Zbabraný júnový summit skupiny G7 v Kanade sa zapíše do dejín ako klauniáda, ktorá mala predviesť odhodlanie a schopnosť „starého Západu“ riadiť globálne štandardizáciu všetkých vyše dvesto krajín sveta na svoj obraz. Americký prezident Donald Trump uštedril prestíži Gé-sedmičky a tradičným západným globalizátorom citeľný úder, keď predčasne opustil summit a nariadil zástupcom Spojených štátov neschváliť záverečné komuniké.

Za vzletnými frázami prozaické glajchšaltovanie

O niekoľko týždňov neskôr prebehla v juhoafrickej hospodárskej metropole Johannesburg vrcholná schôdzka iného zoskupenia. Poznáme ho pod skratkou BRICS a neformálne združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Juhoafrickú republiku. Zrodilo sa pomerne nedávno ako teoretický koncept analytikov finančného domu Goldman Sachs. Vdýchli mu život ako palete krajín s nádejným hospodárskym rastom a s predpoveďou, že sa budú výrazne podieľať na integračných procesoch svetovej ekonomiky. Keď porovnáme polohu oboch formácií na mape sveta, ukáže sa, že sa akoby doplňujú. BRICS aj G7 predpisujú jednotnú medicínu na všetky slabiny doterajšieho unifikačného diania vo svete. Možno ju zhrnúť do troch slov: HOMOGENIZOVAŤ, UNIFIKOVAŤ a INTEGROVAŤ.

Na Gé-sedmičku by sa dalo dívať ako na západné a na päť tehál BRICS ako na východné krídlo nenásytného supa globalizácie.

Krajiny skupiny G7

Zdroj: Wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/File:Group_of_Seven_(G7)_Countries.svg

Krajiny skupiny BRICS

Zdroj: Wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/File:BRICS.svg

Pri pohľade na poletovanie tohto dravého vtáka nad planétou bije do očí jeho oslabené ľavé krídlo. Spôsobuje to kŕčovitosť Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa. O to usilovnejšie sa snaží udržiavať let dravca jeho východné krídlo na čele s nastupujúcimi veľmocami Čínou a Indiou. Stodva-bodové záverečné vyhlásenie, čo vzišlo z trojdňových rozhovorov štyroch prezidentov a indického premiéra opakovane deklaruje vernosť zásadám multilateralizmu ako základnému pilieru budovania globálnej ekonomiky. Opakom multilateralizmu (zapojenia viacerých účastníkov do tej-ktorej činnosti) je unilateralizmus, t.j. výkon činnosti jednostranným spôsobom, pod vedením dominantného účastníka. Tým boli do príchodu Donalda Trumpa do Bieleho domu Spojené štáty. Jednostranný a egocentrický spôsob, akým dirigovali globalizačný vývoj, narážal na tichý vzdor mocnejúcej Číny a v menšej miere susednej Indie. Politické vedenie oboch týchto mocností využíva zanietenosť D. Trumpa pri odmietaní multilateralizmu a snaží sa ubezpečiť nadnárodný kapitál, že dokáže účinne presadzovať jeho globalizačné ciele.

Krásny nový svet

Čínsky drak sa okamžite chytá príležitosti. „Dnes prožíváme širší a hlubší technologickou revoluci a prumyslovou transformaci. Nové technologie, nové prumysly a nové modely odvetví se objevují jeden za druhým. Zájmy a osudy všech zemí jsou úzce spojeny a integrovány. A soucasne vznikají i stežejní strukturální otázky svetové ekonomiky a geopolitické konflikty, protekcionismus i unilateralismus, které prímo ovlivnují vnejší prostredí pro rozvoj rozvíjejících se trhu a rozvojových zemí„, citoval čínsky rozhlas prejav prezidenta Si Ťin-pchinga. Svojej reči dal nevedomky(?) poetický názov, ktorý v českojazyčná redakcia čínskeho rozhlasu opísala takto: „Xi Jinping přednesl důležitý projev s názvem „Z krásné vize do reality“, ve kterém vyzval členské země BRICS, aby společně usilovaly o vybudování otevřeného, čistého i krásného světa s trvalým mírem, všeobecnou bezpečností, společnou prosperitou.„

Výraz „krásny svet“ v kontexte čínskych predstáv o budovaní nového svetového poriadku pripomína Európanom a Američanom názov románu Prekrásny nový svet (Brave New World), v ktorom istý pán Huxley vylíčil už pred takmer 90 rokmi svoju predstavu o novom krásnom svete totalitnej vysokotechnologickej civilizácie. Nebol to Julian Huxley, prvý riaditeľ globalistickej inštitúcie UNESCO, ale jeho brat Aldous Huxley. V stopách týchto a ďalších technokratov a eugenikov sa uberá smotánka bloku BRICS, ktorá vtlačila tohtoročnému summitu a záverečnej deklarácii tematický názov “BRICS in Africa: Collaboration for Inclusive Growth and Shared Prosperity in the 4th Industrial Revolution”, čiže „BRICS v Afrike: spolupráca pre inkluzívny rast a zdielanú prosperitu v období 4. priemyselnej revolúcie.“ Webová stránka www.Industry4.sk charakterizuje nastávajúce epochálne premeny, ktoré ospevuje skupina BRICS, takto: „Stojíme na prahu technologickej revolúcie, ktorá zásadným spôsobom zmení spôsob akým žijeme, pracujeme a vzájomne komunikujeme. Vo svojej miere, rozsahu a komplexnosti bude táto transformácia pre ľudstvo tak zásadná, ako žiadna iná technologická zmena z minulosti. Nevieme zatiaľ ako sa bude vyvíjať, ale jedna vec je jasná: reakcia na ňu musí byť integrovaná a komplexná, zahŕňajúca všetky zúčastnené strany na globálnom základe od verejného do súkromného sektora, do akademickej obce i do občianskej spoločnosti.„

V pozadí africké zdroje

Nadnárodný kapitál si môže mädliť dlane. Kvarteto BRICS mu zobe z ruky. Pomôže mu usporiadať pomery vo svete do podoby matrixu, v ktorom je všetko so všetkým nepriepustne prepojené a centrálne riadené. Čína s Indiou sa už pustili do vytláčania „starého Západu“ z Afriky a do prerozdelenia tamojších zdrojov v prospech svojich korporácií. Čínsky prezident sa zúčastnil na summite v Johannesburgu v rámci svojho 10-dňového turné, počas ktorého viedol „investičnú diplomaciu“ v Spojených arabských emirátoch, Senegale, Rwande, Južnej Afrike. Po skončení summitu sa nezabudol zastaviť na ostrovnom štáte Maurícius. Leží v Indickom oceáne, v zóne vplyvu Indie. Jej veľkokapitál vyslal ministerského predsedu Narendru Modiho pred začiatkom summitu tiež na 5-dňové turné do východoafrickej Ugandy a Rwandy.zazmluvňovať investície do tamojších sektorov poľnohospodárstva, energetiky a obrany. Brazília je menej aktívna a usiluje sa o zamedzenie prenikania iných do „svojej zóny vplyvu“ v portugalskojazyčnej Angole a Mozambiku. V osobe prezidenta Michela Temera, ktorý je zamočený po uši v korupčných aférach, ale bol na summite BRICS váženým hosťom, však nemala v Afrike práve najlepšieho zástupcu.

Príležitosť blysnúť sa medzinárodnej aréne nevynechal ruský prezident Vladimír Putin. Na summite ho novinári obletovali kvôli vzťahom Kremľa s Bielym domom, ale ako zástupca ruských investičných kruhov a koncernu Rosatom neuspel predajom štyroch jadrových reaktorov. Predošlý juhoafrický prezident Jacob Zuma bol za zmluvu s Rosatomom, ale natoľko sa zaplietol do sprenevery štátnych prostriedkov, že v polovici februára odstúpil z úradu. Jeho nástupca Cyril Ramaphosa, ktorý hostil summit, s poľutovaním oznámil zvedavým novinárom, že jeho zadĺžená krajina si nemôže dovoliť ďalšie úvery na vklady do jadrovej energetiky.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...