ECB okrem peňažnej podpory pandémiou poškodenej ekonomiky tvrdí, že ak národné vlády nebudú pokračovať v stimulovaní domácej ekonomiky, tak môžeme očakávať vlnu bankrotov. Ako môžu vlády pokračovať v tejto stimulačnej politike, keď zadlženosť verejných financií je obrovská, práve naopak hľadajú sa v ich výdavkových položkách úspory a v príjmových zasa vyššie dane a odvody.

Najväčšie problémy majú ekonomiky, v ktorých majú služby najväčší podiel na HDP, čo našťastie nie je prípad Slovenska. Práve  z dôvodu, že sme predovšetkým montážnou dielňou, nepociťujeme straty z opakovaných lockdownou tak, ako trebárs južné krajiny eurozóny. Čo nás však môže prekvapiť viac, je realitná bublina a opatrenia ECB týkajúca sa inflácie, ktorá atakuje jej cieľovú hranicu 2 percent a tak sme právom zvedaví na jej reakciu nielen v prospech dlžníkov, ale tento krát konečne aj v prospech sporiteľov, ktorým inflácia každoročne znižuje kúpnu silu, čo bude dovtedy, pokiaľ občania budú veriť viac bankám, ako kapitálovému trhu.

Odchody študentov nikoho netrápia

Pred „pandémiou“ bol náš deficit verejného dlhu pod 50 percent, dnes máme  o pár desiatok viac, čo nás síce neteší, ale v porovnaní s Talianskom ktorého dlh je 180 percent k HDP, nemusíme panikáriť. V súvislosti s očakávanou zmenou štátneho rozpočtu na tento rok sa diskutuje, o koľko stoviek tisíc eur si môžeme navyše dovoliť zvýšiť rozpočtový deficit, pričom s jednou najviac diskutovanou položkou je zvýšenie prídavku na deti, ktorým by sa vraj zvýšila populačná krivka a tým aj demografické zloženie obyvateľstva Slovenska, ktoré sa každoročne zhoršuje.

Väčšina z nás nesúhlasí, že čím bude viac detí, tým bude výkonnejšia ekonomika a tak sa vyššie prídavky na deti, ktoré budú zvyšovať rozpočtový dlh, rýchlejšie splatia. Viac detí si totiž vyžaduje viac a lepšie jasle a škôlky, ktoré nemáme, aj lepší vzdelávací systém, ktorý sa pri každom novom ministrovi školstva menil, pritom aká je úroveň našich absolventov poznáme z rôznych medzinárodných hodnotení a síce každý rok vraj horšia.

Nikto sa nezaoberá s každoročne opakujúcim sa javom narastajúceho počtu študentov odchádzajúcich do zahraničia, kde väčšina po skončení ostáva pracovať. Nedávno som čítal názor profesora, že tak ako „les priťahuje vodu, tak si musia naše vysoké školy priťahovať študentov“, čo je obrovská  životná pravda. Pritom nejde len o mzdy, ale aj o možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie za primerané ceny, tiež zdravotná a sociálna starostlivosť a takto by sme mohli pokračovať.

Zaostávame tiež v potrebe zásadných štrukturálnych zmien v ekonomike, či v intenzifikácii procesných inovácii, ktoré dokáže zabezpečiť nie masa nekvalifikovaných, ale len kvalifikovaných absolventov a preto hľadajme nie kvantitu, ale viac kvalitu v našom vzdelávacom systéme, čo sa nám a to si musíme priznať, zatiaľ nedarí.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.