Hlavná úroková sadzba ECB ostáva na nule a keď k tomu pripočítame, že v rámci jej uvoľnenej menovej politiky bude pokračovať v tlačení peňazí, tak v zadlžovaní národných ekonomík členských štátov eurozóny sa bude pokračovať. Zo všetkých účastníkov trhu bude najviac zadlžený štát, čo nie je len z dôvodu poklesu príjmov a nárastu výdavkov v terajšej pandemickej dobe, ale aj z dôvodu, že vládni politici v predvolebnom období sľubujú viac, ako je peňazí vo verejných rozpočtoch na ich zaplatenie.
Navyše teraz sú štátne dlhopisy lacné, niekedy aj záporné, tak sa nemôžeme čudovať, že dlhy sa budú nabaľovať nielen kvôli tomu že absolútne narastajú, ale aj k vôli tomu, že HDP ku ktorému sa percento zadlženosti počíta bude klesať. Doterajšie protipandemické opatrenia znamenajú pokles príjmov o takmer 600 miliónov eur, nejaké milióny sa budú určite vracať z dôvodu, že firmy zaplatili vlani vyššie preddavky a preto v tomto roku budú platiť nižšie, čo príjmová stránka štátneho rozpočtu pocíti.
Domácnosť ako spoľahlivý platiteľ
O tom, že nie všetky firmy podnikajúce na Slovensku platia dane do nášho rozpočtu, vedia najlepšie daňové úrady. Dôvody sú rozdielne, poniektoré sa dokonca „neunúvajú“ zapísať sa do registra účtovných uzávierok, platia si dane v daňových rajoch, pritom jednoosobové eseročky vraj väčšinou dane neplatia vôbec a preto aj zrušenie daňovej licencie nebol ten správny krok.
O optimalizácii daňových povinností v prípade viacerých spoločnosti tých istých vlastníkov, by vedeli najlepšie hovoriť ich účtovníci, čo napokon platí aj pre zahraničné spoločnosti. O daňovej medzere predovšetkým v platení dane z pridanej hodnoty, by zodpovední daňováci vedeli napísať seriály. Či mala naša vláda pod kontrolou, aby čerpanie príspevkov predovšetkým na záchranu pracovných miest a teda aj na udržanie predmetu podnikania sa viac „prihliadalo“ na tých, čo dane riadne platili, nebudeme špekulovať.
A tak za najporiadnejšich platiteľov daní sa vždy pokladajú len domácnosti, keďže ich mzda sa pravidelne zdaňuje a do štátneho rozpočtu aj pravidelne odvádza. Pri nakupovaní tovarov DPH platia tiež, čo napokon platí vždy pri ostatných zdaňovaných službách. Najnovšie prišiel americký prezident Joe Biden nielen s vyšším zdaňovaním právnických firiem doma, ale s návrhom, aby vo všetkých ekonomikách na svete bola najnižšia korporatívna daň 21 percent, čo pre slovenskú ekonomiku nebude žiadny problém, keďže u nás je práve rovnaká daňová sadzba.
Ako budú reagovať v niektorých štátoch na starom kontinente, kde daň právnických osôb je pod 10 percent, alebo žiadne percento, si teda počkajme. Súčasťou jeho návrhu však je, aby daň platili aj známe americké digitálne spoločnosti, ktoré sa doteraz daňovej povinnosti vyhýbali, čo je určite dobrá správa nielen pre európsky ale aj pre slovenský štátny rozpočet.
Prečo s obdobným návrhom neprišli trebárs európske inštitúcie, aby viac zaťažili firmy a menej domácnosti, nebudeme špekulovať. Znižovať dane, ako o tom diskutuje terajšia koaličná vláda za cenu drastického zvyšovania dane z nehnuteľnosti, nie je dobré riešenie. Čo napokon vymyslia, na to si počkajme, ale štrukturálnymi zmenami nebudeme určite vedieť splatiť nakopené dlhy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm