Zo začiatku vyčleňovala vysoké sumy pre tribunál Saudská Arábia, ktorá jeho prácu prestala financovať, keď sa vzniesli prvé obžaloby proti moslimom. Ďalšími prispievateľmi boli organizácie a inštitúcie ako Nadácia Rockefeller, Sorosova Open Society Foundation, Nadácia McArthur či Univerzita v Utrechte. A to nie je všetko. Ďalšie peniaze prišli tak­zvanými čiernymi či korupčnými kanálmi. Tak sa zistilo, že hlavného haagskeho žalobcu Luisa Morena Ocampa podplatili. Sám sa priznal, že jeho rodina prala peniaze z mýta prostredníctvom schránkových firiem. A ako boli investované? Zo 161 osôb, ktoré Haag odsúdil, bolo najviac potrestaných Srbov – 67, ktorí dostali spolu 1125 rokov basy. S nadsadením by sa teda dalo povedať, že viac ako tri miliardy dolárov sa minulo, aby sa spravil proces so Srbmi.

Rozprávkové platy

Haagski sudcovia a žalobcovia boli väčšinou priemerní právnici bez významnejšej kariéry vo svojich krajinách pôvodu. Práca v tribunáli im umožnila, aby sa dostali k rozprávkovým zárobkom. Tlmočníci zarábali okolo 9-tisíc dolárov mesačne. Holandský sudca Alphons Orie sa v roku 2008 priznal, že zarába 233-tisíc dolárov ročne, čiže takmer 20-tisíc mesačne. A belgický sudca Serge Brammertz mal dvojnásobok – 40-tisíc eur, aby nebral úplatky. Pre nemecké médiá povedal: „Nikto mi nenúkal úplatok. Ale ak sa ma pýtate, či sa ma snažili manipulovať, to je otázka definície. Často som sa stretával s predstaviteľmi Srbska, Chorvátska a Bosny, ktorí majú na veci iný pohľad, než hovoria naše spisy.“

Právnici, ktorí obhajovali obžalovaných pred tribunálom, hovoria, že o korupcii sudcov nevedia. Ale dôležité podľa nich je, kto financuje činnosť súdu. Čiže: koho chlieb ješ, toho záujmy zastupuješ. „Bolo tu veľa politických tlakov, ktoré sú škodlivejšie než korupcia. A vieme, kto kontroloval tribunál,“ hovorí právnik Branislav Tapušković. Miliardy, ktoré strovil tribunál, sa podľa neho mali radšej použiť na obnovu vojnou zničených oblastí. Aj advokát Miodrag Stojanović si myslí, že sudcovia rozhodovali subjektívne: „Štrnásť rokov som bol obhajcom v troch prípadoch, kde sa vystriedalo viacero sudcov a tri súdne rady. Mne sa zdá, že mali príkaz, ako majú rozhodnúť.“ Advokát Toma Fila dokonca tvrdí, že OSN oficiálne financovala prácu tribunálu, ale v skutočnosti nedala ani cent: „Tie peniaze prišli z USA. Američania otvorili účet v OSN, aby vytvorili dojem, že tribunál financuje OSN. Čiže tribunál je americké dieťa a Američania ho financovali a rozhodovali o výsledkoch.“

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...