Voľby v roku 2016, keď SMER oproti roku 2012 stratil šestnásť percent hlasov, Ficovi jasne ukázali, že jeho strana sa už jednoznačne nachádza na zostupnej trajektórii. To viedlo až k nutnosti vytvoriť štvorkoalíciu, pričom rýchlosť jej vytvorenia bola silne ovplyvnená Kiskovou snahou riešiť komplikovanú povolebnú situáciu menovaním úradníckej vlády. Každopádne Fico jasne pochopil, že šanca sformovať a viesť prípadné ďalšie vlády v budúcnosti bude veľmi ťažká, až nerealistická. Zároveň mu bolo jasné, že post lídra opozície nie je rola, po akej túži, aj preto začal veľmi intenzívne pracovať na exitovej stratégii.

Prvý, skôr platonický pokus odísť zo straníckej politiky bol v čase, keď sa po skončení mandátu Dobroslava Trnku hľadal generálny prokurátor. Vtedy mala väčšinu v parlamente vláda Radičovej, takže to skôr malo podobu bonmotu. Chcete sa zbaviť Fica? Zvoľte ho za generálneho prokurátora a budete mať od neho pokoj. Samozrejme, tento pokus nemal reálnu šancu na úspech. Oveľa vážnejšie bola myslená Ficova kandidatúra na post prezidenta. Skutočne chcel odísť zo straníckej a vládnej politiky, ale už bolo neskoro.

Zatiaľ posledný pokus o exitovú stratégiu zo straníckej a vládnej politiky urobil Fico na začiatku tohto roku. Aj keď vzťahy medzi ním a Kiskom nikdy neboli srdečné, predstava, že sa Fico stane predsedom Ústavného súdu, sa mohla javiť ako tzv. win-win kontrakt. Na jednej strane by sa opozícia zbavila veľmi silného a skúseného protihráča, na strane druhej by si tým Fico zabezpečil dôstojné ukončenie svojej politickej kariéry. Po vládnej kríze na jar tohto roku je úplne jasné, že tento plán sa už realizovať nebude.

…

Autor: Roman Michelko

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...