisie, kedže pochod homosexuálov je platený hlavne tretím sektorom. Ombudsmanka Patakyová je totiž maďarský politický kôň – nominantka Mostu.

Druhý článok Nového Času mi však okamžite dal zásadné odpovede na moje analytické otázky. Bol o vdove herca Slezáčka, ktorý pred časom vo veku sedemdesiattri rokov zomrel. Posťažovala sa v ňom, že po smrti manžela sa jej všetci takzvaní „priatelia“ obrátili chrbtom a majoritnú väčšinu svojich známych musela nadobro vyradiť zo zoznamu blízkych osôb. Dôchodkyňa, pani Jela Slezáčková, vyslovila pri tom nesmierne zaujímavú myšlienku, ktorá ma zaujala: „Som klinický psychológ, ale za celý život som nezískala také vedomosti o ľuďoch, ako teraz. Odkedy som ovdovela, konečne som pochopila, na akej báze fungujú medziľudské vzťahy a je to smutné poznanie.“

Celá vec smutná rozhodne je, ale napadá mi pri tom logická otázka: Čo je podstatou spoločnosti, v ktorej aj klinický psychológ s celoživotnou praxou, až na sklonku života – v ťažkej chvíli pochopí, o čom sú skutočne medziľudské vzťahy v neoliberálnej demokracii? Otázka je na mieste, pretože, keď sa neoliberalizmom nechá zaviesť jednoduchý človek, tak sa niet čomu veľmi čudovať. Ale celoživotný odborník na vzťahy? Klinický psychológ? To je trošku silná káva, nemyslíte?

Dúha bola už v dobe starých Slovanov symbolom pozitívnej zmeny. Po nich túto tradíciu prevzali aj mladšie národy, ktoré dúhu zakomponovali do svojho žitia ako symbol zmeny. Napr. v biblickom príbehu Noeho a jeho Archy bola dúha rovnako znakom nového, lepšieho života. A aj neoliberaisti použili dúhu ako symbol niečoho nového. Problém je v jedinom, že v neoliberalizme je skutočná podstata vecí skrytá a teda aj symbol dúhy nepredstavuje v skutočnosti zmenu pozitívnu, ale negatívnu – často krvavú v podobe dúhových „prajdov“. A to je aj hlavným dôvodom, že ľudia, ktorí neoliberalizmu bezvýhradne verili (pravdepodobne aj pani Slezáčková medzi nich patrí), sa týmto utopistickým spoločenským režimom nechali iba naivne zaviesť.

Medzi najnaivnejšie skupiny obyvateľstva patria však rozhodne aj homosexuáli. Veď povážte, ako inak, ako nekonečne naivnými môžem nazvať ľudí, ktorí si osvojili teóriu – a považujú ju za prirodzenú, že môžu tvoriť rodinu, mať vlastné deti a pritom byť obaja rovnakého pohlavia, často muži? Sú preto nepochybne najzmanipulovateľnejšími časťami spoločností a to je podľa mňa aj hlavný dôvod, prečo sú predstaviteľmi neoliberálov prioritne manipulovaní.

Slovensko má obrovské problémy všade, kde sa len pozriete. Vytvorili sme napr. spoločnosť, kde milión Slovákov má takmer štyri milióny exekúcii. Nesúvisí to priamo s právami ľudí? Neoliberáli tvrdia, že nie a obhajujú radšej záujmy neoliberalizmu. Ja tvrdím, že spoločnosť, ktorá riadením priviedla štvrtinu obyvateľstva do existenčných problémov a ďalšiu štvrtinu na hranicu biedy, môže byť jedine výplodom dlhodobého porušovania základných ľudských práv. Ale to ombudsmanka Patakyová nerieši. A nerieši množstvo skutočných problémov, ktoré Slovákov doslova kvária a kvôli ktorým páchajú sociálne samovraždy. Ale kto už by sa len samovrahmi v neoliberalizme zaoberal, však? Veď moment, kedy si niekto iba preto, že jeho život kvôli biede stratil spoločenský zmysel, založí oprátku na krk alebo skočí pod vlak, nemá podľa neoliberálov s právami na dôstojný život, zaručený slovenskou ústavou, nič spoločné, však?

Iste. Sýty hladnému neverí. A na Slovensku už vôbec nie. Béla Bugár, ani Patakyová sa totiž rozhodne kvôli biede slovenského národa obesiť nepôjdu.

Prebraté z FB profilu Katalin Tara.

Zdroj: https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=574688506260647&id=100011585077038

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...