Na plné ústa kričíme: „Ekonomických, ani žiadnych migrantov nie. Veď sme predsa Slovania a svoje si nedáme!“ Nedbám, len nám pritom uchádza, že za posledných sto rokov emigrovalo zo Slovenska rovných 50% ľudí, z terajšieho počtu obyvateľstva a boli to takmer všetko ekonomickí migranti. Preto z pomoci a radikálneho odmietania akýchkoľvek utečencov by sa národný šport stať nemal. A počas toho, keď sa národ medzi sebou radikálne háda kvôli migrantom, nám vláda šikovným zákonom rozpredáva slovenskú pôdu do zahraničia. Pôdu, na ktorú sme sa tridsať rokov bohapusto vykašľali, lebo sme si mysleli, že keď máme Tescá a Kauflandy, otčinu už obrábať nepotrebujeme. Vlastne, dnes už nemáme ani veľmi akú pôdu obrábať. Obrábajú ju na západe holandskí a na východe talianski špekulanti. Pre verejnosť ale akosi nie je podstatné, že sme prišli o pôdu (aj) počas toho, keď sme sa od roku 2014 hašterili kvôli migrantom. Hlavne, že sme ich neprijali. Že sme pritom potravinovo absolútne nesebestační, nás nezaujíma.

Novinári hlavného prúdu mali plné ústa utečencov už od roku 2014. Dnes stíchli. Ak by si však niekto myslel, že to je kvôli tomu, že utečenecká kríza bol podvod a mainstream, ktorý ho šíril, by po spoločenskom odmietnutí „zaradil spiatočku“, bol by opäť iba zavedený.

Spôsoby na dosiahnutie radikalizácie Európy, hlavne riadeným presunom utečencov do Európy, sú viacmenej spoločnosti známe. Boli to konvenčné a hybridné vojny najskôr v Srbsku a neskôr na Strednom východe, vedené taktikou ľudských nerovností – nadraďovania náboženského fundamentalizmu. Tiež aplikáciou a tichým súhlasom elít s rasizmom, pričom bieli boli v moslimských krajinách zabíjaní farebnými. A spojenecké štáty NATO tie vojny viedli, alebo podporovali. Toto všetko sa dnes deje v Európe.

Viete, ono je to v podstate jednoduché. Máme k dispozícii peniaze, vojakov a agentov, pošleme ich na misie s priamymi rozkazmi, rozvrátime krajiny, potom ich stiahneme, zaspievajú si doma s rukou na srdci hymnu, zaujatý novinár o nich napíše ódu, vezmú žold a stratia sa v dave. Ale ľudia z rozvrátenej krajiny sa potom nenávidia ešte celé veky. Viď Srbsko a Kosovo alebo Ukrajina versus Rusko. Ale bohocentricky pomôcť, priatelia, nedokáže takmer nikto. A to je hrozné, pretože opak bohocentrizmu je egocentrizmus, ktorý v nás zabíja aj posledné zvyšky ľudskosti. Preto každého, kto pomohol zastaviť genocídy a stupňujúci sa radikalizmus, treba postaviť na piedestál. A je pri tom jedno, o čo mu išlo v skutočnosti. Každý predsa robíme veci kvôli nejakej hlbšej podstate.

V Juhoafrickej republike sa dejú čudné veci. Rasizmus tam nabral opačný kurz, ako bol jeho historický charakter a dnes zabíjajú černosi bielych farmárov. A opäť kvôli pôde. Iste. „Loco People“ – domáce obyvateľstvo má pocit, že im patrí a pravdepodobne sa principiálne nemýlia. Ale to nie je mandát na zabíjanie bielych, rovnako, ako to nebol – nemal byť mandát v dobe, keď to bolo naopak a bieli vraždili v južnej Afrike černochov. Inými slovami, v JAR prebieha ďalšia riadená genocída obyvateľstva, tentokrát bieleho. Utekajú odtiaľ tisíce ľudí a slovenský mainstream túto utečeneckú krízu zrazu nepodporuje. Niet sa čo čudovať. Nie je podvodná a presne zacielená, ako tá zo Sýrie. Ona je totiž skutočná. Navyše by to nikto nečítal a o číru ľudskú pomoc mainstreamu rozhodne nejde. A na Slovensku nejde o pomoc zrazu nikomu. Ani neoliberálnym politikom a hercom, ktorí dodnes vykrikovali, že utečencom treba pomáhať. Ale nejde o pomoc ani sociálnym politikom, ktorí inokedy majú plné huby sociálnosti, pretože o genocíde v JAR nenapísali ani riadok. Však páni Blaha a Chmelár.

Putin pred pár dňami zriadil priamy utečenecký kanál pre bielych utečencov z JAR do Ruska a vyhlásil, že Rusko príjme až 5000 farmárskych rodín z JAR. Iste. Blisne sa tak pred celým svetom. Nakoniec, žiadni chudáci to nie sú, prichádzajú s pár peniazmi vo vreckách a chcú – vedia obrábať pôdu, ktorej má Rusko dostatok. A vedia dobre anglicky, čo sa Rusom tiež hodí, pretože budú vzdelávať mládež v odľahlých kútoch Matičky Rusi. Hodilo by sa to kvôli sebestačnosti každému slovanskému štátu. Aj Slovensku, keby sme im mali akú pôdu prenajať. Ale nemáme. A tú trochu, čo nám zostala, rozkrádajú exekútori cez 4 milióny slovenských exekučných titulov.

Prebraté z FB profilu Katalin Tara

Zdroj: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=582953115434186&id=100011585077038

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...