Začiatok roka sa i v Kazachstane niesol v znamení zvyšovania cien. Hoci tamojšie masmédiá avizovali takzvané cenové úpravy, policajné zložky sa dali prekvapiť mohutnosťou vlny rozhorčenia nad prudkým zdražením skvapalneného ropného plynu. Na takúto zámienku netrpezlivo čakali organizátori farebných revolúcií, aby podnietili v kazašských mestách masové pouličné protesty. Agresivita, s akou sa hordy mladých mužov vrhali na poriadkové oddiely a nemálo policajtov aj zabili, svedčila o tom, že nevyčíňali len obyčajní VZBÚRENCI, ale i cvičení teroristi.

Vláda precitla do poznania, že musí čeliť ozbrojenej rebélii, na potlačenie ktorej nemala spoľahlivé kapacity. Časť silových zložiek totiž prechádzala do tábora buričov. Prezident Kasym-Žomart Tokajev sa obrátil o pomoc na krajiny Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, a tie okamžite vyslali do Kazachstanu intervenčné jednotky. Takú bleskovú a účinnú reakciu Západ nečakal. Jeho farebná revolúcia v Kazachstane zlyhala. Zviditeľňovanie Mediálna odozva na kazašský „majdan“ v krajinách transatlantického Západu ostala v prvej dekáde januára rozpačitá. I keď Západoeurópania obvykle dokážu identifikovať Kazachstan ako jeden z tých „-stanov“ kdesi v Ázii, niekde v okolí Afganistanu, Východoeurópania im musia našepkať, že je to bývalá sovietska republika ležiaca na rozhraní Európy a Ázie. Mentálne pohodlnejším Severoameričanom dodal veľmi svojské poznatky o Kazachstane pred 15 rokmi Hollywood. Parodická fraška s titulom v úmyselne skomolenej angličtine Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefit Glorious Nation of Kazakhstan a na základe distribučných dohôd i slovenčiny Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národa získala v rokoch 2006 – 2007 viac ako 20 filmových cien a nominácií. Britský komik Sacha Baron Cohen hrá v tomto kultovom filme Borata Sagdijeva, fiktívneho reportéra z Kazachstanu, ktorý cestuje po USA, aby oboznámil svojich rodákov so životným štýlom a spoločenskými zvykmi Američanov. Zveličuje odlišnosti, aby sa javili Američanom ako priepastne odlišné, smiešne i tristné. Wikipédia k tomu poznamenáva, že „film sa nevyhýba sexuálnym ani rasovým narážkam silného razenia, preto sa stal tŕňom v oku nielen najviac „postihnutých“ Kazachov a Američanov, ale i židov, Rómov, feministiek či homosexuálov“.

Zviditeľňovanie Kazachstanu na oboch brehoch severného Atlantiku v rokoch 2006 – 2007 takýmto nelichotivým spôsobom sa ukázalo byť účinné. Zabralo okamžite – na rozdiel od dovtedajšieho úsilia kazašských štátnych kultúrnych, informačných, turistických a iných agentúr o žičlivú propagáciu tejto prezidentskej republiky v zahraničí. Po rozpade ZSSR a osamostatnení Kazašskej sovietskej socialistickej republiky v decembri 1991 sa prezident Nursultan Nazarbajev pokúsil rozprúdiť viacvektorovú politiku. Otvoril krajinu nadnárodnému investičnému kapitálu, ktorý ju bezmála z roka na rok pretvoril na akúsi obdobu Saudskej Arábie. Výmenou za to jeho rodinnému klanu umožnili rozprávkovo bohatnúť a jemu osobne správať sa ako nekorunovaný monarcha a neobmedzený vládca. Bremeno geografie Vďaka obom ochranným krídlam nadnárodného veľkokapitálu mu prírodné bohatstvo štátu, ktoré prenechával na privatizáciu, poskytovalo závideniahodné privilégiá. Smel sedieť na dvoch stoličkách. Nemusel pretrhávať zväzky s Ruskou federáciou, ani so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan mu neskrývane závidel, ako sa najvyššie politické a podnikateľské kruhy Západu, Ruska a Číny predháňali o jeho priazeň. Erdogan bol realistom a chápal, že Nazarbajev má tromf, ktorý jemu chýba: ropu, plyn a surovinové zdroje s enormným vývozným potenciálom.

AUTOR: Patrik Sloboda