Napriek pádom národne orientovaných vlád na juhoamerickom kontinente, jeden z nich (okrem Venezuely) pokračuje bez známok odklonu. Aký je kľúč k tejto odolnosti a prečo netrpí rovnakým osudom ako susedia? Venezuela ešte stále pokračuje v neúspešnom štýle vlády, čo umožňuje Bolívii ako-tak sa vyhnúť medzinárodným tlakom, ktoré k týmto nezdarom určitou mierou prispievajú. Nikto nevie, ktorý z režimov padne skôr, ale bolívijská pozícia sa javí silnejšia.

So všetkými kladmi a zápormi Južnej Ameriky, nástupu osôb ako Temer, Macri, Piñera a spúšťaniu prevratov tam, kde je tajnými službami a organizáciami aktivistov dlhodobo vytvorená „tá správna“ atmosféra, ešte stále ostávajú dve osoby, ktoré sa moci nechcú ľahko vzdať: Nicolás Maduro a Evo Morales. Madurove slabšie skúsenosti (v porovnaní s Chávezom) a prílišná kontrola v istých oblastiach vyústili do krízy. Morales všetko pod taktovkou nemá, ale výsledky nie sú najhoršie. Mohlo by ísť o skvelú výhovorku pre progresívnych neomarxistov, ktorí naďalej tvrdohlavo trvajú na tom, že „komunizmus (alebo socializmus 21. storočia) funguje.“ Vyplýva to z faktu, že niektorí ľavicoví intelektuáli dávajú Madura za príklad toho, čomu sa vyhýbať a Moralesa vnímajú ako idol. Iní oboch považujú za „perfektných“ bez rozlišovania úspechov a zlyhaní. Preto medzi ľavičiarmi, so zvláštnym fetišom nenávisti k bohatým a oslavou širokých más, prebieha isté napätie. (Socializmus 21.storočia je ideológia, prvýkrát korunovaná v 90. rokoch, ktorá získala prevahu v mnohých latinskoamerických politických hnutiach, citujúcich zlyhania kapitalizmu a socializmu 20. storočia. Požadujú socializmus s väčším dôrazom na sociálnu spravodlivosť a tzv. demokraciu západoeurópskeho typu.)

Ako vládne Morales?

Známe bolívijské noviny El Deber v januári zhrnuli pre a proti jeho dvanástich rokov pri moci. V krajine existuje konsenzus o pozitívnej práci, ktorý režim vykonal, v porovnaní s predchádzajúcimi vládami. Prezident chce byť opätovne zvolený a existujú aj záležitosti, ktoré spôsobujú hnev obyvateľstva. Vzostup národnej hrdosti priniesol aj určité negatívne javy, ako napr. nadradenosť vysokohorskej andskej kultúry (Aymara, Quechua) oproti obyvateľstvu nížin (Guaraní, Ayoreo, Mojeños), ktoré je mierne utláčané, znevýhodňované a spájané s koloniálnou érou (aj napriek dlhému zoznamu príspevkov Španielskeho impéria pre kontinent, pričom pozitíva sú starostlivo zamlčiavané a prehlušené negatívami). Evo Morales sa pýši dosiahnutím väčšieho zaradenia domorodých obyvateľov do politického života, ale nehovorí, že už roky majú prospech len tí, ktoré zdieľajú jeho politické názory. Jeden zo symptómov rozdelenia je konflikt obyvateľov Tipnis (národného parku Isiboro a domorodých území), kde ich polarizuje výstavba diaľnice. Spor je tiež v názoroch na Édgara Ramosa, starostu lapazského okresu Achacachi, ktorý bol ako člen Moralesovej strany obvinený z korupcie. Tu sa myšlienka, že každý obyvateľ domorodého pôvodu by mal držať so stranou, zrútila.

Napriek tomu je zjavné, že domorodý nacionalizmus bol hlavný dôvod, prečo Moralesovo Socialistické hnutie (MAS) dokázalo udržať entuziazmus pre svoj projekt. Nakoniec kto lepšie reprezentuje Bolíviu: tradičný ameroindián alebo „gringo“ (nehispánsky Američan) bývalý prezident Gonzalo Sánchez de Lozada? Okrem toho tu prebieha silná revízia štátneho imidžu, ktorý na ministerstvách a inštitúciách začal využívať andskú symboliku.

Analýza novinára Garyho Áñeza naznačuje, že Moralesova strana je v súčasnosti jediná bolívijská strana s jasným a štruktúrovaným ideologickým programom. Neschopnosť opozície zjednotiť sa prispieva k jej „schopnosti vládnuť.“ Problém sa objavuje, keď sa táto orientácia uchyľuje k démonizácii Západu a kapitalizmu a následne sa politicky nakláňa k ďalšiemu slobodomurárskemu programu – marxizmu. Vláda neuplatňuje princípy marxistického socializmu (ktorý funguje len na papieri) do takej miery, že by sa dali nazvať štýlom vládnutia, preto ju vcelku výstižne mnohí nazývajú štátnym kapitalizmom. Ideologická orientácia je zjavnejšia v kultúre, kde sa presadzuje kultúrny marxizmus. Genderová ideológia a feminizmus sa v parlamente a inštitucionálnej propagande skloňuje veľmi často.

Kde však vznikla schopnosť strany MAS vytvoriť „ľudový projekt?“ Časť odpovede možno spočíva v minulosti a lákavejšej definícii svetonázoru ako mali oponenti. Strana sa zrodila ako Hnutie za unzagistický socializmus (MAS-U), ktorý zdedil modrú farbu a princípy po Bolívijskej socialistickej falange (FSB), ľavicovo znejúcej, no protikomunisticky a pronárodne naklonenej platforme, ktorú viedol Óscar Únzaga de la Vega. Známejší argentínsky ekvivalent objavil silnú osobnosť v Perónovi, ktorý tak získal na sile a popularite. Perón a Únzaga boli proti komunizmu a marxizmu, no súčasná strana MAS rýchlo zistila, že tadiaľ cesta nevedie a politickú doktrínu založila na indigenizme. Katolícke presvedčenie bolo z rámca strany vymazané a nahradil ho pohanský kult „matky zeme“ Pachamama z Ánd. Zdá sa, že ide o zvláštnu kombináciu kapitalizmu, komunizmu a fašizmu podľa tzv. štvrtej politickej teórie, ktorá preberá prvky zo všetkých prúdov, aby zistila čo sa udeje. Vo Venezuele, Argentíne a ďalších štátoch tento druh moderného socializmu už zažil ekonomický krach. Bolívia zatiaľ nie, ale upadá v oblasti vzdelania a justície.

Čo bude ďalej?

V decembri 2017 sa s cieľom zvoliť nové súdnictvo konalo referendum, ktoré vyvolalo silné protesty obyvateľstva, keďže bolo považované za politickú pretvárku pre odvrátenie pozornosti. Diskusia o novom trestnom kódexe rozčúlila najmä lekárov, čo spoločne s preľudnením väzníc, korupciou a byrokratickým meškaním v justičnom systéme hnev ľudu ešte zvýraznilo. Po školskej reforme stranou MAS došlo k najväčšej invázii kultúrneho marxizmu do života. Niekoľko rokov prebieha výmena učebníc, ktoré presadzujú ameroindiánsky svetonázor a vytláčajú európsky alebo aj nehispánsky pohľad svojich vlastných obyvateľov na perifériu pod zámienkou „rozmanitosti presvedčenia,“ čo je základná idea morálneho relativizmu. Navyše nové inštitúcie dostávajú sugestívne názvy ako Protiimperialistická vojenská škola, Škola Huga Cháveza alebo Škola Ernesta Che Guevaru. Zaujímavé je, že progresívna ľavica v bolívijskej opozícii ignoruje vzdelávacie aspekty indigenizmu, a hoci odmieta MAS, schvaľuje jeho ideologické princípy.

Industrializácia, znárodnenie, určité oblasti sociálneho začlenenia a hospodársky rast sú niektoré z úspechov súčasnej bolívijskej vlády, ktoré sú občas uznané aj najväčšími oponentmi režimu. To, čo je zjavné a definuje budúcnosť, je ostrý nesúhlas občanov so štvrtým volebným obdobím Moralesa. Vyhral voľby 2005, 2009 a 2014. Posledný rok oznámil, že po skončení funkčného obdobia odíde a otvorí si reštauráciu. Zdá sa, že na sľub zabudol so známym „ľudia chcú, aby som zostal.“ Množiace sa občianska neposlušnosť a štrajky však tomu nenasvedčujú a rozsah zahraničnej účasti v n ch je otázny. Príde lepší líder a krajina sa zaňho postaví alebo sa bude Morales držať moci a prevalcuje ho domáca opozícia s pravdepodobným napojením na zahraničný záujem? Jediná otázka, ktorá bude čoskoro zodpovedaná je, ako a kedy Morales padne.

Pramene:
[1] As socialist Venezuela collapses, socialist Bolivia thrives. Here’s why; autor: Francisco Toro; Washington Post, 5.1.2017
[2] How indigenous wealth is changing Bolivian architecture; autori: Michele Bertelli & Felix Lill; Al Jazeera, 13.2.2016
[3] Latin America’s Left Turn; autor: Jorge G. Castaneda; Foreign Affairs, 5-6/2006

[4] Bolivians protest Morales’ new bid to extend term limits; Reuters, 11.10.2017

[5] Indianismo and Marxism: The mismatch of two revolutionary rationales; autor: Álvaro García linera; International e-journal for socialist renewal. 28.1.2008

[6] Marxism and Indigenism in Bolivia: A Dialectic of Dialogue and Conflict; autor: Álvaro García linera; ZNet, 25.4.2015

[7] Bolivia: Medical Strike Ends as Gov’t, Doctors Ratify Deal; TeleSUR / vc-MH, 10.1.2018

[8] Bolivia Doesn’t Want a President for Life; autor: Mac Margolis; Bloomberg (Opinion), 5.3.2018

[9] Bolivia Approves Progressive Law Recognizing Transgender Rights; TeleSUR / lgc-DB, 21.5.2016

[10] The Origin of Pagan Idolatry Ascertained from Historical Testimony and Circumstantial Evidence; autor: George Stanley Faber; Kessinger Publishing, LLC, 2004; ISBN-13: 978-0766193376

[11] Andean Utopias in Evo Morales’s Bolivia; autor: Nancy Postero; Latin American and Caribbean Ethnic Studies Journal, 2/2007

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...