Za mojej mladosti v ľavicových kruhoch poniektorí horlivci s oduševnením a vierou hovorievali o revolúcii, ktorú možno očakávať. Znamenala pre nich akýsi Druhý príchod, ku ktorému musí dôjsť, i keby už oni sami nemali byť jeho svedkami. Dnes výkrik: „Anglia, povstaň!“ je obľúbeným heslom na pokrokových zhromaždeniach a za to, že ešte vôbec jestvuje, možno azda ďakovať tomu, že vyjadruje falickú túžbu. Zdalo by sa, že uprostred dvadsiateho storočia robotníci celého sveta nemajú čo stratiť, okrem svojich orgazmov.